Psyché pri poľovačke

Medzi niektorými poľovníkmi panuje názor, že nie sú potrebné žiadne špeciálne mentálne charakterové požiadavky na používanie flinty. Opak je pravdou. Používanie flinty môže mať ničivé následky na životnom prostredí, ale v najhoršom prípade ohrozuje kolegov poľovníkov. Preto sa výcvik streľby musí zameriavať na vytvorenie povedomia o streľbe a jej možných dôsledkoch.

 

 
Za najdôležitejší aspekt streleckého výcviku sa považuje kritické posúdenie strelca. Tento musí byť schopný sebakriticky zhodnotiť svoj strelecký výkon bez toho, aby bol vyvedený z konceptu vonkajšími vplyvmi. Pri jednoducho položenej otázke
 
 
Aký typ lovu je pre mňa ten pravý ?
 
by si niektorí poľovníci sotva priznali nejaké nedostatky. A v prípade ďalšej jednoduchej otázky
 
Postačujú moje lovecké schopnosti na to, aby som sa išiel na posliedku ?
 
by sa tiež pravdepodobne objavili prvé pochybnosti. V prvom rade je potrebné vychádzať z toho, že každá lovecká situácia vyžaduje rôznu úroveň loveckých a streleckých zručností a tieto sú medzi poľovníkmi rozmanité. Problém je v tom, že pre väčšinu je ťažké správne posúdiť lovecké situácie, pretože existuje veľa faktorov, ktoré je potrebné vziať na zreteľ ešte pred samotným výstrelom. Napr. pred strelcom sa objaví statný kanec. Jeho myseľ bude musieť spracovať odpovede na otázky – Ako ďaleko je kus ? Ako kus stojí ? Môžem vzhľadom na pozadie za kusom bezpečne vystreliť? Odkiaľ fúka vietor ? Akú vybrať polohu k streľbe ? atď.
 
Správne posúdenie týchto faktorov je oveľa ťažšie ako sa na prvý pohľad zdá. Faktory trpia subjektívnym nedostatkom času a spravidla sú ešte podložené nedostatočnou streleckou a psychickou prípravou.
 
Pozrime sa spoločne na výsledok jednoduchého testu, ktorý bol vykonaný na dobrovoľnom strelcovi s bohatými skúsenosťami počas skutočnej spoločnej poľovačke. Počas samotného testu ( 2 pohony s presunmi ) sa meral tep strelca v závislosti na čase a zaznamenávali sa aj jednotlivé činnosti, ktoré strelec vykonával. Na základe získaných údajov bolo možné zostrojiť pripojený graf.
 
 1
 
 
 
Keď budeme vychádzať z toho, že obvykle strelcov pulz v kľude dosahuje hodnotu 70 a porovnáme ju s priemernou hodnotou počas pohonov 108, zistíme že došlo k zvýšeniu pulzu o 67 % . K zvýšeniu pulzu na ľavej strane grafu prispela aj fyzická záťaž pri ceste na štand a rešpektovanie samotnej loveckej situácie. Mierny nárast pulzu strelca spôsobili prichádzajúci honci a pokles keď sa pred ním neukázala žiadna zver.
 
Na pravej strane je možné vidieť profil pulzu strelca pred a po výstrele. Podľa slov samotného strelca došlo v krátkej dobe po výstrele k miernemu zvýšeniu pulzu z dôvodu krátkej eufórie pri pohľade na ležiacu zver. Po ktorom nasledoval opäť pokles pulzu. Tento jednoduchý test poukazuje na skutočnosť, že počas lovu sa poľovník nachádza v stave zvýšeného napätia. V prípade neskúseného poľovníka by boli výsledky ešte vyššie.  
 
Pre lepšie pochopenie si pomôžeme farebným modifikovaným modelom pre klasifikáciu duševných stavov pohotovosti od Jeffa Coopera. Zámerne bola zvolená forma pyramídy, nakoľko niektoré fázy môžu bežať rýchlejšie ako ostatné.  Začíname odspodu.
 
 
  
 
Duševný stav „ biely“ prevláda v situáciách bez napätia a vlastných pozorovaní. Poľovník je zaneprázdnený s vecami, ktoré nemajú nič spoločné s lovom. Tento duševný stav môžeme pozorovať napr. doma.
 
Ako náhle poľovník zoberie do ruky napr. krabičku s nábojmi alebo kráča smerom do revíru duševný stav „biely“ sa presúva na „žltý“, ktorý vyjadruje interakciu s prostredím. Poľovník venuje pozornosť signálom a pozorovaniu okolitého prostredia. V tejto fáze ešte nie je zver braná na vedomie.
 
Ak dôjde k tomu, že sa aj zver sa bude brať na zreteľ, presúva sa duševný stav zo „žltý“ na „oranžový“. V tomto stave je dôležité aj naďalej sledovať okolie a nestratiť zo zreteľa zver. Súčasne je potrebné vykonávať prípravné kroky na streľbu. V prípade že napr. sa zistí, že vzdialenosť na streľbu alebo za zverou je voľný priestor, v tomto prípade dochádza k návratu do stavu „žltý“. Počas samotného lovu je pravidlom, že dochádza k oscilácii medzi duševnými stavmi „žltý“ a „oranžový“.
 
V duševnom stave „červený“ má strelec zver prečítanú, riziko pre okolie môže vylúčiť a sústredí sa na streľbu. Len v tomto stave psychickej a fyzickej pohody si môže byť istý zásahom. Náhla zmena v okolitých podmienkach napr. pes v tesnej blízkosti zveri, alebo neďaleko sa pohybujúce osoby môžu spôsobiť zmenu do stavu „oranžový“ alebo dokonca vrátiť sa až do stavu „žltý“.  
 
Častým dôvodom zlého výstrelu môže byť práve mentálny postoj strelca.  A preto tento model nemá za úlohu stanoviť konkrétne pokyny pri stresových situáciách, ale má slúžiť ako cielená podpora mysle pri streleckom tréningu a tým tiež pri love. Kto je príliš zaneprázdnený svojou hlavou, flintou a posudzovaním vplyvov na životné prostredie, nebude úspešný na love.   
 
Autor: Ján Krnáč
 
 

Buďte prvý kto pridá komentár

Napíšte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zobrazená.