Venujeme in dostatočnú pozornosť ?

Tak ako sa človek pohybuje prírodou a zanecháva za sebou žiaľ veľakrát aj ničivé stopy, aj zver pri svojom pohybe v prírode zanecháva množstvo stôp. Vo všeobecnosti môžeme stopy zveri rozdeliť na: pohybové napr. odtlačky chodidiel, polámané a odrané konáre, spôsob letu vtákov, ležiskové napr.v brlohoch, ležiskách, hniezdach, ohryzové ,výlučkové napr.trus, vývržky, hlasové (zvukové prejavy ), iné napr.zachytená srsť na konároch, zhody.

Mnohé stopy, ktoré zanechala zver sú pred zrakom poľovníkov dobre ukryté. Každý poľovník by mal pri pobyte v prírode vedieť nie len ich nájsť, správne porozumieť ale tiež ich správne vyhodnotiť. V prípade stopovania zveri ide o komplexnú činnosť, ktorá si vyžaduje od poľovníka znalosti z rôznych oblastí jej života. Nie vždy však bude mať poľovník k dispozícii kompletné informácie ( nedostatočné stopy ) a tu vzniká tenká čiara rozhrania medzi vedou a umením. Je veľmi dôležité, aby sa poľovník stotožnil s pohľadom zveri a tak mohol dopredu odhadovať jeho pohyb bez hľadania jeho stôp. Veľký vplyv na to, či sú stopy čitateľné má počasie, ročné obdobie, rýchlosť pohybu zveri, hmotnosť zveri, terén atď. Jednou z pohybových stôp zveri sú odtlačky ratíc a sú jedným zo znakov prítomnosti zveri v revíri a pomocou nich, ako sa často uvádza v literatúre môže poľovník určiť druh zveri, pohlavie, početnosť a „vek”. V článku sa budeme zaoberať len trofejovou poľovnou zverou – srnčia, jelenia a diviačia zver.

Čo sa týka určenia druhu zveri, tu si myslím by nemali byť väčšie problémy ( snáď len mladší kolegovia poľovníci by si v niektorých situáciách, kedy to terén neumožňuje, mohli zameniť stopu jeleňa so stopou diviaka, ktorý má nižšie umiestnené paratice ). V prípad určenia pohlavia je vzhľadom na veľkosť stopy a nedostatočnú výraznosť znakov problém len pri srnčej zveri. Mám na mysli či ide o srnca alebo srnu, pri srnčati vzhľadom na veľkosť stopy tento problém nevidím. Už starí poľovníci hovorievali a v staršej poľovníckej literatúre sa uvádzalo, že nie je toho poľovníka, ktorý by b e z p e č n e rozoznal stopu srnca od stopy srny. Tu môže poľovník len hádať. Ratice srnca sú vpredu tupšie a oblejšie ako u srny, ale pre malé rozmery stopy sa však tieto rysy strácajú a môžeme si ich overiť len na raticiach uloveného kusu. Početnosť prítomnej zveri by tiež nemal byť veľký problém, samozrejme všetko je podmienené vhodnými vlastnosťami terénu a tiež počasím.

A tu sa dostávame k asi najviac problematickej a diskutovanej téme určenia „veku” zveri podľa stôp. Skúsený poľovník vie napríklad zo stopovej dráhy zveri vyčítať, že mladé jelene kladú zadné nohy pred stopy predných nôh ( predšľap ) alebo prenáhlený prešľap a prešľap. Pri dospievajúcich jeleňoch sú zadné stopy sú vzadu a vzniká dvojšľap, dosľap alebo oneskorený príšľap. Staršie jelene kladú zadné nohy za predné ( zášľap ) a pri starých jeleňoch je charakteristické vybočovanie ( príšľap ). S rastúcim vekom je zášľap oneskorenejší a vybočovanie väčšie.

Ale zistí len to, že ide buď o mladého, stredne starého alebo starého jedinca. Ale o veku jedinca, ktorý zanechal odtlačky sa nedozvie nič. Pozrime sa ďalej na odtlačok ratíc a skúsme zistiť, akú ďalšiu informáciu nám môže poskytnúť. Takouto informáciou môže byť hĺbka odtlačku, pričom ťažšie kusy zanechávajú vždy hlbšie odtlačky ako ľahšie. Ale stále je to nedostačujúce pre určenie veku zveri. V jednom z nemeckých poľovníckych časopisov bol článok, kde na základe odmeranej dĺžky odtlačku ratice a použitia tzv.Faustindexu ( žiaľ nikde sa mi nepodarilo zistiť o aký index vlastne ide ) určia hmotnosť zveri.

