Tohto ročná jelenia ruja nebola v našom revíri to, čo bývalo po iné roky. Ale napriek tomu som na nej zažil niečo, na čo len tak ľahko nezabudnem. Začnem ale pekne po poriadku.
K mame a bratom som dorazil ešte vo štvrtok neskoro večer. Zavolal som kamarátovi poľovníkovi nech ma na ráno zapíše do knihy návštevy revíru. Cieľom bola časť revíru, ktorý sa nachádza za kopcom za našim domom. Ešte za tmy som sa skoro ráno obliekol, zobral teleskopickú streleckú palicu, na krk som si zavesil ďalekohľad a na plece flintu. Pomalým krokom som začal stúpať k neďalekej poľnej ceste vysypanej kamením. Pod nohy som si svietil lampášom. Keď som sa dostal na cestu, pomalým krokom som pokračoval po nej smerom na kopec. Po pravej a ľavej strane som mal oplotky, kde sa pasie dobytok a kone.
Cesta sa mierne vlní po svahu kopca a tesne pod vrcholom je po ľavej strane nad oplotkom rovinka lemovaná zľava kríkmi a zdola stromami jaseňa, ktorá pokračuje miernym svahom k vrcholu. Keď som bol asi v polovici cesty smerom od spomínanej rovinky začal ručať kráľ našich lesov. Priznám sa, že mi hneď začalo srdce prudšie „búchať“. Rovnakým krokom som postupoval po ceste a moje kroky boli lemované ručaním kráľa. Podľa ručania som usúdil, že tento má pri sebe aj svoje „dvorné dámy“.
Kráčal som po ceste tak ticho, ako mi to povrch cesty dovoľoval. Po určitej dobe som sa konečne dostal nad spomínanú rovinku a zastal som na okraji cesty. Bola tma, ale poľovnícky inštinkt a občasné ručanie kráľa hovorilo o tom, že tam niekde stále je aj so svojimi „dvornými dámami“. V tejto úžasnej chvíli som si vychutnával tento jedinečný koncert.
Počul som ako sa jeho ručanie smerom ku mne. Prichádzalo stále bližšie a bližšie asi tak na 20 m. Náhle sa zastavilo a jeleň sa pobral iným smerom. Postupne sa začalo vyjasňovať a kráľa s „dvornými dámami“ som za úsvitu uvidel ako sa presúvajú na druhú stranu kopca. V ďalekohľade som videl pravidelného obojstranne korunového dvanástoráka so súmerným parožím. Impozantne pôsobilo aj jeho telo. Keď zašiel za vrch a úplne sa rozvidnelo ešte som si išiel pozrieť v akom stave mám soľníky a či do neďalekej kukurice nechodia diviaky. Po ceste som našiel zopár húb na polievku. Vtedy som ešte netušil, že Diana mi ukáže ešte jedno skutočne nezabudnuteľné divadlo s týmto kráľom.
V ten istý deň pred večerom som sa vybral na inú stranu revíru, reku či aj tam nezažijem niečo podobné. Ostal som sedieť na krytom posede, ktorý je umiestnený pod zalesneným kopcom na kraji lúky. Tu som si zobral so sebou ešte navyše pozorovacie nočné videnie. Pomaly sa začalo stmievať, jelene sa v tejto časti ani raz neozvali a tak som len sedel. Po nejakej chvíli som sa pozrel smerom doľava na lúku pod neďalekým krmelcom. Zbadal som tam nejaký pohyb a aj napriek zhoršeným svetelným podmienkam som ešte ďalekohľadom uvidel vychádzajúceho pasúceho sa kráľa, ktorý nemal okolo seba „dvorné dámy“. Pretože jeho pomalé kroky viedli smerom k posedu, na ktorom som sedel, čakal som. Ale ako to už býva zvykom, keď chcete niečo urýchliť, tak to trvá neskutočne dlho. Bolo to aj v tomto prípade. Po pár metroch zmenil smer a postupoval doľava, akoby mi chcel dopriať bočný pohľad na svoje majestátne telo. A zase nejakú chvíľu som mohol už cez pozorovacie nočné videnie sledovať jeho kroky. Išlo o pravidelného obojstranne korunového desatoráka. Akoby mi chcel ešte dopriať pár pohľadov prišiel k posedu odhadom na 50 m a na chvíľu si ľahol do trávy. Čo ma však prekvapilo, že po celý čas čo som ho pozoroval ani len raz nezaručal. Len keď už ležal, tak dvakrát krátko zamrmlal. Keď sa mu už zdalo, že som si ho poobzeral tak vstal a pomalým krokom vošiel do lesa, ktorý je pod posedom. Ešte chvíľu som zostal sedieť na posede a potom som z neho zišiel a vracal sa cez horu domov. Keď som z nej vyšiel, počul som ručať desatoráka v jame, ktorá bola po mojej lavici. Ako som prichádzal k dedine naraz som na druhej strane na rovnakom mieste opäť počul raňajšieho dvanástoráka ručať. Jeho ručanie znelo tak, ako lákadlo a hovorilo ku mne, aby som si ho prišiel ešte raz vypočuť. Tak som sa rozhodol, že pôjdem za ním na druhý deň pred večerom.
