Bezolovnaté broky

Tak ako sa olovo ako materiál nahradzovalo vo všetkých oblastiach ľudského života, tak sa tejto náhrade nevyhlo športové a lovecké strelectvo. Veľa štátov už prijalo legislatívne kroky, ktoré viedli k postupnému obmedzovaniu používania oloveného streliva pri love vodného vtáctva v mokradiach.

Dánsko a Holandsko zakázali používanie olovených brokov pri love zveri. V Anglicku, Škótsku, Walese, Nórsku, Švédsku, Belgicku, Fínsku, Francúzsku, Portugalsku, Španielsku, Lotyšsku ( v chránených oblastiach ), Švajčiarsku, Bulharsku, Cypre, Maďarsku, Nemecku ( platí v 10 spolkových krajinách ) a Taliansku je zakázaný lov vodného vtáctva a v mokradinách s olovenými brokmi. V Čechách platí zákaz od 1.1.2011 a aj Slovensko sa pridalo k tejto snahe, ale zákaz nadobudne účinnosť až 1.1.2015.

Výrobcovia nábojov sa snažia používať rôzne náhradné materiály – mäkké železo ( tieto broky sa nesprávne nazývajú oceľové ), zinok, vizmut alebo wolfram. Najčastejšie sa využíva mäkké železo.

Účinok jednotlivých brokov na zver je závislá na ich dopadovej energii, resp. na energetickom zaťažení prierezu broku pri dopade na zver. Dopadová energia broku závisí na jeho hmotnosti a na druhej mocnine dopadovej rýchlosti. Hmotnosť broku závisí na mernej hmotnosti materiálu, z ktorého je vyrobený a na veľkosti. Na porovnanie olovo má mernú hmotnosť 11,3 g/cm3 a mäkké železo 7,8 g/cm3. Úbytok dopadovej energie je možné vyrovnať použitím väčších brokov alebo zvýšením rýchlosti. V druhom prípade však dochádza k zvyšovaniu tlaku v hlavni, čo je obmedzené jej konštrukciou a stavom zbrane. Na dosiahnutie smrtiaceho účinku pri streľbe na drobnú zver je potrebný zásah 3 až 5 brokov s dostatočnou priebojnosťou. Pri voľbe väčších brokov je ich počet v náboji menej a preto je počet brokov, ktoré zasiahnu zver menší. Na lepšie porovnanie poslúžia hodnoty z nasledujúcej tabuľky.

Zoberme si z tabuľky napr. olovený brok priemeru 3,00 mm, jeho hmotnosť je 0,16 g, počet brokov je 62 a prierezové zaťaženie má hodnotu 2,3. Aby sme zabezpečili porovnateľné hodnoty, tak budeme musieť zvoliť brok z mäkkého železa o 0,5 mm väčšieho priemeru t.j. 3,5 mm s hmotnosťou 0,17 g, počet brokov bude približne rovnaký ale prierezové zaťaženie dosahuje len ca 77 % oloveného broku.

Pri streľbe na kačicu je smrteľná teoretická hĺbka vniknutia 6 cm. Keď sa pozrieme na graf, ktorý znázorňuje závislosť hĺbky vniknutia na rýchlosti v homogénnej balistickej želatine, tak v prípade oloveného broku 2,7 mm je táto podmienka splnená pri vzdialenosti streľby 30 m ale pri broku 3,2 mm z mäkkého železa len 18 m t.j. o 40 % kratšej vzdialenosti.

Je potrebné tiež upozorniť na jedno veľké nebezpečenstvo pri streľbe s brokmi z mäkkého železa. Vzhľadom na to, že tieto sa deformujú podstatne horšie ako olovené, platí tu v plnom rozsahu klasický zákon – uhol dopadu sa rovná uhlu odrazu. Olovené broky sa pri dopade na tvrdú podložku deformujú a vo väčšine prípadov zostávajú ležať. Naopak broky z mäkkého železa sa odrazia v predurčenom smere, pričom v závislosti na uhle dopadu sa môžu lietať smerom do boku a dozadu. Čo v závislosti na Murphyho zákonom nemožno vylúčiť. V literatúre sa môžeme dočítať, že pri 3 mm olovených brokoch pri streľbe pod uhlom 260 na tvrdú podložku, sa tieto môžu odraziť pod uhlov v rozsahu 00 – 50 a pri 3,2 mm brokoch z mäkkého železa sa uhol odrazu pohybuje v rozsahu 60 – 200.

