baterkynoze
banner barracuda 2013 

baner_155x122

kruty2b

Spomienka na Igora Mráza

horar_igor1x
Horár SEVER - Igor Mráz. Len málokto asi nepozná prekrásne knižky s poľovníckymi príbehmi. Ich autor vystupoval pod pseudonymom "Horár Sever" Kto vlastne bol Horár Sever ?

 

Autor šestnástich dielov poľovníckych poviedok z Liptova Igor Mráz, známy ako Horár Sever, už ďalší diel poviedok nenapíše. Zomrel 21. apríla vo veku nedožitých 59 rokov.
 
Igor Mráz bol celým svojím životom úzko spätý s prírodou. Ako vyštudovaný lesník prešiel všetkými profesijnými pozíciami od praktikanta, technika, odborného lesného hospodára, vedúceho lesnej správy až po riaditeľa lesného závodu v Liptovskom Hrádku s pôsobnosťou pre celý región Liptov. Jeho životnou vášňou sa stalo poľovníctvo. Citlivo a pozorne vnímal zákony prírody, život v nej žijúcej zveri, prejavoval veľkú starostlivosť o jej potreby a vždy jej obetavo poskytoval pomoc, najmä v čase núdze.

Bol vynikajúcim spoločníkom a pozorným poslucháčom. Dokázal s úžasným humorom pretvoriť zážitky svojich priateľov a známych do stoviek nezabudnuteľných poľovníckych poviedok, ktoré obohatili knižnicu mnohých slovenských poľovníkov a milovníkov prírody.

 

Zo slov p. Mráza - brata Igora Mráza.

Konečne som si našiel kus času v tomto uponáhľanom svete a dal dokopy pár viet o bratovi Igorovi Mrázovi – pseudonym HORÁR SEVER.


Igorovími veľkými láskami boli:

- láska k prírode a lesu,
- poľovníctvo
- písanie poľovníckych príhod a poviedok

Napísal stovky poviedok a básní, ktoré boli vydané v 16 dieloch Poľovníckyh poviedok z Liptova , pod pseudonymom HORÁR SEVER + básnická zbierka Vrúcna vášeň.

Poviedkami a básňami vyjadroval svoje pocity, šťastia, radosti zo života, krásneho rána, rozkvitnutej lúky, z nájdenej lásky, ale aj smútok a žiaľ zo straty milovaného syna.


Jednotlivé lásky najlepšie charakterizujú úryvky z jeho poviedok:

Lesníkom stať sa (15.diel)

Lesníkom stať sa bolo pre mňa celkom prirodzené, nie však celkom jednoduché.
Narodil som sa v malebnej dedinke pod Liptovským Starhradom – v Potoku v lokalite prezývanej Močiar. Domáci aborigéni ma doteraz volajú Igor z Močiara.

Na dosah ruky som mal bešeňovskú baňu, v ktorej pri ťažbe nádherného travertínu našli kosti mamutov, srstnatých nosorožcov, jaskynných medveďov i obrovských jeleňov. Havránok a Veľký hrad som navštevoval skôr, ako sa začali archeologické vykopávky, ktoré vniesli svetlo do histórie Liptova.

Od malička som behal po okolitých horách. Spoznal som Chočské vrchy chrániace Liptovskú kotlinu pred chladnými severákmi. Spolu s rovesníkmi sme zbehali blízky Pravnáč, Prosiecku a Kvačiansku dolinu. Hríby a horniaky (modráky) sme zbierali v svrčinovom lese Bukovinka, na Holubom vrchu a pod Kráľovom.

Ako deti sme pomáhali rodičom pri obrábaní záhumienkov a švíkov málo úrodných polí. Mňa to však vždy viac ťahalo do blízkeho lesa. Prvý bunker – zemľanku som si postavil neďaleko borsučieho hradu na Vrchách. S bratom a bratrancami sme celé prázdniny trávili na voľnosti. Najskôr sme chodili pásť husy nad dedinu, neskôr kravy. Otec ma viedol k včelárčeniu, štepeniu ovocných stromov, strýko ma zas brával k pastierom na salaše. Prežil som pestré detstvo v prekrásnom prostredí.