V sobotu pred večerom s doplnenou výbavou o sedačku a pozorovacie nočné videnie som sa vybral za mojím dvanástorákom na vopred vybrané miesto. Bolo to nad spomínanou rovinkou pri kríkoch rastúcich pár metrov pod cestou. Odtiaľ som mal celú rovinku a priľahlý svah vpravo ako na dlani. Po príchode na vyhliadnuté miesto som videl pasúcu sa srnu na rovinke. Rozložil som sedačku, pripravil do pohotovostnej polohy pozorovacie nočné videnie, sadol si a trpezlivo čakal, kedy sa objaví jeho veličenstvo kráľ. Už sa zotmelo a môj kráľ stále neprichádzal. Po nejakej dobe som počul jemné prasknutie konára niekde vpravo. A jeho mohutné zaručanie mi oznámilo, že jeho veličenstvo kráľ prichádza. Musel tam niekde v kríkoch pod cestou a pod vrcholom ležať. Trochu ma to aj prekvapilo, nakoľko premávka po tejto ceste počas dňa býva rušná. Jeho mohutný hlas sa ozýval s pravidelnosťou vyjadrujúc túžbu nájsť svoje „dvorné dámy“, ktoré ho tu nechali samého. Vietor som mal dobrý preto som sa nebál, že ma zavonia. Zrazu sa hlas kráľa stratil. Na oblohe sa od chrbta začala ukazovať na oblohe časť svietiaceho mesiaca, ktorý začal osvetľovať lúku. Dalo sa mi pozorovať okolie už cez ďalekohľad. Ja som sedel v tieni kríka. Snažil som sa cez ďalekohľad nájsť kráľa, ale ten akoby sa bol pod zem stratil. Vedel som však, že tam niekde musí byť.
Hodnú chvíľu bolo moje pátranie po ňom bezvýsledné, tak som na krátko zložil ďalekohľad z očí. Akoby kráľ na tento okamih niekde v skrytu čakal a nečakane hlasno zaručal. Moje ruky akoby na tento moment čakali, priložili ďalekohľad k očiam a nasmerovali ho oznámeným smerom. A tam som uvidel jeho mohutnú hruď, hlavu otočenú smerom ku mne a na hlave jeho neskutočných dvanásť výsad. Ešte som zabudol uviesť, že na neďalekom krytom posede vľavo na kopci sedeli tajomník a poľovný hospodár. A práve od tajomníka mi stále vibroval mobil, čo mi posielal SMS-ky o akého ide jeleňa, koľko má výsad a podobne. V tejto chvíli som mal úplne iný záujem, ako mu odpisovať na SMS-ky. Nebol som si istý, či kráľ nepočuje vibrovanie mobilu vo vačku bundy. Mesiac osvetľoval priestor medzi mnou a kráľom a v ďalekohľade som videl ako sa vybral pomalým krokom rovno ku mne. Hlavou sa mi prehnala myšlienka, čo urobím, keď príde až celkom ku mne.
Držanie hlavy a majestátny krok jasne poukazoval na to, kto je dnes kráľom. Vzdialenosť medzi nami sa neskutočne skracovala. Možno že pomohlo nie len to, že sedím na sedačke ale aj moje oblečenie, ktoré splývalo s kríkom za mnou. Pohyb kráľa sa však trochu stočil doprava a na moje veľké ale hlavne milé prekvapenie zostal bokom stáť asi 5 m odo mňa. Kolegovia chcel by som tento pohľad dopriať Vám všetkým. Je to niečo neuveriteľné. Cítite pach mužnosti sálajúci z celého tela a pohyb každého svalu vydráždeného prebiehajúcou rujou. Kráľova srsť presiaknutá semenom sa leskla v lúčoch svietiaceho mesiaca, nádherná tmavá hriva len dokresľovala majestátnosť jeho postavy. Mohutná hlava poskytla priestor a miesto na prezentáciu krásneho parožia. Akoby tento kráľ chcel splniť to, čo mi včera odkázal.
Na, tu ma máš v plnej mojej kráse a môžeš si ma prečítať. Času máš dosť, nemusíš sa nijako ponáhľať.
Tak nejako mi pôsobili tieto chvíle strávené v spoločnosti jeho veličenstva kráľa. Môžem zodpovedne povedať, že som si ho teda dôkladne prečítal. Podľa mňa išlo o jeleňa III.VT 8. až 9. ročného. Prečo uvádzam dva roky, lebo viem, že noc má svoju moc a niektoré rysy mohli byť skreslené. No táto krásna chvíľa raz musela skončiť a tak sa jeleň pobral pomalým krokom ďalej. Prešiel cez cestu, po ktorej som prišiel a pokračoval ďalej smerom odo mňa. Opäť začal ručať, pričom jeho hlas som si preložil ( resp. mierne upravil ) ako jednu otázku z obľúbenej rozprávky o pyšnej princeznej
Hola ( pane ) dvorné dámy kde ( tě máme ) Vás mám hledat ?
Ešte aj pri písaní mám stále pred očami tohto kráľa. Uvedomujem si, že možno už takúto chvíľu nikdy nezažijem, ale aj tak za ňu ďakujem. Ako nás príroda neustále prekvapuje.
Ďakujem.
Autor: Ing. Ján Krnáč
