Trpezlivosť ruže prináša …

Tento príbeh, vlastne ani nie je klasický príbeh. Je to skôr zaujímavá skúsenosť s pokusom rozmnožiť králika divého a jednej prefíkanej líšky, ktorej sa tiež táto moja myšlienka „zapáčila”. Líška bola veľmi prefíkaná, ale ako sa hovorí „Tak dlho sa chodí s krčahom po vodu až sa ….” alebo ako som tento článok nazval ja,  „Trpezlivosť ruže prináša …”
 
Všetko to začalo ešte v r. 1983, keď som bol na vojenčine v malom českom mestečku, v Žatci. Raz sme mali poľné cvičenie v jednom nemenovanom vojenskom priestore . Stanový tábor sme mali umiestnený na okraji lesa a pred táborom bolo také pieskovo-kamenisté pole. Už si ani nepamätám či tam bolo niečo zasadené, alebo tam rástla len tak nejaká zelina, ale na „každom kroku” boli v zemi diery. Spočiatku som ich ani neregistroval, ani som sa o ne vlastne nezaujímal. Prišiel deň keď som sa dostal na rad do strážnej služby. Po úvodnej procedúre sme boli závodčím rozmiestnení na svoje stanoviská a ja som začal obchádzať svoj úsek. Pomaly prichádzal večer a slnko zapadalo za obzorom. Vtedy som si všimol ako sa na horizonte mihajú zajačie uši, potom druhé, tretie, štvrté, … o malú chvíľku tam už po obzore pobehovalo niekoľko desiatok až stoviek malých zajačikov. Áno boli to králiky divé. Bolo to krásne spestrenie služby, pozoroval som ich až do úplného zotmenia. Potom som si ich všímal aj ďalšie dni, až pokiaľ sme odtiaľ neodišli.
 
Bolo to minulý rok, niekedy cez leto bol u mňa jeden priateľ a medzi rečou sa zmienil o jeho známom, ktorý sa zaoberá chovom králika divého. Vtedy som si spomenul na krásne spomienky na králika na vojenčine a pred priateľom som si povzdychol „keby sa tak podarilo rozmnožiť králika divého aj u nás.” Možno by králik divý vedel nahradiť žalostne nízke stavy malej zveri v našich revíroch … Táto myšlienka ma už nepustila, slovo dalo slovo a priateľa som poprosil, aby mi pomohol zabezpečiť na začiatok 2 páry králikov. Prisľúbil mi to s tým, že králika bude treba pred vypustením aklimatizovať.  Nebude dobre keď pôjdu priamo do revíru, ale najskôr sa musia naučiť žiť a rozmnožovať v prirodzených podmienkach v zemi. Králiky ktoré mi zabezpečí vraj pochádzajú z volierového chovu a sú krotké. Nebolo by dobré ich takéto krotké vypustiť, inak by sa stali len potravou pre dravcov…
 
Myšlienkou  pokusného vysadenia králika divokého v našej lokalite sa asi pred 30-35 rokmi zaoberalo zopár nadšencov a údajne aj zopár ks. králika bolo nasadených v jednej lokalite. Neviem presne podrobnosti, ale výsledok je ten, že sa králik u nás neujal. Možno zvolili nesprávnu lokalitu, možno niečo podcenili… neviem, ťažko to teraz posúdiť…
 
Začal som sa zaujímať viac o túto problematiku, zohnal som si literatúru a kontaktujem sa s ľuďmi, čo králika chovajú. Cenné rady som získal aj z článku na našej stránke od p. Pavla Beláňa, ako aj od p. Stanislava Jagelku, od p. Galbavého Jožka. Všetkým by som chcel poďakovať za pomoc v začiatkoch.
 
