Poľnohospodári, družstevníci vs. poľovníci.

ilustračný obr.

Priznám sa, dlho som váhal, či sa mám pustiť do tejto témy. Chcem napísať o tom aké by mali byť vzťahy medzi poľovníkmi a poľnohospodármi, lebo v mnohých prípadoch, povedzme si pravdu, nie sú práve ideálne.

Každý rok, keď si pripravujem krmivo pre zver na sezónu, oslovím viacero poľnohospodárskych podnikov v okolí s dotazom na kúpu krmiva. Pri tejto príležitosti si často vypočujem okrem iného aj nasledujúce vety: “Prečo nestrieľate tú zver? Však nám zase zničila skoro polovicu úrody.”, “Budeme vás poľovníkov žalovať za škody spôsobené vašou zverou.”, “Krmivo vám nedáme, lebo kŕmite zver a tá sa potom zdržuje na našich poliach.” …  Čo k tomu dodať ?

Samozrejme takto sa vyjadrujú ľudia, ktorí o poľovníctve a ochrane prírody asi nič nevedia, lebo poľovníctvo a jeho problematika ich nezaujíma. Oni pri vidine čo najvyšších ziskov by pravdepodobne najradšej nemali na poli ani len jedinú srnku, diviaka, zajaca či bažanta.

Možno sa podaktorí tomu aj zasmejú, ale verím že podobné skúsenosti máte viacerí. Vlastne to ani tak nie je na smiech, ale skôr na plač. Vo vedení poľnohospodárskych podnikov v mnohých prípadoch chýbajú ľudia s vedomosťami o poľovníctve a ochrane prírody a pritom poľnohospodárstvo je veľmi úzko prepojené s prírodou a poľovníctvom. Divá zver (najmä v južnejších okresoch Slovenska) hľadá potravu prevažne na poliach. Alebo si niekto myslí že srnke, či diviakovi, my poľovníci prikážeme, aby žrali len zaprášenú trávu v priekope pri ceste?

Mnoho poľnohospodárov nevie nič o akýchsi plánoch lovu, vôbec nevie o nejakej ochrane zveri, normovaných počtoch, alebo čase hájenia, a asi vôbec nevie o chránených druhoch zveri. 

Možno by malo byť pravidlom, aby každý poľnohospodársky podnik mal povinne vo svojom vedení aj poradný orgán so znalosťami o ochrane prírody a poľovníctva. Je nepredstaviteľné, že sú tu aj poľnohospodári, ktorí nechcú vidieť na svojich poliach žiadne zviera ! Pýtam sa, kam sme to až dospeli? Mamona podaktorým úplne zaslepila oči. To kvôli tomu, aby sme videli srnku, diviaka, alebo jeleňa už budeme o pár rokov musieť ísť do ZOO?

Ako z toho von, ako to urobiť, aby aj poľnohospodári pochopili, že oni len podnikajú na pôde, aj keď ju možno majú kúpenú, pôda však nepatrí len a len im, pôda patrí aj divým zvieratám, pre ktoré je rodiskom a domovom. Zvieratá tu boli dávno pred človekom. Zvieratá si nič neprivlastňujú tak, ako to robí človek.

Čo môžeme urobiť my poľovníci preto, aby zver nerobila neprimerané škody na úrode poľnohospodárom? Poľovnícke združenia by mali venovať tejto problematike zvýšenú pozornosť. Je potrebné aby sa každoročne “poctivo” zisťovali aktuálne stavy poľovnej zveri a tomuto stavu sa “rozumne” nastavil plán lovu a samozrejme sa aj plnil. Je pochopiteľné, že ak toto v niektorých združeniach či spolkoch nerobia správne, tak tam dôjde k premnoženiu zveri. Najmä diviačia a vysoká zver vie potom narobiť riadne škody na úrode. Zo strany poľovníkov je potrebné sa pozerať aj na potreby poľnohospodárov. Zakladať políčka s atraktívnymi plodinami na odlákanie zveri, zbytočne neprekrmovať zver v záujme umelého zvyšovania stavov.  Ak neviete o čom píšem tak sa stačí poobzerať po videách na youtube. Nájdete mnoho videí, kde sa pasú na poliach mnohopočetné stáda vysokej zveri. Chceli by ste tam byť poľnohospodárom ? Určite nie.

