Vplyv lovu na biodiverzitu a management veľkých mäsožravcov

obr.: www.horar.sk

Vplyv lovu na biodiverzitu a management veľkých mäsožravcov a podstata konfliktu ochranári a poľovníci u nás.

Poľovníctvo je oblasť, ktorá zahŕňa široké spektrum sociálno-ekonomických, kultúrnych a environmentálnych kontextov. Nakoľko jednou, ale nie hlavnou z činností poľovníctva je lov zveri, práve táto často vedie k vzniku napätia medzi rôznymi sektormi spoločnosti. V prípade legitimity lovu zveri je potrebné hovoriť aj o mnohých faktoroch, ktoré sa môžu zdať nesúvisiace s lovom zveri, ako napríklad vývojové trendy vo vidieckych oblastiach a kultúrne posuny odrážajúce rozsiahle spoločenské zmeny.

Z historického hľadiska je lov zveri jednou z najstarších foriem využívania obnoviteľných prírodných zdrojov a vždy je potrebné ho chápať ako neoddeliteľnú súčasť kultúr a tradícií európskej vidieckej spoločnosti. V súčasnom európskom chápaní lovu zveri ako jednej z činností poľovníctva je tento definovaný ako trvalo udržateľný lov. Pochopenie významu trvalo udržateľný lov znamená, že využívanie voľne žijúcich druhov zveri a ich biotopov bude prebiehať spôsobom a rýchlosťou, ktoré nebudú viesť k dlhodobému poklesu biodiverzity a nebude brániť jej obnove. Takéto použitie prispeje k zachovaniu potenciálu biodiverzity uspokojiť potreby a ambície nie len súčasných ale tiež budúcich generácií, ako aj zachovanie lovu ako akceptovanej sociálnej, ekonomickej a kultúrnej činnosti v zmysle Dohovoru o biologickej diverzite ( Convention on Biological Diversity (CBD) ). Takýmto udržateľným spôsobom vedený lov zveri prispieva k ochrane populácie voľne žijúcich zvierat a ich biotopov a tiež ku prospechu spoločnosti. Ďalším nemenej dôležitým dokumentom je Európska charta o poľovníctve a biodiverzite ( European Charter on Hunting and Biodiversity ), ktorá sa zaoberá poľovníctvom ako formou využívania a managementu druhov vtákov a suchozemských cicavcov v Európe v súlade s ustanoveniami Bernského dohovoru ( Convention on the Conservation of European Wildlife and Natural Habitats ). Hlavným cieľom Bernského dohovoru je ochrana voľne žijúcich živočíchov a ich prirodzených biotopov. Poľovníci sú považovaní za tých, ktorí môžu a prispievajú k splneniu tohto cieľa tým, že regulujú populáciu zveri, starajú sa o ňu a jej biotopy, pomáhajú pri monitorovaní a zvyšujú informovanosť verejnosti o problémoch ochrany. Pri ochrane biodiverzity zohrávajú poľovníci a poľovníctvo dôležitú úlohu. Samotná charta poskytuje súbor smerníc pre poľovníkov, ktoré sa zaoberajú spoločnými zásadami a osvedčenými postupmi pre udržateľný lov v Európe. Zásady a usmernenia majú za cieľ pomôcť splniť záväzky Európskych štátov o ochrane prostredníctvom využívania zložiek biodiverzity stanovených v CBD.

Udržateľne riadený lov môže prispieť k zachovaniu biodiverzity, zachovaniu vidieckeho životného štýlu a miestneho hospodárstva. V tomto kontexte lov môže poskytnúť silné stimuly na ochranu prostredníctvom využívania biodiverzity v zmysle CBD. Lov možno považovať za formu trvalo udržateľného rozvoja, ktorá je zastrešujúcim cieľom zmluvy o EÚ.