Neprešiel ani týždeň a priateľ mi volá „ zajtra príď ku mne, budeš tu mať králiky” … Uffff… jasné že som ich chcel, ale nebol som pripravený, že to bude tak rýchlo. Ale keďže nepatrím medzi ľudí čo sa nevedia popasovať s problémami, tak veci nabrali rýchly spád. Okamžite som išiel kúpiť stĺpiky a pletivo a ešte ten deň sme im v záhrade vybudovali umelú noru a oplôtok. Pletivo sme zakopali cca 20 – 30 cm do zeme, aby sa králiky nepodhrabali von. Aj keby sa im to podarilo, tak by sa nemuselo nič stať, lebo tento králičí oplôtok bol umiestnený v záhrade, ktorá bola oplotená ďalším pletivom a králiky by asi ťažko unikli k susedom. Králikom sme pripravili všetko potrebné, miesto na vodu, kamennú soľ, kvalitné krmivo, konáriky zo stromov na ohrýzanie, seno … So všetkým mi s nadšením pomáhala aj manželka a syn. Keďže nora bola umiestnená v strede oplôtku a celá plocha bola vlastne rovina, mal som obavu, ako by to bolo v prípade búrky. Do zvislej nory by mohlo napršať veľa vody… Vyriešili sme to položením eternitového krytu na dve palety tak, že eternit bol asi 15cm nad zemou a zakrýval vstupnú noru. S takto pripraveným provizórnym miestom som sa už nevedel dočkať ďalšieho dňa, keď donesieme králiky.
 
kralik1Králikom sa miesto určite páčilo, po opatrnom vypustení sa celkom inštinktívne chceli niekam schovať a okamžite zamierili do tieňa pod eternitovým krytom. Keď objavili aj noru, tak neváhali a okamžite sa tam všetky schovali. Potom sme ich ešte chvíľku pozorovali , ale už sa im z nory do večera nechcelo. Tesne po západe slnka som si sadol obďaleč na klátik a pozoroval som či sa nepôjdu napiť alebo preskúmať nové obydlie. Dočkal som sa, najskôr opatrne vyšiel iba jeden, obehol celý oplôtok a rýchlo sa vrátil do nory. O chvíľu sa vrátil a za ním vyšiel aj druhý. Postupne začali preskúmavať nové obydlie všetci. Bolo to prekrásne pozorovanie, králiky si obzerali pletivo, ovoniavali nachystané krmivo. Za chvíľku sa jeden osmelil a začal chrúmať pripravené krmivo. Keď sa do jedla pustili všetci, tak som sa aj ja potichu vytratil , aby som ich veľmi nestresoval. Prekvapenie prišlo už na druhý deň, ráno som našiel veľa nanovo vyhrabanej zeminy, ktorú vyhrabávali z nory. Pravdepodobne si noru zväčšovali podľa svojich potrieb. Každý deň sa situácia opakovala, až som sa divil, že kde sa vôbec chcú prehrabať. Každý deň som pozeral, či sa im nepodarilo podhrabať sa popod pletivo, ale nenašiel som nikde žiadny iný východ. Po nejakom čase som si na stále nové množstvá zeminy zvykol, keď mali už veľkú hromadu v oplôtku, tak som prebytočnú zeminu odviezol.
 
Prešlo len zopár týždňov od prinesenia králikov, a jedno ráno keď som ich opatrne pozoroval pri raňajšom kŕmení, som si všimol malé ušká a jedného malinkého králika ako vychádza z nory a začína prežúvať nasypané krmivo. Za chvíľku vyšiel ďalší a ďalší… celkom som ich vtedy napočítal 5 ks. Bol som neskutočne šťastný, už len z toho, že sa králiky rozmnožujú aj v takto „amatérskych” podmienkach. Samozrejme to bola aj akási odmena a pocit, že to asi robíme dobre, že majú králiky dobré krmivo, atď…
 
Znovu prešmoutrielo „zopár” týždňov, bola už zima, a malé králiky už celkom slušne podrástli. Jesť im chutilo a tak boli z nich celkom slušný „mackovia” Tešil som sa im ako malý chalan. Nevedel som ale presne koľko ich je, lebo cez deň skoro vôbec nevychádzali von a večer som z nich vždy videl len zopár. Rozhodol som sa preto že pri oplôtok postavím automatický fotoaparát. Použil som model: Game Spy I60 Digital Game Camera. Je to vlastne „mašinka”, ktorá robí automaticky fotky, alebo videá pri zaznamenaní pohybu. Výhodou tohto modelu je to, že vie autonómne pracovať na jednu sadu batérii asi 150 dní. Vie robiť fotky aj v noci s tým, že si v noci automaticky prisvieti „neviditeľným” svetlom v infra spektre. Takto je možné robiť fotky aj v noci. No a o to mi hlavne išlo, keďže králiky boli aktívne hlavne v noci. Viac info o tejto „mašinke” nájdete na stránke : http://www.moultriefeeders.com/productdetail.aspx?id=mfh-dgs-i60  Takto som získal veľmi zaujímavé snímky králikov. Asi po 5 dňoch som fotky z „mašinky” stiahol do počítača. Pozeral som fotky a hľadal som záber kde ich napočítam čo najviac. Niektoré fotky boli veľmi zaujímavé a na niektorých som sa aj celkom zasmial… Fotky som ešte ten deň posielal priateľom a tešil som sa ako sa králikom darí.
 
