Streľba na krk (ne)môže byť problém

Často môžeme počúvať, čítať, ako ten alebo onen poľovník popisujú „majstrovské“ legendárne zásahy srnca na krk. Mnohí z nás im len ticho závidia a neskoršie, keď sa vyberú do lesa, tak sa ich snažia napodobniť. Veď to nemôže byť nejaký problém, trafiť srnca do krku. Flinta mi strieľa presne, optika je špičková, munícia tiež, oči mi slúžia, tak prečo nie.

Ešte sa na viac utešujeme, že buď srnec po výstrele na krk padne alebo utečie. No nič nie je čierno – biele a je potrebné si zvážiť nie len všetky výhody a nevýhody ale tiež možné dôsledky takejto streľby. Streľba na krk srnca – šetrná k divine a posledná šanca vo vysokom poraste, alebo smutný dôvod neúspešnej dohľadávky a utrpenia zveri ? Pri mnohých loveckých stoloch sa tento malý cieľ stáva kontroverznou témou. V konečnom dôsledku je to na zodpovednosti každého strelca, či potiahne spúšť, alebo nepotiahne.

Len malé vychýlenie dráhy strely od chrbtice a z istej smrtiacej rany bude jedno bolestivé zranenie s nekalkulovateľnými následkami. A vtedy si môžete byť istý, že problém má jednoduchého menovateľa. Vždy však budú existovať viac či menej dobré dôvody a motívy na to, aby sa namiesto na komoru strieľalo na krk srnca.

Prvým a mnohokrát považovaný za hlavný argument je finančné hľadisko. Veď dnes sa už môže kupovať divina aj od poľovníckych združení pri dodržaní stanovených podmienok. Radosť je predávať a kupovať srnca s čistým zásahom na krk, keď je divina minimálne zničená a čas na čistenie a odratie je krátky. Ani najlepší zásah na komoru sa s týmto nemôže rovnať. Silný argument v dnešnej ekonomickej situácii, kedy sa väčšina poľovníckych združení snaží prežiť a preto väčšinu ulovenej diviny speňažuje.

Každý poľovník sa aspoň raz stretol s tým, že po zásahu na komoru zver neostala ležať na zemi, ale odbehla. Potom sa musel kus dohľadávať niekedy aj niekoľko stoviek metrov, čo si vyžadovalo nie len úsilie ale aj čas. Pri dobrom zásahu na krk srnca, ktorý zasiahne chrbticu, kus zhasne na nástrele.

V posledných desaťročiach prírodné prostredie zveri prešlo výraznou zmenou. Namiesto obrobených polí je možné pozorovať veľké lány monokultúr a namiesto pravidelne kosených alebo spásaných lúk sú tu zarastené plochy, ktoré sa len raz za rok mulčujú . Tieto monokultúry, ktoré srncovi zabezpečujú nie len potravu ale aj vhodný úkryt, tento neopúšťa. Preto poľovník často vidí len hlavu a krk. Podobnú situáciu môžeme vidieť aj v lesnom hospodárstve. Vytvára sa bohatá ponuka omladenia, čo spôsobuje, že srnca môžeme vidieť len po častiach, niekedy zrkadlo, behy, chrbát, hlavu alebo krk. Bez ohľadu na to, kde sa stretneme so srncom, na poli alebo v lese, streľba na krk sa stáva poslednou šancou na jeho ulovenie.

Priznajme si kolegovia, každý z nás túži dokázať si sám sebe, že je majstrom v loveckej streľbe. Radi by sme používali frázy typu – Ja strieľam len na krk – alebo – Pre mňa existuje len výstrel na krk. A ako by niektorí z nás zapôsobili na ženské pokolenie. Nehľadiac na to, že by sme získali prezývku – ostrostrelec. Niektorí si na takejto prezývke dosť zakladajú.

Ako sa niekedy hovorí, každá minca má dve strany. Aj v prípade streľby na krk musím uviesť argumenty, ktoré hovoria v neprospech takejto streľbe. Položme si jednoduchú otázku – Disponujú poľovníci takými detailnými znalosťami o anatómii srnca, ktoré umožnia spoľahlivé zacielenie ? Krk bokom stojaceho vyspelého srnca má v strede šírku iba 10 cm. Naproti tomu požadovaný cieľ chrbtica má šírku iba 4 cm. Ak sa ešte pozrieme detailnejšie na polohu chrbtice po celej dĺžke krku, zistíme, že smerom k hlave sa jej pozícia mení približne v tvare písmena S a posúva viac dozadu ( viď obrázok ). Pridajme si k tomu rozptyl a výkon flinty a budeme si musieť priznať, že úspešný zásah na krk nie je ľahké dosiahnuť. Toto sa bude zhoršovať s rastúcou vzdialenosťou streľby.