V katalógu spoločnosti Rottweil Schrotpatronen sú nasledujúce dva grafy, ktoré znázorňujú závislosť energie resp.rýchlosti 2,7 mm oloveného broku a 3,2 mm broku z mäkkého železa na vzdialenosti.

Z grafu závislosti rýchlosti na vzdialenosti môžeme vidieť, ako brok z mäkkého železa stráca so zväčšujúcou sa vzdialenosťou svoju rýchlosť, čo má za následok tiež znižovanie energie. Skôr než si povieme niečo o použiteľnosti brokov z mäkkého železa, musíme spomenúť jeden dôležitý bezpečnostný faktor, ktorý nazývame úsťovou hybnosťou ( resp. hybnosťou vo vzdialenosti 2,5 m od ústia hlavne zbrane ). Vypočíta sa ako súčin hmotnosti strely v gramoch a jej rýchlosti v m/s a to celé deleno 1000 a udáva sa v Ns ( newton sekundách ).

V súčasnosti sú na trhu dve skupiny nábojov. Jedny sú štandardné alebo obyčajné a tieto sú určené pre všetky brokové zbrane, ktoré prešli overením a majú vyrazenú platnú skúšobnú značku. Nasledujúca tabuľka uvádza, aké štandardné broky z mäkkého železa je možné používať v brokových zbraniach rôznych kalibrov bez rizika ich poškodenia.

Ak si zoberieme kaliber 12, tak môžeme vidieť, že môžeme použiť brok z mäkkého železa najviac s priemerom 3,25 mm. Spoločnosť Rottweil doporučuje používať broky z mäkkého železa v starých brokových zbraniach so zahrdlením najviac ½ Choke.

Ďalšími sú vysokovýkonné náboje a tieto sú určené len pre brokové zbrane, ktoré prešli špeciálnou skúškou a sú opatrené príslušnou skúšobnou značkou. Aj tak je však potrebné, aby sa nestrieľalo brokmi z mäkkého železa s priemerom väčším ako 4,0 mm a hlaveň nesmie mať zahrdlenie väčšie ako 1 Choke. V nasledujúcej tabuľke sú uvedené hodnoty pre vysokovýkonné náboje.

Otázkou zostáva ešte prebíjanie streliva s brokmi z mäkkého železa. Pri tejto činnosti je potrebná veľká opatrnosť pri výbere jednotlivých hlavných častí potrebných k zostaveniu brokového náboja. Pre náboje s týmito brokmi sa používajú chrániče s vysokou odolnosťou voči predratiu. Výrobcovia ju kontrolujú streľbou pri teplotách od -200C do + 500C. Chrániče musia byť vyrobené z vysokotlakového polyetylénu alebo musí mať vo svojom zložení podstatný podiel tohto polyméru. Bežné chrániče pre olovené broky sú vyrobené z nízkotlakového polyetylénu. Ako hromadnú brokovú strelu je možné v týchto nábojoch použiť len guličky z relatívne mäkkého materiálu s predpísanou tvrdosťou na povrchu ma.110 HV1a v jadre 100 HV1. Ložiskové guličky sa neodporúča používať, nakoľko tieto majú podstatne vyššiu tvrdosť.

Aj keď by sa dalo o tejto problematike ešte veľa napísať, článok si však dal za úlohu poukázať len na také informácie o brokoch z mäkkého železa, ktoré je možné využiť v poľovníckej praxi. V súvislosti s takýmito nábojmi sa v odbornej tlači uvádza, že mnohí poľovníci zažijú na začiatku s nimi nejedno sklamanie ale časom si na ne zvyknú a bude to lepšie.

Autor: Ján Krnáč