Pri strelcovi to nemožno zaručiť

obr.: pixabay.com

Kolegovia poľovníci viackrát ste zažili situácie, kedy ste počuli výstrel a keď ste prišli ku strelcovi, tak tento z veľkou istotou tvrdil, že zver zasiahol. Keďže k tomu malo dôjsť, začne sa klasická dohľadávka, ktorá však v konečnom dôsledku bude neúspešná. Zver nebude farbiť, alebo sa nájde len zopár malých kvapiek farby a táto sa nenájde. Ale strelec bude stále tvrdiť, že on počul, ako strela zasiahla zver. Niektorí kolegovia poľovníci dokonca tvrdia, že podľa tónu zvuku dopadu strely sú schopní rozpoznať, ktorá časť tela zveri bola zasiahnutá. Skúsme si rozobrať takúto situáciu.

Na začiatku si musíme niečo povedať o zdrojoch hluku výstrelu. Hluk výstrelu, ktorý subjektívne vnímame ako jednu ranu, pochádza z viacerých zdrojov. Prvý zvuk sa ozve pri dopade zápalníka na zápalku – ten však počujeme len pri zlyhanej rane a nemá význam. Ďalšie zvuky vznikajú pri pohybe strely v hlavni a tiež nehrajú podstatnejšiu rolu. Akonáhle strela opustí hlaveň, dochádza k prudkému prúdeniu prachových plynov von, čo vedie k vzniku zvukového efektu, tzv. rany výstrelu. Ďalším zdrojom hluku je tresk, ktorý vzniká pri lete nadzvukovej strely vzduchom. Zvuk, ktorý terč ( telo zveri ) – pozostávajúci z ľubovoľného materiálu – vydá pri dopade strely na terč ( telo zveri ), sa vo všeobecnosti považuje za zvuk strely. Napríklad plechová doska slúžiaca ako cieľ vydáva pri dopade strely jasný zvuk.

Tresk výstrelu trvá asi 2 až 5 milisekúnd, čo je 2 až 5 tisícin sekundy. Rýchlosť zvuku vo vzduchu je závislí od teploty a pohybuje sa medzi 320 a 330 m / s. Väčšina dnešných loveckých nábojov dosahuje výrazne vyššiu rýchlosť 600 až 1 000 m / s. Pri priemernej rýchlosti 500 m / s prekoná strela vzdialenosť 100 metrov za 200 milisekúnd (100 m: 500 m / s = 0,2 s). Časový interval medzi treskom výstrelu a zásahom cieľa by mal byť dostatočný na to, aby bolo počuť zásah, ak bude dostatočne hlasitý. Pozorovateľ v blízkosti cieľa to určite počuje. Pre samotného strelca to nemožno zaručiť.

Z pohľadu akustiky sa merateľné veličiny akým napr. je intenzita zvuku ( hlasitosť ), sa nemôžu preniesť priamo na subjektívne vnímanie ľudí. Tu je potrebné poznamenať, že vnímanie hlasitosti sa bude veľmi líšiť v závislosti od poslucháča. Čo v praxi znamená, že niekto – subjektívne – vníma niečo tak nahlas, čo iný klasifikuje ako znesiteľné alebo dokonca príjemné. Za určitých okolností môžete počuť zasiahnutie terča. Ale nedá sa to zaručiť. Môžete počuť, ako strela dopadá na kovovú platňu vo vzdialenosti 100 m! To sa dá veľmi ľahko vyskúšať.

Avšak náraz strely ako ukazovateľ bezpečnej strely je nevhodný.