V mnohých prípadoch sa so srncom stretneme za zhoršených svetelných podmienok. Malý cieľ krk s vertikálnou kontúrou v lese, kde prevládajú zvislé línie, je potom ťažké prečítať. Podobná situácia sťažuje určenie polohy hlavy a tým určiť presný priebeh chrbtice. Pre úspešné zasiahnutie malého cieľa, akým je krk, je potrebný aj dostatočný čas. A práve ten je v prípade streľby na krk proti strelcovi. Zriedka bude stáť srnec v kľude dlhšie ako pár sekúnd, čo je veľmi málo pre zasiahnutie 7 cm široké pásmo. Toto pásmo je zložené zo 4 cm chrbtice = okamžitá smrť a 3 cm hrtan a krčná tepna = poranenie s následkom smrti. Ako som uviedol vyššie, pri čistom zásahu na krk dochádza len k minimálnemu poškodeniu diviny. To je síce pravda, ale keď sa na to pozrieme z pohľadu hygieny diviny ( viď článok na tejto web stránke ) situácia okolo kvality diviny sa výrazne mení. Zásah v oblasti krku zvyšuje biologické zaťaženie diviny, čo znamená, že dochádza k výraznému šíreniu baktérií v tele zveri. Keď sa pozrieme na výsledky testu, ktorý bol publikovaný v odbornej poľovníckej tlači na vzorke 100 ks srnčej zveri, tak zistíme, že v prípade zásahu len v oblasti komory a čase 30 minút medzi zásahom a vývrhom došlo len k 3% silnému biologickému zaťaženiu t.j. šíreniu baktérií v tele zveri. Iná situácia nastala pri zásahu v oblasti krku, kde pri čase 2 hodín medzi zásahom a vývrhom došlo až k 33,3% silnému biologickému zaťaženiu t.j. šíreniu baktérií v tele zveri. Niekto môže namietať, že k tak masívnemu šíreniu baktérií došlo až po 2 hodinách. Ale jednoduchou matematikou si môže zistiť, že po 30 minútach ( ¼ z 2 hodín ), ako tomu bolo pri zásahu v oblasti komory, došlo k 8,3% silnému biologickému zaťaženiu, čo predstavuje skoro 3-násobok toho, čo bolo pri zásahu v oblasti komory.

Tak akú kvalitnú divinu potom predávame a čo dotyčný odberateľ kupuje ?

Cieľom článku nie je niekomu zakazovať streľbu na krk, ale poukázať na prípadné nepriaznivé dôsledky, ktoré je potrebné zvážiť. Ten kto by chcel vstúpiť na tento tenký ľad, si to môže jednoducho vyskúšať. Nie je nutné aby to skúšal pri ostrej streľbe na zver. Jednoducho stačí, aby zašiel na strelnicu, postavil si terč srnca vo vzdialenosti 30m a 60m a v dobe 5 sekúnd zacielil a vystrelil na krk srnca. Streľbu môže opakovať aj niekoľkokrát napr. 3 alebo 5 rán a následne zistiť ako na tom je. Pre porovnanie si môže vystreliť za rovnakých podmienok na oblasť komory.

Samozrejme, že takáto streľba vypovedá len o mieste dopadu strely, ale nepovie nič o účinnosti zásahu t.j. ako sa bude správať samotná strela pri prechode oblasťou krku. Každá strela vyžaduje pre svoju deformáciu alebo rozloženie určitú hĺbku tela. A keď si porovnáme hĺbku krku s hĺbkou oblasti komory, tak výsledok je jednoznačný. Veď oblasť komory má u vyspelého srnca šírku približne 20 cm a hĺbku 26 cm. Aj keď sa medzi nami nájdu skutočný majstri, ktorí strieľajú na krk, tak netreba zabúdať na staré príslovie ” Dovtedy sa chodí s krčahom po vodu, kým sa nerozbije. “

Tak čo kolegovia, streľba na krk nemôže byť problém ?

Autor: Ján Krnáč

Subscribe
Notify of
guest
6 Comments
Inline Feedbacks
View all comments
tibi2
tibi2
6 years ago

RE: Streľba na krk (ne)môže byť problém
Ja strieľam výlučne na komoru. Keď dobre trafíš komoru, tak nemusíš vôbec dohľadávať. Rôzne chvály o zásahoch na krk, alebo na hlavu odsudzujem. Oni tí strelci ti už nepovedia koľko zvierat chybili a nakoniec ani nedohľadali. Ako aj autor v článku správne píše, stačí sa trošku pomýliť v rane na krk a zviera zomiera dlho vo veľkých mukách. Načo také frajerstvo, za kilo mäsa ? Sme poľovníci, alebo mäsiari ?