Ilustračné video

Čo môžu a mali by robiť poľnohospodári? Premnoženiu divých zvierat veľmi úspešne “napomáhajú” aj niekoľko 100 ha lány monokultúr, najmä kukurice, slnečnice, alebo repky. Tam poľovníci nemajú šancu zver uloviť. Rozumný poľnohospodár si sadne s poľovníkmi a dohodnú sa na vytvorení priesekov / koridorov v monokultúrach tak, aby poľovníci mali možnosť počty poľovných zvierat udržať v rozumných hraniciach. Taktiež je potrebné rozumne navrhnúť osevné plány. Ak poľnohospodár zaseje kukuricu na poli, ktoré má po všetkých stranách lesy, bez priesekov / koridorov, nech sa nečuduje, že mu ju divá zver zožerie ešte pred zberom úrody.

Neviem či aj u nás na Slovensku to tak niekto robí, ale v zahraničí som videl políčka s plodinami osadené tak, že pás kukurice bol vedľa pásu obilia, potom zase pás kukurice a zase pás obilia. Obilie sa skosí skôr ako kukurica a tak tam vzniknú prirodzené koridory na ktorých sa dá zver vychádzajúca z kukurice loviť. Je jasné, že takto osiate lány sa ťažšie obrábajú, ale keď to dokáže maďarský, rakúsky, alebo nemecký poľnohospodár, prečo to nejde u nás? 

Takže páni poľovníci a páni poľnohospodári, podajme si ruky, pomôže nám len vzájomná spolupráca a rešpektovanie sa. Je to v záujme oboch strán a v záujme zvierat a prírody ako takej. Tvrdošijné presadzovanie si len tej svojej pravdy, nikdy k ničomu dobrému neviedlo.

Ešte raz zopakujem už hore napísané, poľovníci musia udržať stavy zvierat v rozumných medziach, aby poľnohospodárom nevznikali neprimerané škody a poľnohospodári musia byť nápomocný poľovníkom k vykonávaniu ich poľovníckeho práva. 

Táto téma by sa dala ešte doširoka rozviesť, ale nechcem zbytočne zaťažovať čitateľa dlhým čítaním. Veď ak bude mať niekto chuť článok doplniť, má možnosť tak urobiť v komentároch pod článkom.

V článku som čerpal informácie okrem iného, aj z nasledujúcich zdrojov:

  • https://www.enviroportal.sk/clanok/na-zitnom-ostrove-sa-objavuju-nove-druhy-zvierat
  • https://hnonline.sk/expert/534284-skody-sposobene-divokou-zverou-narastaju-farmari-chcu-odstrely
  • https://www.noveaspi.sk/products/lawText/1/43068/1/2
  • https://www.polnoinfo.sk/clanok/4417/skody-sposobene-polovnou-zverou-a-na-zveri
  • https://zpravy.idnes.cz/ptaci-mizi-z-poli-vyzkum-eu-dotace-zemedelstvi-flz-/domaci.aspx?c=A180716_414653_domaci_zaz

 

Volodo

Myslíte si, že poľnohospodári a poľovníci by mali viac spolupracovať ?
Subscribe
Notify of
guest
9 Comments
Inline Feedbacks
View all comments
Praznowski
Praznowski
5 years ago

Nechápem ako môže niekto v ankete dať NIE ?????

mikus57
5 years ago
Reply to  Praznowski

áno sú aj takí, čo nechcú spoluprácu

Jarik
Jarik
5 years ago
Reply to  Praznowski

Ja to zas chápem.Pretože na spoluprácu je treba vždy aspoň dvoch.A ten druhý ,čiže v tomto prípade tzv.poľnohospodári o spoluprácu v drvivej väčšine záujem nemá.O diktát áno, ale rozhodne nie o spoluprácu…

Peter2
Peter2
5 years ago

U nás je to to isté. Dokonca si pán podnikateľ ohradil asi 120hektárové pole. Diviaky a dvojnohý spoluobčania mu to lacné pletivo už prvý rok na mnohých miestach zlikvidovali. Veľa zveri tam vo vnútri uhynulo, lebo sa odtiaľ nevedeli dostať von a bez vody sa dlho prežiť nedá.

mikus57
5 years ago

My to našťastie máme v pohode, náš hospodár je zároveň predseda nášho družstva. Ale viem o takýchto škriepkach z vedľajšieho združenia. Je tam nový predseda, prišiel na veľkom bavoráku ako boss a vraj nikto tu už nebudete poľovať. Srandista, veď keď nikto nebude poľovať, tak ho diviaky zožerú aj s topánkami.