Tento náraz strely na terč počuje strelec iba za určitých podmienok. Zvyčajne ho prekryje rana výstrelu. Čím vyššia je rýchlosť strely a čím kratší je jej čas letu k cieli, tým menej dokáže strelcovo ucho rozlíšiť ranu výstrelu od nárazu strely a dokonca ho aj počuť. Veľkú úlohu zohráva aj to, či je smer vetra priaznivý a či nie ozveny alebo iné odrazy nárazov absorbujú zvukovú vlnu vychádzajúcu z nárazu strely. Náraz strely je ľahšie počuť pri väčších kalibroch, zvlášť keď je zosilnený vysokou rýchlosťou nárazu. Pri krátkej vzdialenosti streľby (menej ako 60 až 80 m) je náraz strely počuť iba pri pomalých strelách a ani pri nich ho nie je zreteľne počuť.
Dôležité pre zodpovedného poľovníka je vedieť, že ľudské ucho dokáže oddeliť zvuky, iba ak sú od seba vzdialené viac ako 0,3 sekundy. V prípade strely, ktorá letí rýchlosťou 800 m / s by preto musela táto preletieť najmenej 80 m (0,264 s), aby tam došlo k nárazu strely (návrat zvuku 0,064 s) a aby sme ho vôbec počuli.

Náraz strely nie je pre zodpovedného poľovníka ( strelca ) spoľahlivým nástrojom pri posudzovaní, či zasiahol alebo minul zver, na ktorú mieril a preto je jedným z nebezpečných znakov dohľadávky.
Dnešné presne nastrelené zbrane a puškohľady majú oveľa väčší potenciál umiestniť bezpečný výstrel na poľovnícke vzdialenosti.

Kolegovia podeľte sa s ostatnými kolegami o vlastné skúsenosti resp. o vlastné názory na danú problematiku.

Autor: Ing. Ján Krnáč

 

Prihlásiť sa na odber
Upozorniť ma na
guest
6 x komentované
Inline Feedbacks
View all comments
kiri
kiri
5 months ...

A zase dobrá téma. Pán Krnáč – klobúk dole. Moje poznatky – strely sa môžu aj „utopiť“ – hlavne v bachore, teda v SPODNOM bachore. Ak zver stojí, horný bachor je ako bubon – medzi bachorom a chrbticou je veľarazy voľný priestor – záleží od naplnenia bachora = objemu nažratia – v ZOOtechnike sú tak pomenované tzv „hladové jamy“ – výrazné u Hovädzieho dobytka. Zásah do hladovej jamy sa tiež ozýva ako BUBON. Lenže – existuje – ako dobre viete – aj tzv“dutá komora“ ktorá sa ozýva dutou ranou – síce bubon, ale ! je to zásah od chrbticu – a ak je to šťastie v nešťastí pre zver – prestrelí sa koža – dutá komora a zase koža – zver vyskočí ako trafená, ale je dosť pravdepodobné, že to aj môže prežiť, lebo strela nič životne dôležité netrafí a prederaví len kožu a zver ujde – možno pár kvapiek farby z prestrelenej kože, ale inak nič a uteká 5km od miesta kde ju vyplašil zvuk výstrelu a štiplo ju. Zásah na rebrá – je tam originál bubon – pľúca plné vzduchu – sa ozýva veľmi dobre. Rôzne krky, hlavy a pod. ja netriafam. Len pri dohľadávkach som sa dozvedal kto kam mieril. Kto chce trafiť mieri tam a dokáže trafiť komoru – cca 20×20 cm – ten má úlovok. Teda netreba žiadnych „loveckých“ a „super“ odstreľovačov – stačí 20×20 cm. Ak na strelnici nakreslíte na terč štvorec 20×20 cm – takmer sa urazia. A ak ide strieľať – ani na neho nepozeraj, potom je nervózny – na posede na neho nikto nekuká! – a aj na spoločnej stojí sám! – a netrafil, lebo si na neho kukal! A pre „odstreľovača“ je zrazu 20×20 cm málo. Čo dodať. Veľarazy som počul zásahovú ranu ja úplne dobre a zreteľne a sám strelec na druhom posede 200m odo mňa ju nepočul. Tak som sa hneď balil, lebo som vedel, že je robota. Naposledy cez jednu ruju, kedy kamarát s 9,3x74R strelil jeleňa. Taký zásah sa nedal utajiť pred polovicou revíru. Bolo nás vonku 6 – a okrem strelca to vedeli všetci. Ten to nepočul, lebo veľmi blízky dunivý výstrel z výkonnej ráže prekryl zvuk zásahu, ktorý sa šíril všetkými smermi a počuli ho v okruhu cca 600m všetci tam sediaci. Hádam napíšu svoje zážitky aj ostatní lovci. Ešte raz ďakujem za dobrý článok.