Trvalo udržateľný lov si našiel svoje miesto aj pri ochrane veľkých mäsožravcov. Je uznávaný ako dôležité a potrebný nástroj na ochranu a management veľkých šeliem v Európe. Základná skupina iniciatívy veľkých mäsožravcov pre Európa ( The Core Group of the Large Carnivore Initiative for Europe LCIE) uvádza, že lov veľkých šeliem je za určitých podmienok prijateľný, môže byť prospešný a súčasne zlučiteľný s ich zachovaním. Primárnou podmienkou je potreba komplexného managementu pre každý druh, pričom tento musí obsahovať minimálne ciele veľkosti populácie ( Ministerstvo životného prostredia ani ochranári o nich nehovoria, asi ich ani nemajú ), ako aj plán monitorovania týchto cieľov pomocou aktívneho zberu biologických údajov. Dôležitú úlohu pri managemente veľkých šeliem zohráva geograficky diferencované riadenie založené na rôznorodom používaní nástrojov riadenia v rôznych oblastiach, pričom jednotlivým druhom môže byť poskytnutá vyššia alebo nižšia úroveň ochrany v závislosti na celkových cieľoch populácie a úrovni konfliktu s miestnymi obyvateľmi. Extrémnymi situáciami je úplná ochrana veľkých šeliem v niektorých oblastiach, alebo ich úplné vylúčenie z iných oblastí. Trvalo udržateľný lov môže byť v tejto súvislosti použitý ako nástroj na reguláciu populácií relatívne k vopred určeným cieľom manažmentu.

Výsledky mnohých vedeckých výskumov poukazujú na skutočnosť, že v súčasnosti existuje široké chápanie toho, že udržanie veľkých mäsožravcov v krajinách ovládaných ľuďmi modernej Európy musí byť založené na vysokom stupni pragmatizmu a flexibility, najmä pokiaľ ide o rešpektovanie obáv niektorých segmentov vidieckej verejnosti, ktorých životný štýl, živobytie a pohoda sú nimi priamo ovplyvňované. Skúsenosti tiež hovoria o tom, že prostredníctvom adaptívnych rámcov managementu sa pravidelným aktualizovaním veľkosti populácie minimalizuje jej nežiaduci vývoj.

V súlade s nedávnymi krokmi na rozpoznanie multifunkčnosti poľnohospodárstva sa čoraz viac uznáva, že aj poľovníctvo plní viacero funkcií ( hovorí sa o multifunkčnosti lovu veľkých šeliem ). V prípade veľkých šeliem existuje najmenej sedem línií argumentov, ktoré vyplývajú z výskumu sociálnych vied a procesov zapojenia zainteresovaných strán ( jednou z nich sme aj my zodpovední poľovníci ). Prieskumy poukazujú na to, že nárast populácie veľkých šeliem spolu s ich správou založenou na centralizme znížila ochotu respondentov prijať vyššiu populáciu veľkých šeliem. Na základe výsledkov prieskumov sa dospelo aj k záveru, že nepretržité zapojenie verejnosti do manažmentu veľkých šeliem je nevyhnutné pre udržanie pocitu kontroly nad veľkými šelmami medzi miestnym obyvateľstvom. V záveroch sa ďalej uvádza, že poľovníctvo je dôležitou formou zapojenia verejnosti v regióne, ktorá slúži na posilnenie existencie a odkazovania na hodnoty veľkých šeliem a na zvýšenie ich akceptácie zo strany verejnosti. Podobne aj už spomínaná LCIE zdôrazňuje potrebu zapojenie miestnych poľovníkov do manažmentu populácií veľkých šeliem v danej krajine.

V celosvetovom meradle je ochrana prírody stále v konflikte s inými ľudskými činnosťami. Keď vezmeme do úvahy dnešnú situáciu na Slovensku v súvislosti s ochranou veľkých mäsožravcov, aj tu pozorujeme konflikt medzi ochranármi na jednej strane a ostatnými zainteresovanými stranami napr. nami zodpovednými poľovníkmi na druhej strane, berúc do úvahy koľko pozornosti mu venujú médiá a tiež merateľné a ekonomické zložky konfliktu nám vychádza, že týmto argumentom musí byť venovaná náležitá pozornosť. Napriek tomu, že takéto konflikty môžu pozitívne ovplyvniť zmenu, sú vo väčšine prípadov často deštruktívne, nákladné a nielenže podkopávajú účinnú ochranu, ale tiež bránia hospodárskemu rozvoju, sociálnej rovnosti a udržateľnosti nádeje na záchranu. Súčasný konflikt na Slovensku môžeme definovať ako situáciu, ktorá nastala, keď sa viac strán so silne zastávanými názormi stretlo kvôli cieľom ochrany veľkých mäsožravcov, pričom jedna strana ( ochranári ) presadzuje svoje záujmy na úkor ďalších zainteresovaných strán. Táto definícia poukazuje na to, že dochádza ku konfliktu medzi ľuďmi.

