Venujme dostatok času nástrelu – 2. časť

V predchádzajúcej časti sme sa venovali znakom, ktoré je okrem farby možné nájsť na nástrele. Spomínali sme tiež, že by sme sa nemali fixovať len na nájdenie farby, že rozpoznávanie typu farby je závislé na podklade a mali by sme zistiť aj jej konzistenciu.

Pokiaľ nezistíme vo farbe ďalšie zložky napr.sliny, črevný obsah, úlomky kostí, je ťažké jej pôvod posúdiť. O tom či je farba svetlejšia alebo tmavšia rozhoduje prítomnosť kyslíka vo farbe. Keď je okysličená tak je svetlejšia a keď nie je okysličená, tak je tmavšia. Dôležité je tiež, či je zaschnutá alebo nie. V prvom prípade je tmavšia ako čerstvá.

Mnohokrát pri opise streľby na zver strelec oznámi, že počul zvuk dopadu strely. Bez ohľadu na to, či strela zasiahne telo zveri, alebo kmeň stromu, skalu alebo zem, vždy dochádza k nárazu. Každý dopad strely spôsobuje hluk. A to či strelec môže vnímať dopad strely, je závislé od mnohých faktorov – osobných a čisto fyzikálnych. Pokiaľ zver neleží, je úplne nepodstatné či strelec počul alebo nepočul zvuk. Dokonca aj keď strelec hovorí, že zvuk počul, ešte to nič nehovorí o mieste jej dopadu. Veľkú úlohu vzhľadom k hluku má aj okolie streľby, ktoré môže spôsobovať rôzne odrazy.

Je potrebné vedieť, že zvukové vlny sa šíria rýchlosťou 340 m/s. Pri streľbe na vzdialenosť 100 m zvuk dopadu strely môže strelec počuť približne 0,4 s po tom, ako došlo k dekompresii v laufe nachádzajúcich sa stlačených plynov na ústí laufu ( táto dekompresia spôsobí zvuk s intenzitou cez 130 dB ). Čím je kratšia vzdialenosť streľby, tým bližšie ležia obidva zvuky pri sebe a tým ťažšie sú rozpoznateľné. Dôležitú úlohu pri šírení zvukových vĺn zohráva smer a rýchlosť vetra a tiež vlhkosť vzduchu. ( Stefan Mayer, Hubert Kapp : Schuss and Anschuss, vyd.KOSMOS )

Ďalším „mýtom“ je nájdená ryha po dopade strely napr. na zem. V tomto prípade si môžeme overiť len to, či strela mohla zasiahnuť telo zveri. Na nástrel zabodneme palicu, na ktorej máme farebne vyznačenú približnú kohútikovú výšku príslušnej zveri a pomocou špagátu, ktorý vedieme od miesta streľby k ryhe po strele, skontrolujeme miesto dotyku s palicou. O mieste zásahu nám to však veľa nepovie. Veľakrát sa stáva, že po príchode psovoda so psom mu strelec nahlási nie len veľké množstvo farby, ale aj svoj „odborný“ záver. Zver za chvíľu vykrváca a dohľadávka bude rýchla. Skutočne je to také jednoduché, aby zver vykrvácala ?

V prvom rade musíme vedieť, ako to v skutočnosti je so stratou farby u zveri. Musíme vychádzať z množstva farby, ktorá sa nachádza v tele zdravej zveri. V odbornej poľovníckej tlači sa uvádza, že zver obsahuje 0,71 dcl na kilogram živej váhy. Pre lepšie pochopenie uvádzam množstvo v decilitroch, lebo veď každý poľovník vie, ako vyzerá napr. pol deci borovičky. Keď si zoberieme napr. srnca so živou váhou 16 kg tak v jeho tele je 1,136 L farby, u lanštiaka so živou váhou 50 kg potom vychádza 3,55 L farby a u jeleňa so živou váhou 100 kg vychádza 7,1 L farby.

