Reakcia zveri na obdobie „horúcich dní“

Za posledných pár rokov si už našinec zvykol , že počasie už nemá ten charakter ako v minulosti tzn. že po chladnej zime by mala prísť jar, po nej teplé leto, po ktorom nasledovala chladná jeseň a opäť chladná zima. V dnešných časoch po „chladnej“ zime nastáva hneď obdobie „horúcich dní“, kedy teploty častejšie vystupujú nad 30 st. C.

Pre človeka nastáva obdobie, kedy či už doma, v práci alebo pri jazde autom či autobusom sa ochladzuje pri zapnutej klimatizácii, prípadne sa schová do bytu. Áno výdobytky vedy a techniky slúžia ( aj keď v niektorých prípadoch prinášajú so sebou aj svoju škodlivú stránku ) v (ne)prospech človeka. Ako som niekde počul, človek si dokáže poradiť, keď ide o jeho pohodlie.

Ale ako je na tom v tomto období „horúcich dní“ zver ?
Dokáže si s takouto situáciou poradiť, aj keď sa väčšina zveri nemôže potiť ?
Vďaka niekoľkým šikovným trikom si srstnatá alebo pernatá zver dokáže poradiť aj s vysokými teplotami v prírode.

Vonku sa teplota pohybuje nad hodnotou 30 st. C, pri ktorej sa bežný človek potí, ale u zveri to nie je možné, pretože len málo z nej má potné žľazy a ich perie a srsť tiež zle uvoľňujú teplo. V týchto prípadoch by mohlo existovať „riziko hromadenia tepla“, nakoľko na poliach a v lesoch je tiež mimoriadne teplo a tak zver prichádza s mnohými nápadmi, ako pri tom zostať v pohode.

Pokiaľ má bežný človek možnosť tak sa v období „horúcich dní“ rád schladí v bazéne s vodou, na kúpalisku alebo pri mori. Aj raticová zver sa rada chodí kúpať. Horské jazerá a vodné plochy poskytujú zveri dostatočné možnosti na schladenie v horúcich dňoch. Jeleň napríklad rád stojí v tečúcom horskom potoku, aby sa schladil v studenej vode, alebo využíva k tomu aj kalužiská, podobne ako ja diviaky. V prípade diviaka vlhké bahno prilieha ku štetinám a ochladzuje pokožku. Prináša to aj jeden pozitívny vedľajší účinok, a tým je, že hustá bahenná kôra je akýmsi repelentom proti komárom. Bráni tomu, aby sa nepríjemný bodavý hmyz dostal na pokožku.

V prípade psovitých a mačkovitých šeliem, akými sú napr. psy, líšky, vlky alebo mačky, tieto majú potné žľazy iba na vankúšikoch pod labkami, ktorými vylučujú iba pot. Nadmerné teplo uvoľňujú rýchlym výdychom a nádychom a pomáhajú si jazykom, ktorý majú vysunutý z papule. V ich prípade môžeme rýchle dýchanie prirovnať k ventilátoru, ktorý vytvára prievan, ktorý zabezpečí rýchlejšie odparovanie vlhkosti na jazyku a slizniciach, čo vedie k ochladeniu. V prípade pernatej zveri táto na to využíva otvorený zobák.

Osobitnou kapitolou sú zajacovité ( zajac a králik ), ktoré v období „horúcich dní“ pumpujú viac krvi do svojich dlhých ušníc a nakoľko sú tieto len mierne ochlpené, to im umožňuje lepšie odvádzať prebytočné teplo do okolitého prostredia prostredníctvom tenkej kože na ušniciach. Podobne ako je tomu pri králikovi aj zajac si olizuje kožušinu, čo má „simuloval“ potenie, pretože aj sliny na kožušine sa odparujú a poskytujú tak ochladenie.

V prípade pernatej zveri ( vtáky ) táto má zabudovaný vlastný chladiaci systém. Vtáky odvádzajú teplo cez miesta, ktoré nemajú pokryté perím napr. nohy. Pofukujúci vánok okolo nôh alebo nohy v studenej vode potoka zabezpečujú schladenie telesnej teploty. Okrem toho si vtáky našuchoria perie, vďaka čomu sa pod perím nehromadí toľko tepla a vietor sa lepšie dostane k pokožke. V prípade bociana tento uprednostňuje ochranu pred slnkom. Na nohy si strieka tekuté výkaly a voda obsiahnutá v nich sa odparuje, čím dochádza k odvádzaniu tepla z tela.

V období „horúcich dní“ sa na poliach a v lesoch toho veľa nedeje. Zver sa pohybuje čo najmenej a vyhľadáva tienisté miesta, alebo miesta s vodou. Líška, jazvec a zajac s králikom sú schovaní vo svojich podzemných norách, kde ich obklopuje čerstvá vlhká zemina. Pre zver nastáva obdobie leňošenia.

Podobne ako je tomu u človeka, aj v prípade zveri je pre jeho život a existenciu veľmi dôležitý dostatočný prísun vody. Jej nedostatok znáša organizmus ďaleko horšie ako hlad. Voda plní v tele organizmov mnoho funkcií a jednou z nich je, že je regulátorom teploty, tlmí teplotné rozdiely medzi zverou a vonkajším prostredím. Samotná potreba tekutín u zveri je závislá na zložení potravy, úrovne aktivity a v neposlednom rade od teploty okolia.

Koľko vody teda zver potrebuje ?

Podľa biológov sa predpokladá, že naša zver potrebuje 50 až 60 mililitrov vody na kilogram telesnej hmotnosti na deň. Pre lepšiu predstavivosť sú to 2 až 3 plné panáky pálenky na kilogram telesnej hmotnosti zveri. V prípade mladej zveri táto musí piť viac. V lete potrebuje dospelý zajac okolo ? litra vody denne. Zver pokrýva väčšinu svojich denných potrieb tekutín čerstvým krmivom alebo rannou rosou.

Autor:  Ing. Ján Krnáč