Najprv povinnosť až potom odmena

Už sú za nami dni veľkonočných sviatkov, pre niektoré „mokré ženy a dievčatá“ skončili dni, ktoré by nemuseli ani byť, ale v dvoch dňoch pred nimi som si splnil povinnosť, za čo som bol odmenený, Začalo sa to štvrtkom, kedy som mal dovolenku a tak som na krátko vybehol navštíviť mamu a bratov na Oravu.

Ako to mám už vo zvyku, tak som sa podvečer vybral do revíru trochu sa poobzerať, čo je tam nové. Bol som zvedavý, či niekde neuvidím nejakého srnca. Vybral som si časť revíru, ktorá sa nachádza na druhej strane kopca, ktorý mám hneď za našim domom. Pohyboval som sa po poľnej ceste, ktorú vľavo lemuje smrekový les a po pravej strane je lán minuloročnej čiastočne pooranej kukurice až som zišiel k okraju lánu. Neďaleko od neho sa nachádza malá skupina smrekov, ktorá je rozdelená poľnou cestou smerujúcou k neďalekému potoku tiahnucemu sa popod lúku, ktorá je pod kukuričným lánom. Pod jedným smrekom som ostal stáť. To je práve miesto kadiaľ prechádza zver. Moja pozornosť sa zamerala na lúku pod lánom, ktorú som mal po ľavej ruke.

Po chvíli som začul „kričať“ vtákov za mojím chrbtom a o chvíľu sa po mojej pravici zjavila na lúke mladá líška. Viete v našom združení sme si odsúhlasili, že člen ktorý neuloví v poľovnej sezóne líšku, zaplatí na výročnej schôdzi do spoločnej kasy 10 Euro. A práve teraz sa mi naskytla príležitosť jednu uloviť, ako tomu bolo aj minulý rok. O minuloročnej ulovenej líške je tiež článok na tomto webe. Žiaľ ocitol som sa v situácii, kedy sa líške niečo nevidelo a stále sa pozerala mojim smerom. Nemohol som sa ani pohnúť, nie to ešte zamieriť a vystreliť. Ale ako sa často hovorí, kto si počká, ten sa dočká. Líška sa po chvíli pohla a vošla do lesa po mojej pravici.

Chvíľu som zostal na pôvodnom mieste a potom som sa vracal poľnou cestou na kopec. Ako som išiel, napadlo ma, či sa tá líška náhodou neobjaví na lúke za lesom, ktorá sa preklápa až ku dedine pod kopcom. Keď som vyšiel na kopec dal som sa ísť poľnou cestou smerujúcou doprava. Cesta ma priviedla až ku okraju lesa, kde sa začínala spomínaná lúka. Môj predpoklad bol správny a uvidel som líšku, ako prechádza po lúke sprava doľava smerom k dedine. Pretože bola v pohybe rozhodol som sa ju sledovať šikmo dolu a trochu dopredu po zvažujúcej sa lúke. Na krátko som ju stratil z dohľadu ale po chvíli som ju zbadal ako myškuje asi 50 m odo mňa. Žiaľ videl som len celú hlavu a časť krku, ale pretože som mal obavu, že sa môže dostať do polohy, kedy bude za ňou v diaľke dedina, rozhodol som sa vystreliť.

liskaPoložil som si nabitú flintu kaliber 308W 11,7g celoplášťovou strelou na streleckú teleskopickú palicu, dostal krk líšky do puškohľadu 6×42, zadržal dych a potiahol kohútik. Ozval sa výstrel a ja som uvidel, že líška zostala v ohni. Pomalým krokom som sa pobral na nástrel, kde som si ju mohol obzrieť z blízka. Išlo o mladú líšku ( prikladám foto ). Ako to mám vo zvyku tak som poďakoval za krásny úlovok, ktorý som hneď zapísal aj do povolenky a mobilom som sa pochválil poľovnému hospodárovi, ktorý mi zagratuloval k úlovku.

