Poľovnícka etika

Jednou z častých tém, ktoré sa rozoberajú v spoločnosti je aj to, aký postoj a/alebo vzťah majú ľudia k zvieratám a ako sa to prejavuje v konkrétnom ovplyvňovaní medzi nimi. Vyššie opísaná téma však nie len pre mňa ale aj pre všetkých kolegov zodpovedných poľovníkov postupom času nadobudla úplne inú definíciu. A určite nie som sám, kto si myslí, že správne poľovníctvo a s ním spojená poľovnícka etika môže a nemá byť témami len na veľtrhoch a chovateľských prehliadkach. Integráciu poľovníckej etiky do poľovníckej skúšky preto môžem len privítať. Ale aj tu – podobne ako pri získavaní vodičského oprávnenia – sa až v praxi ukáže, či sa jednotliví poľovníci s naučeným naozaj stotožnili a či sa to v praxi dlhodobo osvedčilo. Zachovať biotopy všetkých tvorov a prelomiť pre to novú pôdu, nevnímať zvieratá ako objekty túžby a len ako potravu, a preto s nimi podľa toho aj zaobchádzať, nesmie zostať sivou teóriou, ale musí sa stať zelenou praxou. Ako raz napísal nemecký lesník, ornitológ, poľovník a spisovateľ Oskar von Riesenthal , obsahovo však stále úplne vyhovujúco

„Toto je štít cti poľovníka, že chráni a háji zver, poľovnícky, ako sa patrí !”

Poľovnícke právo popisuje kolektívny súbor hodnôt, ktoré zodpovedné poľovníčky a zodpovední poľovníci používajú ako štandard pre vhodnú orientáciu svojho remesla. Ak niektorí poľovníci nemôžu alebo nechcú prehodnocovať svoje rozhodnutia, sú nanajvýš užitoční ako poskoci pre tých, ktorí inde rozhodujú o tom, čomu je dovolené žiť a čomu nie. Výkon práva poľovníctva bez stabilného orientačného zmyslu sa slepo potáca po revíroch a najskôr stráca kompetenciu a potom akceptáciu. Úcta k zveri je hlavným kritériom takejto spravodlivosti. Túto úctu treba pestovať a rozširovať. Od zodpovedných poľovníkov ju jednoducho môžete očakávať. V prípade pochybností treba tento rešpekt zachovať aj voči tým silám, ktoré chcú opísať poľovníctvo bez toho, aby premýšľali o práve zvierat na život a obohacovaní života prostredníctvom divokých tvorov. Dnes žijeme v dobe zmien a neistoty. Na jednej strane rastie tlak na to, aby sa poľovníctvo považovalo za asistenta ekonomických konceptov. Na druhej strane má spoločnosť pocit, že sa rúti do katastrofy bez rešpektu k okolitému svetu. Dobre trénovaní a moderní zodpovední poľovníci si tu však vždy nájdu svoje miesto. Ukazujú a vysvetľujú, prečo sa zver nesmie stať obeťou civilizácie bez zábran. A to, čo dáva príroda, využívajú trvalo udržateľným spôsobom. Jazykové a vnímacie schopnosti v tomto bode musia byť súčasťou akejkoľvek činnosti spojenej s výkonom práva poľovníctva. Spoločnosť bude potom takýchto zodpovedných poľovníkov pozorne počúvať.

Dôležitým aspektom poľovníckej etiky je ochrana samíc u všetkých druhov zveri

Ako jednému zo zodpovedných poľovníkov ma mrzí, že sa kontrolujú len materiálne veci a budúci poľovník nie je dostatočne oboznámený so svojou morálnou zodpovednosťou. Naše poľovníctvo založené na mnohoročných tradíciách, je dnes súčasťou ľudskej kultúry, a preto podlieha aj jej etickým požiadavkám.

Z filozofického pohľadu základom etiky je sebavedomie ľudí, ktorí môžu konať podľa vlastnej rozumnej vôle a sú v takom prípade aj zodpovední za svoje činy. Na druhej strane sú zvieratá vedené prirodzenými pudmi a inštinktmi, a preto nemôžu byť za svoje obvinené.

Neexistuje žiadny prírodný zákon, ktorý by určoval mravné správanie človeka, iba jeho vlastnoručne vytvorené zvyky a zákony. Existuje však vnútorný arbiter, ktorý o svojom konaní rozhoduje morálne, a to aj svedomie každého z kolegov poľovníkov. Každému a nie len mladému poľovníkovi musí byť jasné, že sa musí starať nielen o svoje vybavenie, ale v prvom rade aj o svoje svedomie. Ako povedal Immanuel Kant

„Na svete nie je všade nič, čo by sa dalo bez výhrad považovať za dobré, okrem dobrej vôle“

Každý čin získava svoju morálnu hodnotu nie prostredníctvom svojho úmyslu, ale prostredníctvom poslušného rešpektovania mravného zákona. Pre poľovníka je klasickým príkladom poľovnícke právo, ktoré si poľovníci sami vytvorili ako všeobecný zákon z vnútorného presvedčenia ( nie úradmi ako je zákon o zbraniach alebo zákon o cestnej premávke ) a mali by ho dodržiavať s rešpektom všetci poľovníci a nie len tí zodpovední.

A to z úcty a dobrej vôle – nie zo strachu z trestu.

Niektorí z poľovníkov sa to musia však najskôr naučiť. Etika ako skúšobný predmet je len pomôckou, ako upozorniť mladého poľovníka na oblasť, na ktorú sa v bežnom živote svojim užitočným myslením takmer zabúda. Ale na to my zodpovední poľovníci nezabúdame, čo nám umožňuje vykonávať právo poľovníctva s čistým svedomím.

Ing. Ján Krnáč