kiri
kiri
6 years ago

Ďalšia výborná téma – najmä pre ostrostrelcov
Táto téma je suchý prst do konečníka fšetkým frajerom. A na 200m na krk! – to je najlepšie. A ešte tak 300Win Mag minimálne. Tak toto sú jedni z prvých adeptov na Andersenovu cenu pre najlepšieho rozprávkara.
Stačí srncovi mucha a bleskovo otočí krkom – a zlý zásah je tu. Stačí šuchnutie myši bokom – a otočí krkom. Stačí zaškriekanie sojky – a otočí krkom Stačí sekunda – a zdvihne hlavu od paše – a strela už letí…a priestrel hrdla je tu – a kto ho nájde?…za týždeň, keď začne smrdieť. Keby sa toto platilo – zopár frajerov by prestalo robiť hlúposti. Možno by stačilo na verejnej schôdzi prečítať všetkých, čo takto nezodpovedne konajú. A tam pred všetkými platiť pokuty. To by dosť frajerov preliečilo. A rok nepoľovať – len 2x toľko brigády. To by sa tiež dalo – frajeri by si spytovali svedomie a odstrel by sa ušiel – napr. začiatočníkom – to by bola dupľovaná hanba. Rozdať takéto karty na začiatku – a bolo by jasno.
Pán Krnáč – toto ste zaťal do živého – budú Vás mať tak radi, ako mňa. A frajeri sa budú o zem hádzať, že to Vy máte roztrasené ruky – a oni veru nie. Ja s Vašim článkom úplne súhlasím.

kiri
4 years ago

Tu je jedno z náučných videí ako na to idú gentlemani.

http://www.agresori.com/21637-jak-spravne-zabit-srnu.html

kiri
4 years ago
kiri
4 years ago

Toto, čo je nafotené v tomto článku, je dôsledok streľby na hlavu, čo je dôsledkovo veľmi podobné, ako streľba na krk – najmä vo výsledku. Ukážka, ako to dopadá je fotka č.4 a najmä č.5. Tu si človek – nie hovädo – uvedomí, čo to spôsobuje. Diviak na snehu bez pol hlavy – ak by aj nepadol ihneď – je odsúdený na ukrutnú smrť. Takýto prežitok by som doprial tomu strelcovi. Myslím tomu strelcovi – hlavičkárovi.
http://nachsuche-vogtland.blogspot.com/p/nachsuchengalerie.html

sanchez
4 years ago

Občas dosť neskoro čítam výborné články. Treba ďakovať autorovi, že sa snaží vychovávať mládež a tiež rýchlokvasených a internetových poľovníkov. Za rýchlokvaseného považujem človeka, ktorý nemá poľovníctvo vštepované odmalička otcom, strýkom či podobne niekoho blízkeho z rodiny, ale je to poľovník, ktorý si skúšky urobí kvôli tomu, že je to módne, alebo vhodné pre jeho podnikanie. Pritom tie veci života a prírody sú mu cudzie, lebo ich necical s materským mliekom – a ešte ho kojili rovno c prírode – na lúke, či v lese. Mňa keď asi 7 ročného učili zarezávať sliepky a husi doma na dvore, už som dávno asistoval pri zabíjaní domácej svine aspoň držaním za chvost a pozorne som pozeral, ako sa domáci zajac udiera papekom poza uši a ako sa sťahuje z kože. A tak nejako vzniká úcta k živému – aj keď ho zabíjame, aby sme sa nasýtili – na tom ľudstvo prežilo. Zabiť – a netrápiť. Preto som vždy – a opäť – šokovaný , ak sa do revíru dopotáca vyhladovaná a vysmädnutá zver s prestrelenou papuľou alebo s odstrelenou sánkou. Vždy ma cuká volať enviro políciu, lebo toto je to pravé ľudské – nie neľudské ! – práveže ľudské teda hlúpe správanie hodné trestu. Pri čítaní som našiel jedno vysvetlenie, kedy sa nepoľovník na českom fóre pýta a skúsený mu jednoznačne odpovedá. Toto by som dal ako skúšobnú otázku na základného poľovníckeho kurzu:
otázka:od navip » ned 12.4.2015, 18:11
Omluvte mou neznalost,nejsem myslivec, ale u selat nejde o trofej, jde o maso – tak proč ty selata nestřílíte na hlavu, teda mimo naháňky?
odpoveď: od pufr » ned 12.4.2015, 19:25
Protože v tý tmě je ta hlava blbě vidět 🙂
Mimo to dostřelovat živé, dva měsíce hladovějící kostry s ustřeleným, hnisajícím ryjem plným muších larev taky není nic příjemného 😕
zdroj:
http://www.loveckeforum.info/viewtopic.php?f=6&t=5846&start=60