Milan
Milan
5 months ...

Dobrý článok.
Nerozumiem len vete „Avšak náraz strely ako ukazovateľ bezpečnej strely je nevhodný.“

Ján Krnáč
Ján Krnáč
5 months ...

Dobrý deň Milan
pri každej streľbe je potrebné brať do úvahy priestor, ktorý sa nachádza za zverou, či pri streľbe nemôžeme niekoho ohroziť. Články ktoré rozoberajú túto problematiku nájdete na tejto web stránke. Preto spoliehať sa na to, že strelec vraj „počul“ náraz strely na telo zveri a preto sa už nemôže nič stať je nezodpovedné. Nesmieme zabúdať na to, že naša zodpovednosť ako strelca končí v momente, keď strela padne na zem alebo keď zasiahne kmeň stromu.

kiri
kiri
5 months ...

Ja som poľovník z doby, kedy sme POVINNE čítali knihy. Preto mnohé moje reakcie sú možno mladým zvláštne. My sme museli mať všetko načítané = vážili sme si našich predchodcov, od ktorých sme sa učili nimi zapísané skúsenosti. A toto teraz chýba…možno aj preto mnohé rozdielne stanoviská a postoje. Ak by sa sem dal vložiť obrázok, dal by som sem ÚÚÚžasnú knihu od kolektívu autorov vedených Doc. Ing. Pavel Hell, CSc., hosť. prof. ako vedúci a odborný garant, ktorý bohužiaľ už nie je s nami, lebo aj v NEBI potrebujú odborníkov a on odišiel vyššie a odtiaľ na nás dáva pozor. Poľovnícky náučný slovník – rýchlo popozerajte Bazoš a Antikvariáty – kto chce mať poznanie – bez tohoto dosť ťažko. V tomto slovníku sa dočítate múdro poľovníctva. Heslo po hesle – slovo po slove – výraz po výraze – definíciu po definícii. Zatiaľ nikto nič lepšie k poľovníctvu nedal…naozaj veľmi doporučujem. Je tu heslo „dutý zásah“ – a odkaz na „zásah na duto“. Ak si nájdete heslo „zásah…“ tak tam máte tých zásahov habadej-habakuk – asi 14 rozličných zásahov – aj s opismi správania. Naozaj doporučujem. Sú však situácie, kedy sa LEN zvukom zásahu NEDÁ RIADIŤ. Napr náraz strely do suchého, či dutého stromu môže riadne pomýliť. Aj zásah haluze môže vydať mýlivú informáciu. Aj zásah do zeme môže vypadať, ako úspech. Záleží na spôsobe odrazu zvuku a kto to ako počuje. Raz sa stalo, že na krmovisku bola zakopaná plastová bandaska s vodou (napájadlo), ktorá dostala zásah cez zem a ozvalo sa to dunivým zvukom ako zásahová rana. Pri prehliadke „nástrelu“ – bolo to v lete – bola holá zem okolo napájadla zmáčaná ako po daždi. To viedlo k zamysleniu a kontrole bandasky – diera v stene a hladina na úrovni diery dokázala kde bol zásah. Pointou bolo – strelec, čo netrafil zvera, ale zakopané napájadlo – vykopať deravé napájadlo a nahradiť ho novým. Takže si ešte aj zacvičil. Dosť poučné.

kiri
kiri
5 months ...

