Kde nájsť srnca

srnec

Tak ako sa bude blížiť čas, kedy budú členovia poľovníckeho združenia oboznámení so schváleným plánov chovu a lovu a ako sa budú rozdeľovať povolenky na lov srncov, tak sa bude zosilňovať lovecká horúčka medzi poľovníkmi. Opozdenci vyberajú filnty zo skríň a trezorov, „vymetajú“ pavučiny z laufov prípadne odstraňujú pozostatky z minuloročnej sezóny.

Tí zodpovední už toto majú dávno za sebou a snažia sa na strelnici otestovať, ako je flinta nastrelená a či ju netreba znova nastreliť. A tí ktorí to nestihnú do sezóny, sa ako každoročne budú vyhovárať na strelivo a hľadať príčiny všade inde len nie u seba. Však ja som už toho toľko ulovil, že u mňa chyba nemôže byť. Neuvedomujú si však, že pri príprave na streľbu a samotnej streľbe rozhoduje o úspešnom výsledku príliš veľa faktorov, ktoré je potrebné hlavne dobre poznať ale tiež s nimi správne pracovať. A to nie len vtedy, keď už začala sezóna ale s dostatočným predstihom ešte kým začne. O týchto faktoroch už bolo na tejto web stránke veľa napísaného a preto sa nimi teraz nebudeme zaoberať.

Ale vráťme sa k našej téme. Budete patriť k tým šťastlivcom a dostanete povolenku na lov srnca určitej vekovej triedy. Keď nastane ten správny čas, zapíšete sa do knihy návštev revíru, zoberiete si strelivo, zavesíte si flintu na plece, ďalekohľad na krk, prípadne do ruky zoberiete streleckú palicu a vaše rázne kroky budú smerovať do vybranej časť revíru. Na mieste si buď rozložíte sedačku, ktorú ste si zo sebou zobrali, alebo keď ju nemáte, tak vyleziete na neďaleký posed a budete čakať na srnca. Ale srnca sa do tmy nedočkáte. Na druhý deň sa náhodou stretnete k kamarátom poľovníkom a ten vám povie, že aj on bol včera vonku a tiež nevidel ani jedného srnca. Posťažujete si navzájom, že však v minulosti ste vídavali srnca viacej ako dnes. Spoločne dospejete k záveru, že máte v revíri stál menej a menej srncov a hlavne chýbajú staré srnce.

Nie je to však také jednoduché ako sa môže na prvý pohľad zdať – to že nie je vidieť srnce, neznamená hneď, že ich v revíri nemáte. Podobne ako sa o tom písalo pri streľbe v predchádzajúcich riadkoch, aj tu sú určité faktory, ktoré ovplyvňujú viditeľnosť srncov. Ešte sa na chvíľu vrátim k situácii, ktorú som opísal vyššie. Ak to niekto robí, ako je uvedené vyššie, myslím tým, že do revíru na srnca pôjde len keď obdrží povolenku, tak robí nenapraviteľnú chybu. Aj o tom kde, si povieme nižšie.  Vráťme sa ale k tým faktorom. 

Hlavným faktorom viditeľnosti srncov je ich stanovište. Od roku 1989 sa toho v tejto oblasti veľa zmenilo. Pred uvedeným rokom boli v lesoch druhovo chudobné a staré kultúry, málo kríkov a pôda bola neúživná. Preto boli nútení srnci vychádzať do polí a na lúky, kde nachádzali dostatok potravy. Pri tejto činnosti boli preto častejšie videní a výradoví srnci mohli byť vyradení z chovu. Po tomto roku došlo k výrazným zmenám v lesoch, výsledkom čoho je ich premena  na štruktúrne bohaté zmiešané lesy s bohatou potravou a úkrytom pre zver. „Pomocnú ruku“ im podali častejšie búrky a hlavne kalamity, ktoré vytvorili obrovské potravinové plochy. Nájsť v tomto zmenenom prostredí vhodné srnce je naozaj veľmi ťažké. Okrem toho je to podmienené aj zmenou klímy. V dnešnej situácii nachádzajú srnce v lesoch dobre premiešanú potravu a miesta na úkryt. 

Prečo by mali preto vychádzať za potravou mimo lesa ?
 
No nie sú to len lesy, kde došlo a dochádza k podstatným zmenám. Pred spomínaným rokom sa lúky pravidelne aspoň dvakrát v roku kosili. Kosba a zber sena ( pri tom pomáhali poľovníci ) trvala v závislosti na počasí niekoľko dní. Tam kde sa kosilo len raz, tam sa po kosbe pásol na  lúkach dobytok alebo ovce. Zver tak nachádzala na pokosených lúkach kvalitnú trávu resp. mládzu a poľovníci si tak mohli zabezpečiť kvalitné seno do krmelcov na zimné prikrmovanie zveri. Dnešná situácia je výrazne iná. Na niektorých miestach sa kosí len raz ( dáva sa do balíkov alebo sa hneď silážuje ) alebo sa nekosí ale sa len mulčuje, ale až po vysemenení. Žiaľ ako sa znižuje kvalita trávy, tak dochádza nie len k zapleveleniu plôch, dochádza aj k tvorbe mechoviny na pôde. Kde je potom tá kvalita, na ktorú bola zver z minulosti zvyknutá ? Na niektorých miestach dochádza za suchého počasia ešte k hnojeniu a to tesne pred začiatkom sezóny. Príroda potom smrdí po väčšinu leta. 
A na takéto smradľavé plochy má vychádzať zver ?
 