Zver dokáže ešte tolerovať stratu 50 % dostupného množstva farby, ale pri 75 % strate farby sa nachádza v stave bezvedomia. Keď budeme vychádzať z informácií odbornej poľovníckej tlače, že asi 20 kvapiek farby zodpovedá 0,01 dcl, a keby sa našla na každom 1 metri jedna kvapka, tak si vieme hravo vypočítať vzdialenosť ( podotýkam že v kilometroch ), ktorú by musela zver prejsť aby vykrvácala. Toto by sa stalo v ideálnom stave, ale v skutočnosti je potrebné počítať so zrážanlivosťou farby a zvýšeným vylučovaním adrenalínu v dôsledku stresu. Čím sa organizmus bráni strate farby. Takže s tým vykrvácaním to nie je také jednoduché, ako sa na prvý pohľad môže niekomu zdať. Vyhodnotenie samotných nástrelných hádaniek potom vyústi do rozhodnutia strelca, či bude automaticky sledovať stopu zveri, vychádzajúc z predpokladu, že je zver zhasnutá, alebo si pomôže svojim psom, alebo si zavolá na dohľadávku profesionála.

Nasledujúci vývojový diagram naznačuje, ako by mali vyzerať jednotlivé kroky postupu po výstrele na zver.

Medzi faktory, ktoré môžu výraznou mierou ovplyvniť prácu psa pri dohľadávke patria

• sneh
• silný mráz
• intenzívne teplo
• dlhotrvajúci dážď
• druh pôdy a jej pokrytie
• postreky a hnojivá
• dohľadávka v rôznych plodinách, ako je kukurica a repka
• dohľadávka v žihľave, černiciach, trnkách
• husté ihličnaté lesy (najmä v horúcom počasí)
• vodné toky a vodné plochy
• bahniská, rujoviská, rujné čriedy

Požiadavky na vedúceho dohľadávky

• radosť pri práci so psom
• vytrvalosť a dobrá fyzická kondícia
• výborná znalosť biológie voľne žijúcich živočíchov , špeciálne v správaní a zvykoch hľadanej zveri
• znalosť anatómie divej zveri
• zbehlý v používaní strelných zbraní
• správny cit pri rokovaní so psovodom a dôveryhodným strelcom
• mlčanlivosť
• flexibilná odborná činnosť – bez časového tlaku
• vôľa a veľa času investovaného do vzdelávania a vedenia psa
• mnoho súkromných termínov odložiť
• pochopenie zo strany životného partnera
• vlastniť použiteľné vybavenie
• Záver: Pre vedenie psa na dohľadávke je nutná enormná porcia záľuby!

Dohľadávku preto vždy zverme do rúk profesionálom, vyvarujme sa unáhlených záverov a uvádzajme len holé fakty.

Autor: Ján Krnáč

 

Subscribe
Notify of
guest
5 Comments
Inline Feedbacks
View all comments
kiri
kiri
6 years ago

Samozrejme chválim
je pravdou, že každá informácia z článku má svoj nezastupiteľný význam. K tomu ale treba povedať, že máme už minimálne tri skupiny reakcií zveri po zásahu.
1 – klasické strela a klasické rýchlosti
2- klasické strely a vysoké rýchlosti (náboje magnum nablízko)
3- medené a mosadzné strely (sú to vysoké rýchlosti)
Vlastne už neuvažujeme 4. skupinu – olovené strely a nízke rýchlosti – dnes už len klasická malorážka a iné klasiky – ako sú olovené štuple v brokovniciach.
Každá z týchto skupín generuje INÉ správanie sa zveri po zásahu. Klasiku – opisovanú v učebniciach – predstavujú LEN reakcie na č.1 – v praxi – také 7×57 s 11,5g plášťovanou olovenou strelou…8×57 s 12,7g strelou…tiež 9,3×72 s 12,5g,alebo 8x57R/360 s 12,7g strelou, alebo 6,5x54MSch, 6,5x52R a pod. Už aj mnohé strely do 30-06SPRG sú na polceste k magnumom, naopak – 14,2g strely do toho istého sú skôr klasiky – rozhoduje dopadový rýchlosť.
Platí to, že Magnumy spôsobujú buď totálny šok, alebo útek ako keby zásah vôbec nebol. Hydrodynamický tlak tej vysokej rýchlosti spôsobí najprv rozrazenie farby do strán okolo zásahového kanála – a kým začne farbiť – zver ďalej odbehne. To komplikuje dohľadávaku a treba s tým rátať. Preto je VEĽMI dôležité vedieť, s čím lovec strieľal – ráž a aj typ strely – a jej rýchlosť. Od toho sa dá odvodiť veľa nuansov…rozdielov.
Poprosím dohľadávačov o ich postrehy…