Ján Bačík
Ján Bačík
5 years ago

Bez debaty, ale toto je brutus vážna téma! Chorý zákon dáva právomoc prenájomcovi pôdy rozhodovať, kto bude na nej poľovať!!! Udeje sa to takto: pán zbohatlík zvolá zhromaždenie vlastníkov a ponúkne za prenájom poľnohospodárskej pôdy sumu, za ktorú mu to podpíše väčšina vlastníkov. V nájomných zmluvách má klauzulu, že právo poľovníctva rieši on!!! Myslíte si že je to ojedinelý prípad??? Sa zobuďte, robia to tak všetci. Ha, tak nie štát riadi poľovníctvo, ale pán zbohatlík!!! Je už len na rozmaroch pána zbohatlíka, koho nechá poľovať, na v úvodzovkách, svojej pôde. Chorý zákon, chorá doba, chorí ľudia.

Jarik
Jarik
5 years ago
Reply to  Ján Bačík

Nejde len o to kto kde bude poľovať.Ide hlavne o to ako sa títo neokomunistickí bohorovní ignoranti správajú voči pôde a všetkému živému ,t.j.nielen poľovnej zveri ,ale napr.aj voči vtáctvu ,hlavne drobným spevavcom, ktorým sú schopní odstrániť aj ten posledný kríček. Ťažko by človek hľadal u nás sociálnu skupinu ,kde vládne taký primitivizmus. A ešte ich podporujú dotáciami.Napr. dojnice u nás už na paši neuvidíte.Držia ich celý rok len na maštali. To je ten wellness ? Z takéhoto chovu pochádza tá naša slovenská “kvalita” potravín ?Treba rozbiť tie postkomunistické molochy (PD,RD) na väčšie množstvo rodinných fariem a prestať podporovať tých vrahov života v našich poliach !MInimálne tým, že štát a EU by mala dotovať len subjekty napr.do 100 ha celkovej výmery a pestujúce v primeranej výmere nielen repku,pšenicu, kukuricu a krmoviny ,ale aj iné plodiny (strukoviny,zemiaky,kapustu a pod.).

Jarik
Jarik
5 years ago

Bohužiaľ ,ale moje 50 ročné skúsenosti hovoria, že slovenskí poľnohospodári sú -takmer bez výnimky – obyčajní primitívi ,navyše mnohí s vysokoškolským diplomom…A to je na veci najsmutnejšie…

kiri
5 years ago

http://www.myslivost.cz/Casopis-Myslivost/Myslivost/2002/Unor—2002/Jak-skutecne-pusobi-repka-ozima-na-srnci-zver

Srnčí a řepka
https://www.youtube.com/watch?v=8ThdTB5TgIk

Choré srnča na repke
https://www.youtube.com/watch?v=UoOAR-6TTzA

https://www.youtube.com/watch?v=UGJALoqzws8
Řepka je nebezpečná pro lidi, ale také pro divoká zvířata. Velkým rizikem je řepka v době nedostatku potravy pro vysokou zvěř. Konzumace řepky zejména srnami, ale i dalšími živočišnými druhy, způsobuje při nadměrnějším příjmu otravu organismu. Vražednou kombinaci látek obsažených v řepce představují jedovaté kyseliny erukové, glukosinolátů (toxické jsou látky vznikající jejich rozkladem, které způsobují selhání jater) a dusík…

ŽLUTÁ NEMOC aneb V nejžlutější zemi světa se srnkám nedaří
https://www.youtube.com/watch?v=4dOxmazMZmU

srnka otrávená řepkou
https://www.youtube.com/watch?v=Sr8WACkcZ9g

Otrávená Srnečka řepkou ve Skalici
https://www.youtube.com/watch?v=9-8b-63DqGs

Srncek oslepnuty a otraveny repkou. Takto to vyzera ked su vsade obrovske monokultury repky a zver ich jednostranne spasa!
https://www.youtube.com/watch?v=xFg75VYKyGE