Že to nebude jediný poľovnícky zážitok počas môjho pobytu na Orave, som sa mohol presvedčiť už hneď na druhý deň. Moje kroky viedli do inej časti nášho revíru. Ráno za úsvitu viedli moje kroky do lesného masívu do oblasti nazývanej mláky. Postupoval som lesom k lúke, ktorá ho oddeľuje od lesného masívu. Na lúke som uvidel srnu s lanským srnčaťom, ktoré ma zbadali a odbehli. Prešiel som cez lúku a pokračoval po poľnej ceste k mlákam, ktoré sú v nadmorskej výške okolo 1000 m.n.m. Predchádzajúci topiaci sneh a silné dažde sa výrazne podpísali pod priechodnosť poľnej cesty. Viac krát som sa musel zastaviť a očistiť zablatené čižmy. Po chvíli som po mojej ľavej ruke zbadal malú čriedu vysokej, v ktorej bola len holá. Dlho sa pozerala zver na mňa, ako sa pohybujem k mlákam. Bolo vidieť, že sa neboja a trvalo dosť dlho kým sa dali do pohybu, pričom neutkali. Svah bol strmší a strmší a nútil ma robiť menšie prestávky, kedy som si mohol trochu odfúknuť. V blate na poľnej ceste som videl množstvo stôp od vysokej a vedľa cesty aj jej trus či už starší alebo čerstvejší.

Pomaly som sa dostával k spomínaným mlákam, keď som opäť zaregistroval po ľavej ruke pohyb. Pri pohľade do ďalekohľadu som videl medzi stromami pasúcu sa čriedu vysokej. Opäť to bola len holá. Chvíľu som ju pozoroval, ale črieda mi nevenovala pozornosť, aspoň sa mi to zdalo. Tak som pokračoval smerom k mlákam. Keď som sa konečne dostal k mlákam, zistil som, že sú ešte na povrchu zamrznuté, ale okolo nich bolo len veľa stôp a trusu od vysokej. Stopy od diviakov som nikde nenašiel. Chvíľu som sa ešte pomotal okolo mlák a rozhodol, že zídem zalesnenou strminou dolu.

zhodAko som začal zostupovať po strmine, zrazu som si pre seba povedal, že by bolo pekné keby som našiel nejaký zhod. Poznáte to kolegovia aj Vy, že niekedy na niečo myslíte a ono sa to stane. A toto bola tá chvíľa. Môj pohľad sa upriamil doprava a tam som ho zbadal. Priznám sa, že som tomu najprv nechcel ani veriť. Že by som mal také šťastie ? Ale bola to skutočnosť. Zhod sa opieral o spadnutý strom ( viď priložený obrázok ).

Až keď som si ho chytil do ruky som zistil, že nejde o tohtoročný zhod, ale musel tu ležať už dlhšie. Jednak mal svetlejšiu farbu, na niektorých miestach bol zachytený mach a niektoré časti nesú znaky ohlodania. Poprechádzal som sa ešte po jeho okolí, či tam nenájdem aj druhý zhod, ale nikde som ho nenašiel. Preto som sa s dobrou náladou vrátil domov. Tam som si ešte raz poriadne poobzeral nájdený zhod asi desatoráka ( je tam náznak nadočnice, ale nemá aspoň 2 cm ) a meraním zistil nasledujúce údaje :

  • dĺžka kmeňa 72 cm
  • spodný priemer kmeňa 14 cm
  • horný priemer kmeňa 12 cm
  • dĺžka očníka 32 cm
  • dĺžka strednej vetvy 17 cm
  • obvod ružice 20 cm

Priznám sa, že som ho ešte neodvážil, nakoľko som ho našiel vo vlhkom prostredí. Ale keď vyschne, tak si ho odvážim. Odhadol som vek jeleňa na 5-6 rokov a pomocou súčtovej metódy, ktorá bola publikovaná v Katalógu trofejovej zveri ulovenej v roku 1991 OV SPZ Dolný Kubín, som mohol spresniť jeho vek na 5.rokov. Či ten jeleň má alebo mal 5.rokov to sa už asi nedozviem, ale krásny poľovnícky zážitok mi už navždy zostane. Samozrejme, že som sa zhodom pochválil, či už kolegom poľovníkom, mojim dvom bratom a teraz aj Vám čitateľom tohto článku.

Dúfam alebo verím, že sa tento jeleň aktívne zapojil do ruje a tak zanechal kvalitný genetický materiál pre budúce pokolenia.

Ako sa píše v nadpise, najprv som si splnil povinnosť a potom prišla odmena. Áno tento zhod považujem za odmenu mojej doterajšej práce v prospech zveri.

Autor: Ján Krnáč

 

1
Komentáre

  Upozorni ma  
Upozorniť na
HunterJan
Člen
HunterJan

Pekne píšete pán Krnáč, rád čítam vaše príbehy