Skúsenosti zo zahraničia hovoria o tom, že včasná spolupráca všetkých zainteresovaných strán je jedinou cestou k vysokokvalitným a trvanlivým rozhodnutiam, čo naznačuje, že vznikajúce konflikty v oblasti ochrany by sa musia riešiť rýchlo a skôr, aby nedošlo k silnej polarizácii zainteresovaných strán.

Jedným zo zásadných faktorov zvládnutia konfliktu musí byť ochota zainteresovaných strán zvážiť vyjednanú dohodu. Dnešná situácia je taká, že jedna strana ( ochranári ) nie je ochotná rokovať s ďalšími zainteresovanými stranami ( aj keď títo sú pripravený na konštruktívny dialóg ) a založili svoj postoj na tom, že ich záujmom je možné najlepšie slúžiť inými prostriedkami ako dialógom, legislatívou a presadzovaním práva. Ochranári pri konfrontácii s konfliktom presadzujú svoje záujmy v oblasti ochrany voči ďalším zainteresovaným stranám prostredníctvom legislatívy, čím sa snažia maximalizovať úspech v oblasti ochrany a nie minimalizovať samotný konflikt. Takýto postup je možné použiť len v tom prípade, keby niektorému druhu veľkých šeliem hrozilo bezprostredné vyhynutie, k čomu na Slovensku nedochádza. V mnohých situáciách je to v konečnom dôsledku kontraproduktívne a vedie len k ďalšiemu prehlbovaniu konfliktu medzi zainteresovanými stranami z hľadiska ochrany.

Ale vráťme sa k spomínaným argumentom. Celkovú relevantnosť spomínaných argumentov musíme vidieť v tom, že povolenie smrtiacej kontroly alebo lovu vyrieši niektoré z mnohých konfliktov spojených s veľkými mäsožravcami. To je často zahrnuté v myšlienke, že flexibilita v spôsoboch ochrany (t.j. netrvanie na bezpodmienečnej prísnej ochrane) zvýši toleranciu voči populáciám veľkých šeliem rozprestierajúcich sa na väčších územiach.

(1) zníženie škôd na hospodárskych zvieratách 
Smrteľnú kontrolu alebo lov je možné použiť rôznymi spôsobmi na zníženie škôd na hospodárskych zvieratách. V niektorých špeciálnych prípadoch, keď sú škody spôsobené konkrétnymi jedincami, je možné ich selektívne odstrániť, čo si môže vyžadovať veľmi starostlivo cielenú reakciu alebo použitie mechanizmov „chytených pri čine“ na usmrtenie konkrétnych jedincov. Lov však možno použiť aj na zníženie hustoty šeliem v oblasti, ktorá môže znižovať drancovanie, ak je drancovanie závislé od hustoty, a môže byť použité pri prevencii kolonizácie veľkých mäsožravcov v oblastiach, v ktorých je možné predpokladať, že lokálne konflikty s hospodárskymi zvieratami sú nevyhnutne vysoké.

(2) udržanie plachosti 
Problém individuálnych jedincov, ktorí nevykazujú požadovanú alebo očakávanú úroveň plachosti voči ľuďom, sa ukázal ako kľúčová oblasť konfliktu v celej Európe. Použitie cielenej kontroly na odstránenie konkrétnych jedincov, ktorí vykazujú špecifické nežiaduce správanie, sa považuje za celkom bežnú súčasť postupov starostlivosti o voľne žijúce zvieratá, aj keď v určitých prípadoch môže byť stále kontroverzný.

