Bezpečnosť pri streľbe jednotnou strelou

Dnes sú na trhu pre tých, ktorí využívajú pri love na čiernu jednotnú strelu do brokovnice, rôzne konštrukcie a tvary podľa jednotlivých výrobcov nábojov. Nakoľko je jednotná strela pri svojom lete stabilizovaná šípovou stabilizáciou a nie rotačnou, ako tomu je pri guľových strelách, často sa preto v zadnej časti dopĺňajú ďalším ľahším dielom ( tento môže byť buď z plastu alebo plste ), ktorý zosilňuje stabilizáciu a zvyšuje presnosť streľby.

Jej veľká hmotnosť a veľký priečny prierez sú príčinou toho, že počas letu strely dochádza k rýchlemu poklesu rýchlosti a rýchlejšej strate energie. Preto sa jej použitie obmedzuje na vzdialenosti 35 až 50 metrov, kedy majú dobrú ranivosť a zastavovaciu schopnosť.

Na rôznych fórach alebo pri debatách medzi poľovníkmi sa porovnávajú jednotlivé jednotné strely od rôznych výrobcov. Porovnávanie sa prevádza len v dvoch rovinách – z hľadiska presnosti a z hľadiska ranivosti. Čo je vzhľadom na požadovaný výsledok úspešnej streľby pochopiteľné.

Jednému hľadisku sa však nevenuje taká pozornosť, akú si zasluhuje. A tým hľadiskom je bezpečnosť streľby jednotnou strelou. Veľakrát som už počul od poľovníkov a aj čítal v poľovníckej tlači, že jednotné strely nie sú citlivé na prekážky na dráhe svojho letu. Vzhľadom na rýchlu stratu energie je streľba s nimi bezpečnejšia a celoolovené strely nie sú tak náchylné k nebezpečným odrazom. Akosi sa zabúda na to, že jednotná strela má smrtiaci účinok na človeka pri priamej streľbe niekoľko sto metrov a aj pri maximálnom dostrele sa zachovávajú nebezpečné účinky.

Nemecký skúšobný ústav DEVA vykonal test streľby s rôznymi jednotnými strelami, kde testoval práve ich bezpečnosť tzn. správanie po dopade na rôzne prírodné materiály. Na nasledujúcom obrázku môžeme vidieť olovené aj bezolovnaté jednotné strely rôznej konštrukcie, ktoré boli použité pri teste. Pre test bol zvolený kaliber 12/70 a vzdialenosť streľby bola 35 m v zmysle „Langenhagener Norm“.

Zdroj : Wild und Hund

Čo sa týka prírodných materiálov, tak boli použité bukové krovie, kmeň smreku, tvrdá a mäkká zem tzn. všetko s čím sa poľovníci môžu stretnúť pri streľbe jednotnou strelou. Z každého typu strely sa vystrelilo po 5-krát na každý materiál.

Bukové krovie

Imitáciu krovia vytvorila šestica bukových tyčiek ( každá s priemerom 12 mm, pre lepšiu predstavu ide o priemer, do ktorého môžeme umiestniť 2 malorážkové nábojnice ) pevne uchytených v posuvnom držiaku. Na tyčky sa strieľalo vždy pod pravým uhlom. A aké boli dosiahnuté výsledky ? Vo väčšine prípadov bol zaznamenaný odraz smerom doprava, len pri strelách B resp.  E boli zaznamenané odrazy aj doľava ( strela by sa odchýlila od priameho smeru vo vzdialenosti 10 m od miesta zásahu tyčky o vzdialenosť 18 resp. 21 cm ) a to v prípade, že strela zasiahla tyčku v rozsahu 1/4 až 1/2 jej priemeru. Najmenšie odrazy boli zaznamenané pri strele F. Najväčšiu výchylku od priameho smeru vo vzdialenosti 10 m od miesta zásahu tyčky by mala strela D t.j. cez 28 cm. Pokiaľ bola zasiahnutá tyčka v rozsahu väčšom ako 1/2 jej priemeru tak bol zaznamenaný odraz doprava, len pri strele A doľava. Čo sa týka zostatkovej hmotnosti strely, tak najväčší úbytok bol zaznamenaný pri strelách B resp. F t.j. 5,9 resp. 8,2 %. Pri strele E nebol zaznamenaný úbytok hmotnosti.

Kmeň smreku

V tomto prípade sa strieľalo na 50 cm dlhé špalíky smrekového dreva s priemerom v rozsahu 25 až 40 cm. Zaznamenával sa uhol odrazu pri uhloch dopadu strely t.j. 10° , 15°, 25° a 45°. Najväčšie odchýlky zaznamenala strela A a najmenšie strela F. Pri uhle dopadu strely 45° zostalo všetkých 5 zásahov striel B, D, E a F v špalíku, Pri strelách A a C len po 4 zásahoch zostalo v špalíku. Najväčšie úbytky na hmotnosti boli zaznamenané pri strelách A resp. C t.j. 10,7 resp. 32,7 % a pri strele E nebol zaznamenaný úbytok hmotnosti.

Tvrdá zem

Zaznamenával sa uhol odrazu pri uhloch dopadu strely t.j. 2,5° ( pre jednoduchšiu predstavu flinta vo výške 1,5 m a vzdialenosť streľby 35 m ) , 5°, 10° a 15°. Odrazy striel vykazovali skôr náhodný smer vychýlenia do strany čo mohlo súvisieť so štruktúrou ostreľovaného média. Pri náraste uhlu dopadu dochádzalo k nárastu odrazu smerom do výšky ( pri uhle dopadu 5° bol uhol odrazu väčší ako 10° a pri uhle dopadu 15° väčší ako 30° ) . Výsledky testu ďalej ukázali, že jednotná strela sa od tvrdej zeme odráža viac smerom do výšky ako do šírky, bez ohľadu na to, či je olovená alebo bezolovnatá. Najväčšie úbytky na hmotnosti boli zaznamenané pri strele C a uhle dopadu 5° resp. pri strele F a uhle dopadu 10° t.j. skoro 60% resp. 35%.

Mäkká zem

Aj v tomto prípade sa zaznamenával odrazu pri uhloch dopadu strely t.j. 2,5° , 5°, 10° a 15°. Najväčšie stranové výchylky boli dosiahnuté pri uhle dopadu strely 5° ( do 6° ), ale aj tu môžem hovoriť o náhodnom charaktere. Čo sa týka odrazu smerom do výšky, tu môžeme pozorovať podobný nárast ako u tvrdej zemi. Zaujímavosťou je, že všetky strely pri uhle dopadu 15° zostali v zemi a neodrazili sa. Najväčšie úbytky na hmotnosti boli zaznamenané pri strele C a uhle dopadu 5° t.j. cez 50%. Pri strele E nebol zaznamenaný úbytok hmotnosti.

Na tomto mieste mi dovoľte spomenúť ešte jedno nebezpečenstvo, ktorým môžu byť plastové vodítka oddeľujúce sa od samotnej strely veľmi skoro po opustení hlavne a asi majú pomerne značnú energiu. Pri streľbe v hustejšom poraste je preto potrebné počítať s možnosťou odrazu vodítka, čo môže viesť napr. vážnemu poraneniu oka.

Podľa môjho skromného názoru prínosom testu je, že sa overovalo správanie jednotných striel rôznych prevedení a konštrukcií pri náraze na bežné prírodné materiály. Je na každom, kto používa jednotnú strelu pri love, čo si z toho odnesie do praxe.

Autor: Ján Krnáč