baterkynoze
banner barracuda 2013 

baner_155x122

kruty2b

Bodovanie trofejí


Každoročne v mesiacoch marec a apríl poľovná verejnosť hodnotí a vystavuje výsledky svojej práce za uplynulú poľovnú sezónu. Na chovateľských prehliadkach môžu poľovníci vidieť trofejovú zver, porovnávať ju, ale tiež si medzi sebou vymieňať svoje skúsenosti.


No ale často krát je možné nie len vidieť ale hlavne počuť zo strany niektorých poľovníkov, ktorí majú na chovateľskej prehliadke vystavenú svoju trofej, námietky týkajúce sa udeľovania medailí a nie len ich.Prečo dostala tamtá trofej medailu, keď moja je lepšia ? A prečo dali mojej trofeji červenú bodku, že je chovná, keď sú tu iné trofeje, ktoré by si ju zaslúžili skôr ?

 

Danú situáciu je potrebné vidieť z dvoch pohľadov – za prvé pre jednotlivé chovné oblasti sú (úradne) stanovené miery výradovej a chovnej trofejovej zveri. Žiaľ ako to už býva, úradníci povedali A, ale nepovedali B t.j. nepovedali poľovníkom, ako tieto parametre tak presne stanoviť pred samotným výstrelom. Vo všeobecnosti je poľovníckej verejnosti dobre známa skutočnosť, že aj odborníci na určenie veku majú pri chovateľských prehliadkach veľké problémy pri stanovení veku podľa obrusu zubov. Ale aby bola dodržaná určitá miera objektivity, pozrime sa aj do vlastných radov. Jednou z ďalších dôležitých otázok, na ktoré je potrebné s plnou zodpovednosťou odpovedať je, či samotní poľovníci sa snažia rozširovať si svoje vedomosti, alebo si vystačia len s tým, čo sa naučili v kurze. Domnievam sa, že v tejto oblasti sú veľké nedostatky. Často je to spôsobené pohodlnosťou, neochotou keď nie prijať, tak aspoň nad iným názorom popremýšľať a hlavne, čo je však škodlivé pre poľovníctvo a samotnú zver, určitou mierou svojej názorovej neomylnosti.


A za druhé je potrebné sa zamyslieť, čo je a čo nie je vedecké na vystavených trofejach. Z vedeckého pohľadu sa dá parožie využiť pri výskume genofondu. Ale čo sa týka bodovej hodnoty trofeje a udelenej medaily, tu nič vedeckého nevidieť. Už keď sa pozrieme na prepočet bodovej hodnoty trofejí podľa CIC môžeme vidieť, ako sú ich presne odmerané parametre „zmanipulované“ ich násobením určenými koeficientmi. Tieto boli stanovené s cieľom čo najviac zvýrazniť „krásu“ trofeje podľa ľudských predstáv a požiadaviek, pričom sa nebral ohľad na to, čo je optimálne pre samotnú zver. A pretože ide o ľudské predstavy a požiadavky, ktoré sa často krát od seba odlišujú, nastáva tu vážnejší problém ako sú prirážkové a zrážkové body.

Veď body a medaile sa udeľujú za výkony v športe a môžeme považovať poľovníctvo za šport ?

Tu sa dostávame na veľmi tenký ľad, kde každú chvíľu hrozí, že sa pod nami ľadová vrstva prelomí. Body a medaile udeľované trofejam veľa krát smerujú k prehnanému súťaženiu medzi poľovníkmi, regiónmi, či štátmi. A v súčasnej dobe z pohľadu finančného stavu v jednotlivých poľovníckych združeniach a spolkoch aj v marketingu poplatkového lovu trofejovej zveri.

 

 

Vrátim sa ešte k samotnému bodovaniu trofejí. Nejde mi o bodovanie hodnotiteľskou komisiou, ale či si vieme mi poľovníci obodovať vlastnú trofej. A tu nastáva vážny problém. Už pri výbere zveri na odstrel, a dajme si ruku na srdce a priznajme si, že náš prvý pohľad padne vždy na parožie. Toto sa dá ešte pochopiť, ale je to dostačujúce ? Ale veď to podľa mnohých bude medaila a o to predsa ide, nie ? Budeme sa môcť všetkým poľovníkom pochváliť medailovou trofejou ?