Ani polia sa nevyhli veľkým zmenám. Pred spomínaným rokom poskytovali obsiate polia bohatú a so širokou ponukou potravu. Zver sa tak zdržovala na poliach dlhšiu dobu a bola preto viditeľná. Dnes si polia podmanili monokultúry ( kukurica, repka ), čo spôsobilo, že sa zver v týchto lánoch zdržuje už od začiatku leta až do neskorej jesene a nie sú tak viditeľné. Nachádza tu nie len potravu, ale hlavne pokoj a úkryt.
 
Osobitný zreteľ si zasluhujú práce na poliach v nočných hodinách za používania svetelných zdrojov na poľnohospodárskych strojoch a o nevyužívaní plašiacich zariadení na nich radšej nebudem písať. Keby aspoň informovali ( česť výnimkám ) poľovnícke združenia o časoch vykonávania poľnohospodárskych činnostiach, aby sa mohli vykonať príslušné kroky na ochranu zver. Asi si myslia, že to je ich majetok a môžu si na ňom robiť čo chcú. Ale zver nie je ich majetok a zákon in niečo predpisuje. Zákon však musíme dodržiavať len mi poľovníci.
   
Ďalším dôležitým faktorom je zvýšená prítomnosť ľudí v prírode. Pred spomínaným rokom bolo v prírode viac nenarušených plôch. Všeobecná mobilita ( motorky, štvorkolky, tereňáky, bicykle, psy a kone ) zabezpečila ľuďom prístup aj na tieto nenarušené plochy. Nám poľovníkom nevadí ich prítomnosť, ale musia sa pohybovať len po zákonom stanovených cestách a nie tam kde sa im zachce. Opäť je tu problém dodržiavania platnej legislatívy, ktorá podľa nich platí len pre nás poľovníkov. Ako som už niekde napísal, pletú si demokraciu s decimálkou.  Tam kde dochádza k neustálemu rušeniu, tam srnce vychádzajú až za tmy. Preto ich poľovník na posede nemôže uvidieť. Nasledujúce riadky poskytujú jednoduchý návod, ako sa môže poľovník vysporiadať s touto ťažkou situáciou. 
 
Ešte v mesiaci apríl je vhodné pri prechádzke po revíri nájsť miesto, kde si srnec vytĺka parožie. Miestny srnec sa v loveckej sezóne pravidelne vracia do týchto miest k značke svojho teritória. Prípadne využitie fotopasce pomôže poľovníkovi bez vyrušovania oboznámiť sa so srncom. Srnce majú radi mladé stromčeky nie len ako potravu ale tiež pre vytĺkanie parožia. Pritom platí pravidlo, že čím vzácnejší, tým lepšie. Pokiaľ sa vo vybranej oblasti nachádzajú mladé stromčeky „exotického vzhľadu“, práve tam môžete uvidieť nejakého srnca.
 
Je potrebné využiť všetok dostupný čas ešte pred začiatkom lovu srnca. Keď sa zazelenajú lúky tiahnu srnce  za pašou. Kukurica ešte nie je tak vysoká, aby ich skryla a v aj lese je možné ešte vidieť veľa miest, ktoré sú v neskoršom období zarastené. Okrem toho je možné vidieť aj viac srncov pospolu a preto si ich poľovníci môže porovnávať.
 
Od júna do obdobia ruje sú v súčasnej dobe pri vysokých teplotách a nedostatku zrážok srnce často málo videní. Poľovníci vysedávajúci na posedoch sa vracajú v nočných hodinách domov s nulovým výsledkom. Niektorí zostávajú na posedoch až do úplnej tmy a za pomoci nočného videnia alebo termokamery sa snažia aspoň uvidieť nejakého srnca. Niektoré srnce je možné vidieť až v období splnu. Podľa mojich skúseností nechce sa zver ukazovať počas splnu, lepšie je to vtedy, keď je svietiaci mesiac zatemnovaný oblakmi. Niekedy je možné pri raňajšom rozbresku vidieť z posedu oneskorencov pri ťahu z paše do úkrytu.
Mladé srnce sa často objavujú v blízkosti lesných a poľnohospodárskych ciest. Pomocou sedačky alebo jednoduchého posedu je možné ich loviť na takýchto miestach.  
 
Obdobie ruje tiež poskytuje možnosť vylákať srnca zo svojho úkrytu, samozrejme veľkú úlohu tu zohráva, aké bohaté skúsenosti máme s vábením a či srnec má pri sebe srnu alebo nie. V neprehľadných zákutiach lesov môžu pomôcť soľníky a soľné lízy. Vhodne umiestnené môžu pomôcť poľovníkovi oboznámiť sa s prichádzajúcim srncom a prípadne ho ak nesplňuje podmienky chovu uloviť. 
 
Pri tomto všetkom je potrebné ale postupovať s už toľkokrát spomínanou vysokou mierou zodpovednosti zo strany poľovníckej verejnosti.
 
Autor: Ján Krnáč
 
Subscribe
Notify of
guest
0 Comments
Inline Feedbacks
View all comments