KUKO44
KUKO44
6 years ago
Reply to  kiri

RE: Samozrejme chválim
kiri rozumiem tomu správne ? po zásahu magnumom zver ďalej odbehne ?

kiri
kiri
6 years ago

kuko44
Nie…to nemusí byť tak. Hovoril som o rane, ktorá nezabije okamžite!
Môže zabiť okamžite – ale – pri síce smrteľnom poranení – ale nie obrnovom – sa neskôr môžu ukázať stopy farby presne preto, lebo vysokým tlakom “rozrazí” farbu do tkanív od strelného kanála. Obrnová rana ( hlava, chrbtica a pod) je rovnaká či pri klasike či pri Magnume. Prerušenie miechy či mozgu je jedno či pri akej rýchlosti. 308 preruší miechu tak ako 300Win Mag..výsledok je okamžité inaktivovanie organizmu.
Mnohé priestrely (bol som pri 300Win Mag) – diviak s odstrelenými aortami nad srdcom utekal 100m do kopca a nevedel, že je mŕtvy. Veľmi podobné priestrely od 8×57 ležali bližšie…hodne bližšie. Vysoká rýchlosť strely 300WinMag v 100m prepálila zvera tak rýchlo, že si nestihol uvedomiť, že je mŕtvy. Tam neplatia postrehy o znakovaní zveri, ktoré boli vypracovávané a opisované v dobe používania pomalších striel. Preto hodnotím používanie Magnum do 200m ako nesprávne. Ich použitie je správne na vzdialenosti, kde dopadová rýchlosť je rovnaká, ako napr. 308 s 11,7g na 100m. Priemer strely je rovnaký – a rýchlosť nesie ten účinok na dlhšej trase. Vyššia energia neznamená vyššiu účinnosť nablízko – len tú istú účinnosť na dlhšej vzdialenosti.

KUKO44
KUKO44
6 years ago

RE: Venujme dostatok času nástrelu – 2. časť
Nenastáva práve pri vysokých rýchlostiach strely aj tzv hydrošok ? Pri hydrošoku by malo zostať zviera v ohni.

kiri
kiri
6 years ago

kuko44
dobrý pokus, kuko44…

Polož sa na vlastnú otázku – myslíš, že hydrošok nastáva vždy? trafíš raticu a – nastane hydrošok? Zostane teda zviera v ohni?
Mňa by si takto skúšal, keby som ja napísal, to čo ty?
Tak si zodpovedaj.
Aj zle položená otázka veľa odhaľuje.
Hydrošok je kedy?…kedy veľa hydro? Veľa tekutiny = hydra?
Že by to nastalo napr. pri zásahu hrubej žily…či tepny – a viedlo by ten tlak po tej hydro…až do pumpy? a tam by spôsobilo zmenu tlaku = zmenu pulzu = fibriláciu?…pumpy?
Zničenie turba?…asi máš motor s turbom…
Takže sa nespoliehaj, že trafíš tepnu či žilu…alebo veľký orgán plný hydra – aby nastal nejaký hydrošok…bachory to niesú…pľúca tiež nie – tie sú plné vzduchu….svaly – môže spôsobiť ochrnutie toho svalu – ale to sa odtiahne aj bez svalu – má iné…koľko je teda ozajstných možností na hydrošok?
Magnum je na iné – ako na účinkovanie cez hydrošok…je LEN na odnesenie toho účinku, čo má normálna strela – len na väčšiu vzdialenosť.. To isté, čo urobí 308 na 100m urobí Magnum (WinMag)na 300…či ešte rýchlejší Magnum (RUM) na 400m…či Weath na 500m. Ale nikdy neurobíš z 300WinMag 404 Rimless…aj keď na papieri by energia možno sedela . Výpočet energie je klam – ktorému mnohí veria a zvelebujú ho….
Ale ak chce niekto tvrdiť, že 3974J energia náboja 7mmRemMag s 10,5g strelou je taká istá ako 3944J energia náboja 375HHMag s 19,4g strelou, tak mu úprimne doporučujem, nech ide na byvola do Afriky so 7mmRemMag a ten byvol mu veľmi rýchlo vysvetlí ako je to s matematikou, Joulami a 64 TKO u 7mmRemMag a 119 TKO u 375HHMag.