www.horar.sk

Jednou z najčastejších otázok vo vzťahu k problematike stresu je, či sa dá stres zvládnuť. Obsahoval ju aj jeden z komentárov k článku Stres a presná streľba na tejto webovej stránke. V zásade je možné povedať, že ÁNO.

Pre jeho zvládnutie je možné použiť nasledujúce spôsoby:

- zmeniť alebo odstrániť vonkajšie podmienky vyvolávajúce stres
- zmeniť či odstrániť vnútorné podmienky zapríčiňujúce stres

Skôr ako použijeme uvedené spôsoby, poďme sa s využitím zjednodušeného pohľadu pozrieť na priebeh stresu, čo nám pomôže pochopiť ako reakcie tela, tak aj postupy, pomocou ktorých sa môžeme brániť proti stresu. Ako pomôcku pre pochopenie procesu vzniku stresu a jeho následkov je možné využiť nasledujúci graf.

Reakcie na stres je možné rozdeliť na niekoľko fáz: orientačná reakcia, poplachová fáza, fáza odolávania. Jednotlivé fázy si vysvetlíme na nasledujúcej situácii, ktorá je poľovníkom dobre známa. Na lúke sa pokojne pasie stádo jelenej zveri, keď náhle niečo zapraská. Čo bud nasledovať? Zver sa prestane pokojne pásť, mierne napnú svaly a začnú vetriť, teda prebieha orientačná reakcia. Keď stádo zistí, že hluk spôsobila veverička, budú pokračovať v pokľudnej pastve. Ak však existuje nebezpečenstvo pre stádo, pokračuje táto reakcia smerom k poplachovej fáze stresu. Počas tejto fázy prichádza k aktivácii svalov v tele a cieľom je pripraviť organizmus na útok alebo útek. Čo prerastá do fázy odolávania stresu. Čím je organizmus trénovanejší resp.menej vyčerpaný, tým je táto fáza dlhšia. Poplachová fáza a fáza odolávania majú jednu nepríjemnú spoločnú vlastnosť: sú metabolicky veľmi náročné.Múžeme si to predstaviť veľmi jednoducho: v strese môže organizmus z jednej molekuly glukózy využiť len približne dve jednotky energie, oproti 36 jednotkám energie v bezstresovej situácii. Podobné je to aj pri spoločnej poľovačke. Stojíte na štande a zrazu počujete hluk napr.spadol konár zo stromu na zem alebo sa ozve hlas duriacich psov. Budete reagovať na stres rovnako ako spomínané stádo. Najprv orientačná reakcia – zistenie odkiaľ prichádza podozrivý zvuk, potom poplachová fáza – v prípade možného priblíženia durenej zveri sa aktivujú svaly v tele a pripravíte si flintu - a nakoniec fáza odolávania – vidíte zver, zhodnotíte situáciu a strieľate. Vážnejšia situácia môže nastať vtedy, keď sa k nám zver priblíži z iného smeru, ako sme očakávali napr.zozadu a nadôvažok pôjde napr. o medveďa. Aká bude naša reakcia na takúto situáciu, ktorá môže hraničiť až s naším ohrozením? Vaša reakcia na stres musí zohľadnovať nie len otázku bezpečnosti pri streľbe ale tiež prispieť k čo najpresnejšej streľbe.

Či sa nám to páči alebo nie, dôležitú úlohu zohráva aj časový faktor. Je dokázané, že ak poľovačka trvá dlhšie ako 3 hodiny, dochádza k nadmernému vyčerpaniu organizmu v dôsledku dlhotrvajúceho pôsobenia stresorov. Teraz keď sme sa zoznámili so samotným priebehom stresu, vonkajšími a vnútornými stresormi, môžeme sa s využitím vyššie uvedených spôsobov naučiť zvládať stres. Čo môže zabrániť tomu, aby sa prejavili stresory ? Ako obmedziť ich pôsobenie ? Odpoveď je jednoduchá K o n t r o l a. V prípade, že získame istý stupeň kontroly nad stresom, potom sme na najlepšej ceste eliminovať jeho vplyv na náš organizmus.

Medzi techniky, ktoré môžu znížiť pôsobenie stresu je napr. dopriať si výdatný spánok pred spoločnou poľovačkou, alebo v prípade že stojíme na štande použiť jednoduché dychové cvičenie ( pri počítaní do 5 postupne nadychovať oblasť brušnú a hrudnú, nakrátko zadržať dych a potom opäť pri počítaní do 5 postupne vydychovať oblasť hrudnú a brušnú – cvik niekoľkokrát opakovať ), alebo pre zbavenie sa nesústredenosti krátko sa zahľadme na nejaký predmet, zatvorme oči a vybavme si ho vo svojej zrakovej predstave. Nakoniec otvorme oči a presvedčíme sa o svojej vizualizácii.

Základné príčiny stresu nemajú pôvod v agresívnom okolí, ale v našej vlastnej reakcii naň. Nesmieme preto zabúdať na to, že tajomstvo úspešného zvládania stresu závisí z 10% na našom správaní a z 90% je závislé od spôsobu nášho myslenia.

Na záver je potrebné uviesť, že ten kto chce zvládať stres musí prejavovať ochotu učiť sa ( a nie len mávnuť rukou a hovoriť, že jeho sa to netýka ), vysokú mieru zodpovednosti a objektivizmu voči sebe a svojmu konaniu.

Autor článku: Ján Krnáč