Položme si však jednoduchú proti otázku : Bude to po odstrele skutočne medailová trofej ? Kde to máme zaručené ?


Existujú bodovacie tabuľky pre hodnotenie trofejí. Vedia skutočne všetci, že trofej sa má bodovať najskôr 3 mesiace po ulovení ? Dôvodom je skutočnosť, že hmotnosť parožnej hmoty sa mení v závislosti na vysychaní trofeje. Podľa odborníkov k najväčšiemu úbytku celkovej hmotnosti a hmotnosti parožnej hmoty dochádza v prvom týždni po vyvarení trofeje. Hmotnostný parameter je jedným z tých, ktorý najviac navyšuje bodovú hodnotu trofeje. Ako je uvádzané v odbornej literatúre, hmotnosť parožnej hmoty závisí predovšetkým ma pomere poréznej hubovitej drene, hrúbke tvrdej povrchovej vrstvy a na celkovej kompaktnosti parožia. Kompaktné ( ťažké ) parožie, v ktorom chýba vnútorná parožná dreň, stráca na hmotnosti podstatne menej, ako zle mineralizované parožie porézneho charakteru, v ktorom sa drží podstatne viac vlhkosti.


Chyby pri meraní hmotnosti parožia môžu vzniknúť v podstate dvoma spôsobmi. Najskôr to môže byť použitím zle kalibrovanej váhy. Aj keď už v každej domácnosti môžeme nájsť digitálnu váhu apriori to ešte neznamená, že je presná. Druhou možnosťou vzniku chyby je umiestnenie na váhu – mimo stred alebo osu váhy, čo môže spôsobiť posun naváženej hodnoty. O tom, že váha musí byť umiestnená na rovnej ploche dúfam nemusíme hovoriť.

 


Samostatnou otázkou je zrážka za lebku, kde podľa platnej metodiky sa zráža podľa veľkosti lebky 65 – 90 g. Nakoľko je tu stanovené určité rozpätie, toto tiež vedie úspešného lovca ( ktorí nedisponuje dostatočnými informáciámi ) počítať radšej z nižšou ako s „reálnou“ hodnotou, ktorú určí hodnotiteľská komisia. A tak sa pri bodovaní dostáva do rozporu z dôvodu nižšieho počtu bodov, ako si úspešný lovec sám vypočítal.


Ďalším parametrom, ktorý navyšuje bodovú hodnotu trofeje napr. srnčie parožky je ich objem, ktorý sa meria pomocou výtlaku vody, do ktorej sa ponorí parožie až po spodný okraj ruží. Hmotnosť vytlačenej vody sa zistí tak, že od hmotnosti parožkov vážených v suchom stave ( bez odpočítania zrážky za lebku ) sa odpočíta ich hmotnosť pri ponorení do vody. ( P.Hell a kol. Poľovnícky náučný slovník, Príroda 1988 ) Problém môže nastať u veľmi starých srncov s mohutnými ružami a krátkymi pučnicami, pričom spojnica spodných okrajov ruží hlboko pretína lebku. Ďalším problémom môže byť nesprávne zavesenie parožia – parožie nie je zavesené vodorovne s úrovňou spodných okrajov ruží. Otázkou zostáva tiež, čo je považované za „ spodný okraj ruží“, keď napr. u niektorých hrubo perlovaných ružiach smerujú jednotlivé výstupky smerom k lebke. Ponorením takéhoto parožia až po „ spodný okraj ruží“ by sa tak pridala k objemu parožia veľká časť pučníc. Pozor je potrebné dávať aj na to, aby sa parožie nedotýkalo steny nádoby s vodou. Samozrejme, že na odmeranie objemu srnčích parožkov musí byť k dispozícii nejaké technické vybavenie, ktorým však vo väčšine prípadov poľovníci nedisponujú.

 


Tu si môžu poľovníci pre základný ( hrubší ) odhad pomôcť využitím pomocnej metódy s použitím tzv. Volzovej konštatnty, ktorá má hodnotu 0,225. Vynásobením hmotnosti trofeje, zníženej o zrážku za lebku, Volzovou konštantou získame približnú celkovú bodovú hodnotu za hmotnosť a objem parožkov.