kraliky-pred1kraliky-pred2kraliky-pred3kraliky-pred4kraliky-pred5kraliky-pred6

Bolo to presne na druhý deň, do rána napadalo asi 5cm snehu, tak ako vždy som išiel králikom naliať čistú vodu a zanieť krmivo. Keď som prišiel k oplôtku tak som zbadal, že si králiky v noci vyrobili ďalšiu noru. Bola pri pletive. Jej priemer asi 15-18cm. Ešte som si hovoril, „načo im je druhý otvor” ? Ale keďže som sa ponáhľal do práce, tak som len narýchlo vybral pamäťovú kartu z fotoaparátu s tým, že si v práci pozriem fotky a zistím čo že to králiky v noci „vyvádzali”.  Takže keď som si našiel čas, začal som fotografie prezerať, začal som postupne listovať po hodinách, 17, 18, 19…..až som prišiel na 2:31h a báááác LÍŠKA !!! Tak to by ma ani vo sne nenapadlo, bývam v strede dediny, okolo všetci susedia vrátane mňa, majú psov, aby sa dostala do oplôtku musela prekonať 3 ohrady (pletivá)…. keby som to nevidel na vlastné oči, tak neuverím… Takže nie králiky si robili novú noru, ale to im pomáhala „teta líška”…

liska-kamera1liska-kamera3

Bol som nahnevaný, sklamaný, znechutený, … ešte včera som kamarátom posielal fotky králikov a dnes už možno žiadne králiky nemám… nemohol som v práci obsedieť, musel som ísť domov. Po príchode som začal pátrať po okolí oplôtku a našiel som stopy ktoré som si ráno nevšimol, preto lebo som sa ponáhľal do práce a ešte bola celkom tma. Samozrejme som v okolí oplôtku objavil stopy líšky… Tak som sa vybral po stopách a pátral som ako sa k oplôtku dostala. Čakalo ma ďalšie prekvapenie, líška preliezla 170cm nové pletivo. Jednoznačne tomu nasvedčovali stopy v snehu. Bolo to pre mňa veľké prekvapenie, líška a vie preliezť cez plot ako mačka ??? Keby nebolo tých fotiek, a jednoznačných stôp v snehu, dodnes to nikomu neverím… Začal som mať obavu o králiky, prežili to ? koľko ich zostalo, podarilo sa im pred líškou schovať ? Pozorne som skúmal vnútrajšok oplôtku a v jednom rohu som objavil krvavú škvrnu, veľkú ako dlaň. Moje zlé tušenie sa stupňovalo…  Večer keď som im tak ako vždy znovu dával čerstvú vodu a krmivo, som márne obďaleč čakal, žiadneho králika som nevidel. Utešoval som sa, že snáď sú vystrašené a ešte sa boja ísť von.  Nastavil som znovu fotoaparát na miesto kde mali krmivo a netrpezlivo som čakal do rána. Ráno som si všimol, že s krmiva ubudlo, to ma trošku potešilo, vybral som pamäťovú kartu z fotoaparátu a utekal do práce. Okamžite som si začal fotky prezerať a zistil som, že „prežili” 3 staré a jeden mladý králik. Takže sa líške podarilo odniesť 4 mladé a 1 starého. Dodnes neviem či ich odniesla, zožrala, alebo niektoré poranené uhynuli niekde vnútri v nore. Podľa fotografií líška „bačovala” asi 3 hodiny….

sklopec1Vyhlásil som líške vojnu. Zaobstaral som si jeden menší sklopec na mŕtvu nástrahu a jeden veľký sklopec na živú návnadu. Ako živú návnadu som líške ponúkol holuba. Sklopce som umiestnil na miesto odkiaľ prišla líška. Asi 7m od sklopcov som umiestnil aj onen automatický fotoaparát. Prišiel večer a noc. Ani som do rána nespal, celú noc som sa prehadzoval a každú chvíľu som chcel isť pozrieť či sa líška nechytila sklopca… Rána som sa nemohol dočkať, ale nič, sklopec bol nastavený, tak ako som ho zanechal večer. Akurát chudák holub na mňa akosi vyčítavo pokukoval… Rozhodol som sa, že holuba budem dávať len na večer. Cez deň som ho vrátil k ostatným holubom, aby sa mohol napiť a posilniť na ďalšiu noc.  Mačka chytila drozda, tak som jej ho „ukradol” a toho chudáka mŕtveho drozda som zavesil tiež do sklopca. Vravel som si, keď tam cez deň nebude holub a náhodou by sa tam prechádzala ona líška, tak sa možno ulakomí aj na mŕtveho drozda. Takto som každý deň, pred večerom nosil holuba do sklopca a každé ráno som s nádejou pozeral či sa líška nechytila…. Stále nič, večer holuba zaniesť do sklopca a ráno ho vybrať…. Toto trvalo niekoľko dní. Medzi tím napadol ďalší sneh, tak som nemusel pamäťovú kartu vyberať z fotoaparátu, lebo na snehu by boli vidieť stopy.