Po skončení základnej školy som nastúpil na ružomberskú SVŠ-ku, pretože na lesnícku školu mi chýbal požadovaný rok praxe v lese. Pred nástupom na Lesnícku fakultu VŠLD vo Zvolene som si musel odkrútiť povinnú prax v lese. Bol to akýsi úvod do lesníckeho života.

 

V štvrtom ročníku na vysokej škole sa oženil a mal 3 deti. V roku 1974 nastúpil ako praktikant v Lesoprojekte Ružomberok. Od roku 1975 do roku 1990 pracoval v Lesnom závode Ružomberok a od roku 1990 v Odštepnom lesnom závode lesov SR v Liptovskom Hrádku. Počas svojho pôsobenia u štátnych lesov prešiel rôznymi funkciami, od lesníka, cez vedúceho lesnej správy a riaditeľa LZ L.Hrádok. Naposledy pôsobil ako odborný lesný hospodár na Lesnej správe v Ľubochni.


Svoj vzťah k prírode, poľovníctvu a k životu vyjadril v poviedkach Poľovnícka postať ( 8.diel ) a Aký vlastne som (7.diel )

Poľovnícka postať( 8.diel )

Pravý poľovník, poľovník srdcom, nie je ten, čo sa hrdí len loveckým výstrojom a poľovným lístkom, naplno žije v prírode a tie nezabudnuteľné zážitky sa mu ukladajú v mysli. K nim sa vracia keď mu čierna chmára na ubolenú dušu sadne, keď nešťastie do cesty mu vojde. Bohužiaľ, je to tak, že chvíľu slnce naplno svieti a krátko na to hrozná búrka nad krajinou zhrmí.

Od detstva vnímal som drobné kvietky na pažiti nie ako obyčajné rastliny, ale ako malý zázrak. Púpavy a sedmokrásky žijú si svoj život, majú množstvo premien. Raz som sledoval drobného orieška celú večnosť- stálo to za to ? Mne hej ! Inokedy, keď skorý mráz privčas, už ku koncu augusta, plchy zaľahol, zohrieval som stuhnuté, krehké telíčko v dlaniach, kým pĺšik neprebral sa k životu.

Snažím sa podeliť o svoje poľovnícke zážitky tak, aby čitateľ v teplej posteli začul žblnkot potôčika, z ktorého pije vodu srnča, aby zacítil vôňu zakvitnutej poľany, prežíval hrôzu z vlčej svorky, drúzgajúcej kosti čerstvo uloveného jeleňa.

Múdrym tohto sveta je jasné, že svetská sláva je poľná tráva. Pozemské statky zväčša na oštaru! Ak sa mýlim, opravte ma. Pre mňa dobré slovo nad všetky poklady, verný kamarát zlato vyváži. I na zlatú trofej raz prach času sadne! Vzájomne sa uctime vtedy, keď ešte nie sme na dne. Na našej postati nech pravnúčatá pokračujú. Vážme si jeden druhého, ctime si našu prírodu, naplno sa tešme z pozemského života, kým je čas. Nech nás krása láka, nie batoh pytliaka!

 

horar_igor2horar_igor3

 

V básni Nekonečná stopa 3. dielu poľovníckych poviedok z Liptova vyjadruje svoj postoj ku kolobehu života:

 

Zafúkal vetrík
a my pôjdeme
do lona zeme
kde večný chlad
horúce srdce zmrazí
a naše plány skončené
zas krutý osud zrazí...

Zostane stopa za nami
po horách prťami
syn pomaly už kráča
bo lov ni konci nemá
na pleci puška hodená
verný farbiarik v jeho stupaji
zďaleka jeleňa vetrí...

Kolobeh prírody
raz navždy je taký
špirála vývoja
rýchlo sa točí
lovecká vášeň
nám život korení
zídeme z očí
a s divou zverou
večné loviská
spolu si nájdeme...

 

Aký vlastne som? (7.diel)
(Namiesto záveru)

"Po písačke nadránom pýtam sa sám seba. Obyčajný živočích s bujnou fantáziou? Živicou zalepený liptovský horár, čo smrdí človečinou, ba občas i horcovicou. Nechcem sa rozmnožovať po internete v modernom dnešnom svete. Túžim po nežnom lúčnom kvete. Teplô ľudskô slovo nad všetky poklady sveta – to je moje heslo tohoto leta. Pýta sa ma občas kmotor: Si dobrý chlap a či lotor? Nuž, či ja viem? Kto chce radu, tomu odpoviem. Sadeniu stromčekov trochu rozumiem, i štepiť vrúble, drevo klonovať, keď príde čas, tuho milovať. Nielen rodnú zem, liptovskú otcovizeň, starootcovský sad môže mať lesník rád."