Ukážeme si to na jednoduchom príklade :

Celková hmotnosť trofeje 400 g
Zrážka za lebku 90 g
Redukovaná hmotnosť 400 g – 90 g = 310 g

Súčet bodov za hmotnosť a objem 310 g x 0,225 = 69,75 b.

 

Táto konštanta je však pre odborné hodnotenie srnčích trofejí neprípustná. Pri špecificky ľahkých parožkov dochádza k ich podhodnoteniu a u špecificky ťažkých zasa k ich nadhodnoteniu.


Tento článok nie je namierený proti hodnotiteľským komisiám. Tieto ako sa ľudovo hovorí, varia len z vody akú majú. Pri hodnotní predložených trofejí, by však mala hodnotiteľská komisia poznať len číslo trofeje a nemala by mať prístup k menu strelca. Znižovalo by to riziko subjektivity pri hodnotení z pohľadu toho, že dotyčný strelec niekomu z členov komisie mohol v minulosti niečo urobil a pod. Niektorí sa môžu vyžívať v rozdávaní červených trestných bodov za nesprávne ulovené trofeje. Toto vedie nie len k tzv. povalovým trofejam, ale sa berie poľovníkom radosť z lovu. Možnosť nápravy a v neposlednom rade aj výchovy poľovníkov by som videl v tom, že len výnimočne silné trofeje, ktoré vo svojej vekovej triede značne prevyšujú svoju priemernú hodnotu, by sa mali posúdiť ako nesprávny lov resp.chovný kus. Ďalšou možnosťou môže byť, že dotyčný poľovník nedostane platnú povolenku na lov dovtedy, kým jeho trofej nezostarne do veku, kedy už môže byť ulovená. Tu držia eso v rukách práve zodpovední poľovný hospodári a zodpovední členovia združenia.


Osobne sa prikláňam k názoru, že nie len znaky parožia a forma trofeje by sa mala brať aj naďalej do úvahy pri selektívnom odstrele, ale je potrebné venovať oveľa väčšiu pozornosť ako doteraz správnej vekovej a pohlavnej štruktúre populácie. V Rakúsku zastávajú niektorí genetici napr. prof.Reimoser, prof. Hackländer názor, že selekcia jeleňov podľa parožia ochudobňuje genofond tejto zveri a preto nie je v súlade s jej trvalo udržateľným manažmentom.

 

Hranice rastu trofeje by mala určovať príroda a nie človek

 

 

Autor: Ján Krnáč

 

 


Pridať komentár

Bezpečnostný kód
Obnoviť

Mohlo by vás zaujať

Vyhľadaj na stránke

Prihlásiť

Zaregistrovať




podat inzerat zadarmo

podporte nas fb

Nájdete nás aj na Facebooku

polovnictvoterem3

Nové komentáre fotiek

  • polovnickydvor8: "hallo
    pokial viem na slovensku s..."
  • jaro1: "Vyzera dobre."
  • allansaghy7: "Lovu Zdar !"

Najviac prezerané foto

Používatelia stránky

Stránku si práve prezerá 86  neprihlásených návštevníkov.
Heslom sa prihlásil:

Kontakt správca stránky

kontakt horar

xxzver, zviera, jelen, diviak, srnec, medved, liska, zajac, bazant, priroda, les, strom, luka, pasienok, teren, pribeh, poviedka, poviedky, rozpravky, vtip, kniha, kazatelna, posed, krmelec, krmitko, 4x4, malorazka, gulovnica, brokovnica, vzduchovka, zbran, pistol, buchacka, strelivo, strielat, strelby, pretek, trapp, parkur, naboj, strela, monolit, rws, sb, sab, sellier, bellot, federal, tsx, ttsx, lapua, zakon, vlastník, ochrana, optika, dalekohlad, puskohlad, kolimator, montaz, svenk, otocna, ocelova, weaver, horar, diskusia, diskusni, forum, fórum, chat, pokec, nazor, hunter, polovnik, polovnictvo, polovačka, polovanie, lov, lovec, myslivec, honitba, odstrel, poplatkovy, polovník, zdruzenie, PZ, SPZ, fotografie, fotky, foto, video, inzercia, inzerce, inzeraty, predam, prodam, kupim, koupim, baterka, svietidlo, príbehy, poviedky, frir, termokamera, nocne videnie, atn, pulsar, apex, scout,