www.horar.sk

Bývam v paneláku na okraji mesta, neďaleko od rieky Nitry. Povedal by som, že tak na dostrel takého dobrého „šlajdra". A že bývam na piatom poschodí cez deň vidím celkom dobre aj na jej hladinu. Je to pekný kus prírody, preto si vážim tohto zaujímavého pohľadu.

aj keď civilizácia ju už teda poriadne poznačila. Lebo rieka je len rieka. Vždy je iná a stále sa na nej čosi deje, i keď to čo sa na jej brehoch niekedy odohráva ma vždy nepoteší. Ešte stále sa však občas stane, že je jednoducho krásna. A práve o tom Vám chcem písať.

Bola nádherná teplá letná noc, asi tak koncom prázdnin. Čo teplá, priam horúca, škoda by bolo spať. Keďže ja zle spávam už po celé roky, nebolo divu, že som práve v tú horúcu noc nemohol zaspať. Vyšiel som si teda na balkón trochu sa nadýchať čerstvého vzduchu. Mohlo byť tak niečo po pol noci. V meste bolo ticho ako v kostole a väčšina panelákov mala už všetky okná pozhasínané. Len kde tu svietilo do noci okno nejakého zábudlivca. Vtedy pred dvadsiatimi rokmi ešte chvála bohu nebolo toľko áut, ako je to dnes a tak bolo prekrásne ticho, aké dnes už sotva kde zažijete. Na neďalekej rieke kvákalo do noci zopár kačíc, ktorým sa práve v tých rokoch veľmi dobre darilo a bývalo ich tam vtedy požehnane. Tomu ich kačaciemu spoločenstvu sa vtedy dobre darilo aj preto, že ulovená kačka na rieke Nitre smrdela „jak šľak" a to najmä vďaka Nováckym chemickým závodom, čo do rieky vypúšťali svoj odpad. Teda zo strany poľovníkov bol o ich lov pramalý záujem. Čo bolo pre ne doslova blahorečením, ba dalo by sa povedať, že mali „šťastie v nešťastí."

Stál som na balkóne, dýchal som zhlboka omamný letný vzduch a s veľkým potešením som sa rozhliadal po nočnej krajine. Kačky sa medzi tým obdivuhodne rozkvákali a čo ma ešte viac prekvapilo, začali sa aj veľmi hlasne kúpať a čvachtať v tej našej rieke. Zvuková kulisa ktorá odtiaľ prichádzala bola skutočne mohutná, čiže muselo ich tam byť doslova hŕba. Práve v mieste kde bývam vytvára rieka mohutný ohyb svojho toku a na jeho vnútornej strane tým pádom vzniká mohutný nános štrkopiesku. Tu sa aj cez deň zvyknú kačky stretávať zo širokého okolia. Je to pre nich také miesto, povedal by som, že spoločenských stretnutí. Posedávajú si tu družne spolu, kvákajú medzi sebou a postávajú na jednej nôžke. Niektoré majú zobáky majú strčené pod krídlom a jedným očkom obozretne sledujú krajinu okolo seba.

No v tú noc to bolo niečo veľmi naozaj výnimočné. Ako som už vravel, bývam tam už celé roky a tieto kačky sú také čosi, skoro ako moje dobré susedky. Lebo neraz si niektorá z nich zvykla i sadnúť na striešku môjho balkóna. No ako boli v tej chvíli tieto kačky rozkokošené, to ste teda veru nezažili. Jašili sa „ako opreteky". Z ich kvákania, kúpania a celkového počínania na vode vyžarovala ohromná radosť zo života a akoby vo vlnách sa vrhali do víru šantenia. Pripomínalo to priam štafetové preteky. Keby ich bol býval v tej chvíli počul nejaký ten „zoológ", určite by tieto kačky zaradil medzi „spevavce". Bezstarostnosť s akou sa preháňali a kúpali po vodnej hladine bola priam nákazlivá. Skoro sa to podobalo až nejakému flámu. Nuž ale povedzte, môžu kačice flámovať? Uveril by vám to niekto..? Po chvíli počúvania tohto krásneho kačacieho hýrenia, prešla táto dobrá nálada aj na mňa. Až mi bolo ľúto, že nie som medzi nimi. Ba čo, že nie som jeden z nich. My ľudia by sme si veru tej noci mali zobrať od nich príklad. Lebo každopádne v ten večer im bolo teda čo závidieť... Sálala z nich neuveriteľná radosť zo života. Čo nám ľuďom určite pochybuje, dokonca aj tým čo spávajú na miliónoch. Nuž porozmýšľajte...

Autor: Pavol Beláň

Bookmark

Pošli to emailom

Zobrazenie: 602

Trackback(0)

TrackBack URI pre tento článok

Komentáre (1)

...

tak to uz ano,to musi byt pekne

milos34 , 04.03.2012

• 
• +0
• 
• 

Napíš komentár

K článku môžete pridať komentár až po prihlásení.