Na desiaty deň som stopy objavil. Áno bola to znovu líška, stopy viedli smerom ku sklopcom, ale asi 10m od sklopcov sa zastavila, ako keby váhala. Potom sa veľkým oblúkom sklopcom vyhla a po pár metroch preskočila plot k susedovi. Niečo sa jej určite nezdalo a keďže líška je tvoj prefíkaný, tak to radšej vzdala… Dostal som ďalšiu nádej, líška sa vrátila, ale aj keď som ju nechytil, tak som si bol celkom istý, že sa znovu vráti a ja ju celkom určite chytím. Už vtedy som si povedal, „no počkaj, uvidíme kto sa bude smiať na konci” . Bol som skalopevne odhodlaný, že ju chytím aj keby som mal chudáka holuba do sklopca nosiť trebárs aj pol roka …

Ďalšie dni znova nič, líška sa ukázala asi na 5 deň. Tento krát už sklopce neobchádzala až tak ďaleko, ale aj tak sa ešte bála… „Nevadí však ja som tvrdohlavejší ako ty” povedal som si nahlas. Znova sa líška ukázala až asi o 10 dní, teraz už nebol sneh, a tak som ju objavil na dvoch fotkách. Bola celom blízko pri jednom zo sklopcov, ale na jednej z fotiek bol zaznamenaný jej veľmi rýchly pohyb – útek. Asi ju niečo naplašilo… Znovu som si povedal „nevadí, veď ty prídeš !”

Prišla znova asi po týždni, tento krát ju fotoaparát zachytil ako sa motá okolo malého aj veľkého sklopca, a na ďalších fotkách už je ako vchádza do veľkého sklopca za holubom. Jasné že nasledujúca fotka už ukazuje ako sa líška prekvapene pozerá, čo že to za jej zadkom z hrmotom zapadlo a ona je v pasci. Prikladám zopár zaujímavých fotiek, ako sa líštička márne snaží dostať z pasce… a bojovala statočne…

liska-chytena1liska-chytena2liska-chytena3liska-chytena4liska-chytena5liska-chytena6liska-chytena7liska-chytena9

V to ráno manželka dobehla rýchlo do vnútra s výkrikom „líška sa chytila” Okamžite sme utekali obzrieť sklopec, popozeral som sa rýchlo či sa nemôže dostať von a urobil som zopár fotografií.

Aké z tohto plynie poučenie ? „Tak dlho sa chodí s krčahom po vodu až sa ….”

Autor: Volodo

 

Subscribe
Notify of
guest
7 Comments
Inline Feedbacks
View all comments
lanus
lanus
14 years ago

Re: Trpezlivosť ruže prináša.
A niekedy sú to dokonca “ruže so štyrmi nohami”!!! Krásny,náležite zdokumentovaný a excelentne napísaný príbeh 😀 ;Volodo gratulujem!!!

volodo
volodo
14 years ago

Ďakujem.

vajda
vajda
14 years ago

Trpezlivosť ruže prináša.
Super, nie je čo dodať.

Tono66
Tono66
14 years ago

Veľmi zaujímavý príbeh.Nech sa darí králikom.

Bonak
Bonak
13 years ago

líška je špina ale si jej dal super

novacik90
novacik90
13 years ago

Obdivujem ľudí ako si ty. Trpezlivosť naozaj ruže prináša. Gratulujem k uloveniu líšky. Chcem sa spýtať kde si kúpil sklopec na líšku ? Podobnú zháňam už niekoľko mesiacov, ale nedarí sa mi. Vopred ďakujem za odpoveď.

volodo
volodo
13 years ago

Pozri sa do inzercie, je tam presne taký sklopec, ako mám ja.