Holá zver – záležitosť profesionálov

Po blížiacich sa chovateľských prehliadkach nás v najbližšom období čaká sčítanie zver, čo bude základom pre schválenie plánu chovu a lovu zveri. Toľko sa už narozprávalo, napísalo o tom ako odhadovať vek srnca alebo jeleňa, ale v množstve týchto informácií sa akosi zabúda na holú zver. Pri jednej prezentácii na tému Jelenia zver – odhad veku odstrel, ktorú som robil pre poľovníkov na jednej chovateľskej prehliadke sa ma jeden kolega poľovník len tak medzi rečou spýtal, či mám niečo podobné aj na tému holej.

Hovoril mi, že práve s určením veku holej majú u nich v združení problémy. Raz bol na hosťovačke v jenom poľovnom združení a tam sa napr.dozvedel, že odstrel holej tam môže vykonávať len pár skúsených členov, ktorí preukázali dostatočné vedomosti a dokážu odhadnúť vek holej. Na dokreslenie som neskoršie čítal v jednej odbornej poľovníckej literatúre vetu: „Správny lov holej zveri je záležitosťou profesionálov“

Priznám sa, že skúsenosti z praxe ukazujú, aká pravda sa skrýva v tejto jednoduchej vete. Aby poľovník spoznal a správne posúdil holú, mal by pozorovať správanie holej zveri počas sezóny postavenie jednotlivých kusov v čriede poznať charakteristické znaky jednotlivých vekových skupín holej zveri. Len na základe týchto informácií môže správne rozhodnúť o prípadnom odstrele jedinca. V ďalšom si povieme niečo o základných znakoch holej zveri.

Teľa – v jeho prípade by mal každý poľovník disponovať dostatočný množstvom informácií, aby ho dokázal identifikovať aj pri náhodnom stretnutí. Krátke, úzke telo na dlhých nohách ( behoch ). Krátky, štíhly krk s krátkou, tmavo sfarbenou hlavou a krátkymi ušami. Do decembra je možné určiť, či ide o samčieho alebo samičieho jedinca len podľa spôsobu akým jedinec močí. Koncom decembra a začiatkom januára je už toto možné určiť podľa niektorých vonkajších znakov napr. jelienok je zväčša silnejší v tele, hlavu má širšiu, začínajú mu rásť pučnice, širší krk s náznakom hrivy a spodok brucha majú väčšinou tmavý, jeleničky ho mávajú biely.

Šmolka – pevnejšie a hladšie telo obdĺžnikového tvaru z profilu menej hlboké, krátka kužeľovitá hlava s krátkymi ušami. Krátky a slabý krk. Viažu sa na svoju matku. V čase kladenia sa šmolky môžu združovať do menších čried rovnako starých jedincov. K matkám sa pripoja až po 4 až 6 týždňoch od narodenia teliat. Najmenšie šmolky nie sú ešte k 1.júnu úplne prefarbené a mali by byť preto odstránené z chovu čo najskôr.

Jelenica – vo veku 2.rokov už môže rodiť, tie ktoré ešte nerodili majú v čase ruje už vymenenú srsť, línie chrbta a brucha môžu vykazovať prvé znaky mierneho klesania. Krk sa postupne začína predlžovať ale stále je slabý. V čriede chodí vždy až za vedúcou jelenicou.

Jelenica – vo veku 3. – 10.rokov má telo v hrudníku hlbšie, pevné brucho, predĺženú hlavu, výrazné nadočnicové oblúky, dlhé uši a hrubší krk. V zime je možné vidieť náznak hrivy. Sú veľmi obozretné, často a dlho istia a v čriedach plnia úlohu vodiacej jelenice. Okolo veku 10.rokov brucho klesá, boky sú vpadnuté, chrbát v bedrovej časti mierne prehĺbený, krk nižšie nasadený a nesie dlhú suchú hlavu. 

Jelenica – vo veku okolo 12. rokov je chudá, na chrbte vystupuje kohútik, na vpadnutých bokoch vystupujú rebrá. Tenký, dlhý nízko nasadený krk nesie hlavu, na ktorej vystupujú žuvacie svaly a oči, dlhé uši ( podobné oslím ) smerujú do boku a dozadu. Srsť má výrazne svetlú farbu.

Pri pozorovaní holej zveri je dôležité tiež zohľadniť ďalšie faktory, ktoré môžu výraznou mierou ovplyvniť odhad napr. vzdialenosť na ktorú pozorujeme zver, svetelné podmienky pri pozorovaní, stav srsti ( letná alebo zimná ), pozorujeme čriedu alebo len pár jedincov, nespoliehať sa len na faktor telesnej hmotnosti jedinca a pod. Na samom začiatku je však nie len potrebné mať na pamäti niektoré pravidlá, ale ich aj striktne dodržiavať. A práve pri ich dodržiavaní sa ukáže zodpovednosť každého jedného poľovníka.

Slabé jedince odstrániť z chovu čo najskôr
( veď aj v prírode zomierajú ako prvý najslabší )

Teľa vystreliť najskôr až potom laň

( aby nedochádzalo k tomu, že takto opustené teľa sa bezcieľne potuluje po revíri )

Nestrieľať na vodiacu jelenicu

( tu je potrebné si pamätať, že môže nastať prípad, kedy na blížiace sa nebezpečenstvo upozorní čriedu iný je člen, ako vodiaca jelenica a celá črieda sa vydá smerom, akým uteká tento jedinec. Až po nejakej chvíli sa do čela dostáva vedúca jelenica. Preto je pri streľbe na unikajúcu čriedu dávať obzvlášť veľký pozor na to, na akého člena čriedy chceme strieľať. )

Otázkou ale stále zostáva, či strieľať viac teliat a šmoliek, alebo strieľať aj gravidné jelenice. Mnohí poľovníci odmietajú strieľať na gravidné jelenice. Poukazujú na to, že strieľajú na jeden kus ale vlastne ulovia dva. Je ešte zopár nezodpovedaných otázok, ale tieto neboli cieľom tohto článku.

Autor: Ján Krnáč