(3) znižovanie konkurencie zver vs poľovníci
Medzi poľovníkmi je rozšírená obava, že prítomnosť veľkých šeliem povedie k zníženiu počtu ulovenej zveri. Naše súčasné chápanie vplyvov predátorov na voľne žijúce kopytníky v Európe naznačuje, že tieto vplyvy pravdepodobne budú veľmi závisieť od kontextu, ale v prípade, že sú potenciálnym problémom, jediný spôsob, ako ich zmierniť – okrem zmeny postoja a očakávaní poľovníkov – je udržanie populácií mäsožravcov na úrovniach nižších, ako je ich ekologická únosnosť. Ďalší špecifický konflikt s poľovníkmi, ktorý je možný pozorovať v niektorých európskych krajinách, sa týka tendencie vlkov zabíjať poľovné psy.

(4) splnomocnenie
Výsledky výskumu sociálnych vied naznačujú, že mnoho sociálnych konfliktov je spojených s vidieckymi komunitami, od ktorých sa požaduje, aby sa podelili o svoje susedstvo a potravu s veľkými mäsožravcami a ktorí cítia pocit nespôsobilosti tvárou v tvár legislatíve uloženej vzdialenými externými autoritami. ). Mnoho vidieckych ľudí stále často prejavuje túžbu byť schopní priamo ovplyvniť svoje vlastné interakcie s veľkými šelmami pomocou smrtiacej kontroly alebo lovom.

(5) normalizácia
V mnohých častiach vidieckej Európy predstavuje udržateľný lov „normálnu“ formu vzťahu medzi ľuďmi a voľne žijúcimi zvieratami. Podobná filozofia je zakotvená aj v CBD, ktorý má veľký vplyv na súčasné európske environmentálne právo. Preto keď druhy voľne žijúcich živočíchov, ako sú veľké šelmy, dostanú prísnu ochranu, v zásade im to prinesie iný status a presunie ich z „normálnych“ a „prirodzených“ častí miestnej fauny na „vládne“ zvieratá, a teda menej „prirodzené“. Toto odcudzenie je spojené s opozíciou voči ich prijatiu a preberaniu zodpovednosti za prispôsobenie sa ich prítomnosti. Často sa uvádza, že umožnenie akejkoľvek formy lovu „normalizuje“ prítomnosť veľkých šeliem, čo je zásadný krok k budovaniu tolerancie.

(6) pridaná hodnota 
Povolenie určitej formy lovu de facto vytvára potenciál pripisovať prítomnosti veľkých šeliem určitú hodnotu, ktorá pomôže kompenzovať niektoré náklady.

(7) obmedzenie pytliactva 
Myšlienka, že nezákonné zabíjanie voľne žijúcich živočíchov sa zníži v dôsledku umožnenia legálnej smrtiacej kontroly alebo lovu, je v literatúre rozšírená.

Stručne povedané, existuje značný počet vidieckych zainteresovaných strán, ktoré uvádzajú viacero argumentov v prospech umožnenia relatívne liberálneho využívania výnimiek na prísny štatút ochrany veľkých šeliem. Tieto argumenty zahŕňajú používanie lovu na zvládnutie ekonomických konfliktov aj sociálnych konfliktov spojené s veľkými šelmami. Uvedené argumenty sú v skutočnosti založené na myšlienke, že zabitie veľkých šeliem na úrovniach, ktoré neohrozia ich stav ochrany, zvýši toleranciu vidieka voči ich prítomnosti. Ako som už uviedol vyššie, priaznivý účinok umožnenie lovu veľkých šeliem sa zvýši, ak tento budú vykonávať obyvatelia vidieka ( poľovníci a nie štátni zástupcovia) v rámci, ktorý sa čo najviac približuje normálnemu lovu. Mnohé z analýz potvrdzujú, že Bernský dohovor má skôr podporovať ochranu populácií voľne žijúcich živočíchov, než zabrániť zabíjaniu jednotlivých zvierat ako takých. Pri zaobchádzaní s veľkými šelmami musí byť hlavným cieľom ochrany druh, a nie jeho ekologická funkcia v ekosystéme, ako ju na Slovensku často uvádzajú ochranári.

 

Spracoval:  Ing. Ján Krnáč

 

Prihlásiť sa na odber
Upozorniť ma na
guest
0 x komentované
Inline Feedbacks
View all comments