Ako ste postrehli kolegovia poľovníci, ktorí navštevujete túto web stránku, v decembri 2017 ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR schválila Národný kontrolný program ( NKP ) pre africký mor ošípaných ( AMO ) v diviačej populácii na Slovensku v roku 2018 (1) . Ako každého zodpovedného kolegu poľovníka aj mňa zaujímal obsah NKP a preto som sa s ním zoznámil.
Po prečítaní materiálu však vo mne zostali zmiešané pocity. Tieto sa ešte prehĺbili, keď som sa zoznámil s materiálom Národného lesníckeho centra – Ing.Jozef Bučko, PhD. : Vývoj diviačej populácie vo vzťahu k AMO .(2)
Poľovnícka verejnosť vie, že diviačia zver je náchylná na rôzne nákazy napr. mor. Neustále sú poľovníci obviňovaní z toho, že nedostatočne regulujeme stavy aj tejto zveri.
Skutočne nám legislatíva umožňovala a umožňuje využívať všetky možnosti na jej reguláciu ?
Ale vráťme sa k obsahu uvádzaných materiálov. V materiály (2) sa nachádza graf dlhodobého vývoja početnosti diviačej zveri, ktorý prikladám.
Graf znázorňuje vývoj jarných kmeňových stavov ( JKS ) a lovu v rokoch 1968 – 2016. Z priloženého grafu môžeme vidieť prudký nárast JKS od roku 1997, pričom prudký nárast lovu diviačej zveri pozorujeme až niekedy od roku 2007. Celkove v sledovanom období narástli JKS 5x a lov 25x. K údajom na tomto grafe sa ešte v ďalšom vrátime.
Samozrejme, že nárastom populácie diviačej zveri vzniká priaznivé prostredie pre vznik nákaz resp. AMO. Je každému jasné, že svoju úlohu tu zohráva či už vplyv lesnatosti ale aj klimatických podmienok v jednotlivých poľovných revíroch ( PR ). Ale som toho názoru, že dôležitejšiu úlohu tu zohrávajú zmeny poľnohospodárskej krajiny. Dochádza k tomu, že diviačia zver vyhľadáva rozsiahle lány kukurice, pšenice a repky, kde okrem nadbytku potravy nachádza lepšie úkrytové možnosti ako v lesoch. A práve tu dochádza k výraznému sťaženiu jej lovu a tým k obmedzeniu regulovať jej početné stavy. Veď zber pšenice a kukurice sa prevádza v mesiacoch júl až október.
Do nedávnej doby sa mohla diviačia zver loviť len od 16.júla a práve vtedy už vo väčšine prípadov bola zatiahnutá do veľkých lánov. Neskoršie bol síce lov diviačat a lanštiakov celoročne povolený, ale regulácia sa má týkať celej populácie tzn. aj starších kusov. Chýbajú dopredu stanovené účinné kontrolovateľné opatrenia, ktoré by umožňovali lov v daných podmienkach.
Dnes väčšina farmárov si lány ohradí elektrickými ohradníkmi a nie je ochota z ich strany sa na niečom dohodnúť s poľovníkmi.
Ešte chcem upriamiť Vašu pozornosť na materiál, ktorý vydala SPK v roku 2017 – Africký mor ošípaných u diviačej zveri Základné informácie pre poľovníkov a užívateľov poľovných revírov. ( 3 ) V ňom sa uvádza, že lov je jediným praktickým prostriedkom na zníženie hustoty diviačej populácie, keďže EÚ zakázala využívanie vakcinácie. Paradoxom je, že v minulosti aj na našom území využívaná vakcinácia vykazovala pozitívne výsledky. Ďalej sa v spomínanom materiály uvádza, že má ísť o cielený individuálny lov jedincov diviačej zveri všetkých vekových kategórií. Má sa zakázať lov na spoločných poľovačkách, kedy dochádza k zvýšenej migrácii diviačej zveri, čo napomáha k prípadnému nekontrolovateľnému postupu vírusu všetkými smermi. Podľa materiálu má optimálna hustota dosahovať hodnoty 0,5 ks/km2. V materiály ( 2 ) sa uvádza hodnota 0,43 ks/km2.
Podľa údajov z tabuľky na str. 9-10 uvedenej v materiály ( 1 ) je celková výmera podľa okresov 44553,82 km2. Po zohľadnení vyššie uvedených hodnôt by na uvedenej výmere malo byť ca 22 277 ks ( 3 ) resp. 19158 ks diviačej zveri ( 2 ).
A teraz sa opäť pozrime na údaje z už vyššie spomínaného grafu. Vypočítanú či respektíve požadovanú početnosť diviačej zveri na Slovensku sme dosahovali už okolo roku 1997. A práve od tohto roku došlo k prudkému nárastu populácie.
Keď porovnáme vypočítané počty diviačej zveri podľa hodnôt optimálnej hustoty uvedených v materiáloch ( 2 a 3 ) z hodnotou JKS uvedenou v tabuľke na str. 9 – 10 v materiály ( 1 ) t.j. 42 285 ks, tak si môžem jednoducho spočítať, že je potrebné zníženie populácie diviačej zveri o 20 008 ( 3 ) resp. 23 127 ks ( 2 ). Pre lepšie objasnenie situácie je potrebné ešte uviesť, že podľa vyššie uvedenej tabuľky v materiály ( 1 ) sa v roku 2016 ulovilo 53 788 ks diviačej zveri.
V spomínaných materiáloch sa tiež uvádza „obmedzenie prikrmovania diviačej zveri“. Na margo toho je potrebné uviesť, že vzhľadom na finančnú situáciu v poľovníckych združeniach a spolkoch je prikrmovanie diviačej zveri jedinou možnosťou, ako si poplatkovými spoločnými poľovačkami túto situáciu zlepšovať. Že je to vo väčšine prípadov na úkor okolitých revírov je už ďalšia otázka. Svoju úlohu tu samozrejme zohrávajú aj samotný poľovný hospodári pri príprave plánu chovu a lovu, kedy títo veľakrát úmyselne vykazujú nízke stavy a tým aj nízky plán lovu, čo tiež neprispieva k riešeniu súčasnej situácie. Však keď napíšem nižšie počty, potom bude viac na budúci rok.
Ale skutočne bude na budúci rok viac ? Kto to zaručí, keď vírus už je na hraniciach ?
Práve dnes som počul v rádiu informáciu, že AMO je už aj v Nemecku. Prestaňme myslieť len na budúci rok, ale urobme všetko preto, aby to bolo pre celú budúcnosť. Konečne začnime riešiť podobné situácie v dostatočnom predstihu a nie až vtedy, keď situácia klope na dvere. Vytvárajme také podmienky, aby všetci zainteresovaní mohli včas a s dostatočným predstihom obmedziť vznik podobných nákaz. Poľnohospodári, lesníci a kolegovia poľovníci, jeden bez druhého resp.tretieho nemôžeme existovať a bez nás nebude ani zver v našej ešte krásnej prírode.
Niekde som čítal, že nehovorme stále o tom čo to alebo to opatrenie môže so sebou prinášať, alebo k čomu to bude viesť, ale radšej už niečo konajme. Uvoľnite ruky zainteresovaným stranám a zbytočne im legislatívne nezväzujte ruky. Čas je náš nepriateľ.
Autor: Ing. Ján Krnáč