"Keď mi raz malinové víno zhorkne v ústach, kubánsku cigaru nebudem môcť dofajčiť a mladé ženy páčiť sa mi prestanú, vtedy položím si otázku: Načo si ešte na svete, Igorisko z Močiara? Priamočiara niť života býva. Potom si sám od večnosti radu vypýtam. Ak trpká bude, nikomu to nezradím. Občas bytie sťa dym javí sa nám nehodným."

"Nechcem sa stať lesníckym adeptom vzorom, poľovníckym či horárskym bardom posvätným! Naisto viem, že neresti svoje zachovať si chcem.
Nech dlho slnko svieti nám, rozkvitnutým poľanám s bázňou ukloňme sa! Zelené svrčiny v modrastých horách, kamzíky na bralách, ručiace jelene, nie kravy šialené nech múzou nám zostanú."

"Dovoľte mi tešiť sa s vami ešte rôčkov pár. Bojovať za nemé lesy, trpký život kázala milovať kázala mi moja mať. I svedomie počmárané tak mi velí. Veď vy ma hádam lepšie poznáte ako seba sám. Ďakujem vám vospolok priatelia moji."

Tieto citácie z jeho kníh vyjadrujú lepšie jeho profil, charakter ako by som ho dokázal opísať ja.

 

Záverom: bol to človek s veľkým srdcom, bytostne miloval prírodu. Mal rád ľudí, život a je veľká škoda, že už nie je medzi nami. Bol skala (kameň) o ktorú sme sa mohli oprieť a všetkým, ktorí sme mu boli blízky obrovsky chýba.

 

Uverejnené s láskavým zvolením p. Mráza.

 

info_adm



Komentáre   

PEREC1 0 PEREC1
SPOMIENKA
Mal som česť poznať ,,severa´´ osobne..aj ked sme sa stretli len niekolkokrat..bol som polovat na vlky v Malužinej..v tom čase bol riaditelom OLZ.potom prišiel aj k nam na bažantiu polovačku..v spomienkach zostava nadďalej s nami...

Z dôvodu migrácie stránky je dočasne vypnuté pridávanie komentárov k článkom...

Mohlo by vás zaujať

Vyhľadaj na stránke

Prihlásiť

Zaregistrovať




podat inzerat zadarmo

Nájdete nás aj na Facebooku

Nové komentáre fotiek

  • ondrejvalent3: "Tu nejde o medaily a poháre,ale na tej..."
  • alexander: "Klobúk dolu"
  • HunterJan: "Lovu zdar !"

Používatelia stránky

Práve tu je 111 návštevníkov a žiadni členovia on-line

Napíšte nám

podnety2

xxzver, zviera, jelen, diviak, srnec, medved, liska, zajac, bazant, priroda, les, strom, luka, pasienok, teren, pribeh, poviedka, poviedky, rozpravky, vtip, kniha, kazatelna, posed, krmelec, krmitko, 4x4, malorazka, gulovnica, brokovnica, vzduchovka, zbran, pistol, buchacka, strelivo, strielat, strelby, pretek, trapp, parkur, naboj, strela, monolit, rws, sb, sab, sellier, bellot, federal, tsx, ttsx, lapua, zakon, vlastník, ochrana, optika, dalekohlad, puskohlad, kolimator, montaz, svenk, otocna, ocelova, weaver, horar, diskusia, diskusni, forum, fórum, chat, pokec, nazor, hunter, polovnik, polovnictvo, polovačka, polovanie, lov, lovec, myslivec, honitba, odstrel, poplatkovy, polovník, zdruzenie, PZ, SPZ, fotografie, fotky, foto, video, inzercia, inzerce, inzeraty, predam, prodam, kupim, koupim, baterka, svietidlo, príbehy, poviedky, frir, termokamera, nocne videnie, atn, pulsar, apex, scout,