Ďalšou informáciou, ktorú máme k dispozícii je dĺžka a šírka odtlačku. Doplňujúcou informáciou je dĺžka kroku resp.rozkroku. Samozrejme, že tieto dĺžky môžeme odmerať len pri úplne odtlačených raticiach zveri t.j. vo vhodnom teréne. A teraz sa väčšina z vás pýta, k čomu nám budú tieto dĺžky a šírky ? V poľovníckej príručke z r.1950 sa napr. uvádzajú nasledujúce hodnoty šírky stopy, pričom dĺžka stopy sa neuvádza, nakoľko podľa príručky táto sa zriedkakedy odtlačí celá.

Jelienča v lete 33 mm
v jeseni 37 mm
Jelenička 46 mm
Špicer 47 mm
Vidliak a jelenica 50-51 mm
Jeleň v 3.roku 53 mm
v 4.roku 55 mm
v 5.roku 58 mm
v 6.roku 61 mm
v 7.roku 65 mm
v 8.roku 68-70 mm

V „Poľovníckom náučnom slovníku” (P.Hell a kol., 1988 ) sa napr.u jeleňa uvádza dĺžka x šírka prednej stopy dospelého jeleňa 111-115 x 76-82 mm, dĺžka kroku 700-970 mm a šírka rozkroku 200-250 mm. U diviaka uvádza šírku stopy 50-80 mm, dĺžku kroku 300-500 mm a šírka rozkroku 100-200 mm. Iná literatúra „ Poznáme je podle stop” ( M-Bouchner, 1986 ) sa uvádzajú , že stopy jeleňov do veku 3.rokov majú dĺžku 40 – 55 mm a šírku 35 – 50 mm. Stopa jeleňa 3. až 6.ročného má dĺžku 65 – 70 mm a šírku 50 – 60 mm. U jeleňa staršieho ako 7.rokov je dĺžka stopy 75 – 90 mm a šírka 60 – 70 mm. Dĺžka kroku kolíše u mladých jeleňoch v rozsahu 700 – 900 mm, u stredne starých v rozsahu 1000 – 1200 mm a u starých v rozsahu 1200 – 1400 mm. U diviaka sú uvádzané hodnoty dospelého kanca dĺžka stopy 50 – 80 mm a šírka 40 – 60 mm. Mladší kus má dĺžku stopy 30 – 45 mm a šírku 40 – 60 mm. Dĺžka kroku u mladých kusov je uvádzaná 400 – 600 mm a pri starých kusoch 600 – 800 mm. Šírka rozkroku je u starých kancoch 100 – 200 mm a u mladých 50 – 100 mm. A takto by sme mohli pokračovať ďalej a čo odborná literatúra to iné hodnoty.

Samozrejme v prípade, že sme zver pred prehliadkou stôp nevideli, nám budú tieto dĺžky a šírky asi viac menej zbytočné a „k ničomu”, ale keď sme zver mohli dlhšie napr.z posedu pozorovať a snažili sme sa odhadnúť jej vek, potom si môžeme ak to podmienky terénu umožňujú odmerať stopu sledovaného jedinca. Nebolo by to samoúčelné, ale v prípade jeho neskoršieho ulovenia a odhadu jeho veku na chovateľskej prehliadke by si poľovník mohol začať budovať svoju vlastnú kartotéku rozmerov stôp ulovených jedincoch. Kartotéka by mohla neskoršie poslúžiť k tomu, že bude môcť podľa nej nahrubo odhadovať vek jedinca v danej lokalite už podľa jeho stôp aj keď ho nebude vidieť.

Cieľom by malo byť to, aby každý poľovník pre správny a zodpovedne vykonaný selektívny odstrel trofejovej zveri využil všetky dostupné informácie, ktoré zver zanecháva v prírode a jednou z nich sú práve odtlačky ratíc. Môžeme to prirovnať k napínavej detektívke, kde sa situácia z hodiny na hodinu mení vzávislosti od počasia, terénu a ročného obdobia. Poznanie aj týchto znakov nám poľovníkom môže uľahčiť poľovanie a prispeje k spestreniu poľovníckych zážitkov.

Venujeme im skutočne dostatočnú pozornosť a dokážeme ich správne vyhodnotiť ?

Na túto otázku si bude musieť pravdivo odpovedať každý sám.

Autor: Ján Krnáč