Možno sa niektorí múdri kolegovia pozastavili nad tým, prečo som napísal, že voľakedy sa – sme čítali knihy.
Aj moje Vyššie odborné skúšky z poľovníctva s výsledkom „s vyznamenaním zo všetkých predmetov“ boli načítané z kníh.
NIE Z INTERNETU.
Je to nešvár a dôsledok tejto skurvenej doby – múdro sa získava čítaním internetových diskusií počas sedenia ráno na hajzli!
Naozaj si myslíte, že takto získa mladý človek čo?
To čo produkuje – presne to získa !
Štúdium je vážna a vznešená vec. Hocijaký trtko sediac na mise si myslí, že študuje…no katastróófa. Potom to tak vyzerá – aj tie múdrosti,ktoré perlia. Každý, kto má mobil s internetom sa pasuje za odborníka a mudruje. Kde sú skutoční odborníci? Na výživu zvierat – ktorý vie aspoň že existujú NL a pod, na chovy zvierat – ktorí poznajú biológiu jednotlivých druhov, rozmnožovanie a pod, odborníci na zdravotný stav zvierat – ktorí prechádzkou po revíri zisťujú dôležité poznatky? Tu sa chvastajú výfukom – tým úplným koncom – že poznajú 5 najnovších nábojov? Však to je záver celej starostlivosti o zver – chovateľská prehliadka a výstava nie je o tom nadúvať sa kto čo strelil – ale kto čo dokázal vychovať! Keby to niekto nevychoval – strelec to nestrelí. O tomto má byť poľovníctvo. Chovať, odborne sa starať a odlovom ODBORNE regulovať.
Ale kto toto vie vôbec pomenovať – z týchto internetových poľovníkov?
A toto v internetových diskusiách veru nenačítaš.
Toto je v múdrych knihách, ktoré nám zanechali naši dedovia, otcovia a kmeťovia.
Treba múdre knihy čítať..a za stolom študovať,
a nie na mise si krátiť čas. Lebo akú tomu sami dáte dôležitosť – presne toľko sa na vás nalepí a toľko budete vedieť – a tak sa budete prezentovať. A tak vás budú vidieť.

kiri
kiri
5 months ...

Čo sa v ZÁKLADNOM poľovníckom kurze isto neučí – to je odborná vec, nie základná – sú smery a odborné pomenovania tela zvieraťa.Poľovníctvo vychádza z odborných znalostí – už dááávno nie z ľudových – teda zo zootechniky a veteriny. V tomto linku sa môžete dozvedieť aj vysokoodborné termíny zo smerov a zvieracom tele – ale to nebudete potrebovať. Dôležitejšie pre základné poľovníctvo sú pomenovania a hlavne uvedomenie si častí tela a čo sa stane pri mierení niekam a posune tela v sekunde výstrelu – čo zasiahnete pri posune.
Teda vás upozorňujem na toto: je tzv. jednoduché mierenie – kam mierim a to aj trafím.
Potom je MÚDRE mierenie – mierim tak, aby som trafil DOBRE aj keď sa mi to pohne.
Krkostrelci zvyčajne prestrelia pažerák, či dýchaciu trubicu.
Hlavostrelci odstrelia sánku, mulec, prestrelia nos – nosné kosti, vystrelia zuby a pod.
Ľadvinostrelci podstreľujú chrbticu nad bachorom.
Lopatkostreci prestreľujú hrdlo – pažerák, priedušnicu.

Na komoru – vopred – triafa predné pľúca, dozadu – pečeň. Vždy smrteľná rana s krátkou dohľadávkou – väčšinou do 100m.
A máte tam aj oblasť hladovej jamy.
Učte sa. Ja som to študoval viac rokov. A aj hygienu mäsa – čo sa stane po takých zásahoch. Nezabúdajte – bol som štátnym radcom ministerstva pre m§so, bitúnky, rozrábkárne a výrobne mäsových výrobkov. Tak asi o tom dačo viem. Tak sa nečudujte, že sú mi z duše cudzie kydy neznalých a vo v odbornosti neznalých tzv.poľovníkov. Ani netušia, ako kakajú do pusy – aj ostatných poľovníkov. A podľa takýchto potom posudzujú AJ NÁS OSTATNÝCH. A väčšina z nich sú práve tí odborníci z internetových diskusii. AK príde isté k istému – zistíte že nielenže nemajú vzdelanie, ale ani skúsenosť so správnou poľovníckou praxou. Keby ste ich okamžite preskúšali – neprejdú ani základným kurzom! Niekedy mám naozaj pocit, že preskúšania by sa mali začať..ako v autoškole.

https://www.zootechnika.cz/clanky/zaklady-chovatelstvi/obecna-zootechnika/zootechnika/krajiny-tela-skotu.html