Iný pohľad na potrebu prikrmovania zveri

obr.: pixabay.com

Ľudstvo už po stáročia zasahuje do prírody a snaží sa ju prerobiť na svoj obraz. V dôsledku rýchleho rozvoja urbanizácie aj na vidieku a s tým spojeného využívania pôdy, je voľne žijúca zver nútená sťahovať sa do stále menších oblastí a ich biotopy sú v mnohých prípadoch popretínané neprekonateľnými prekážkami. Ak sa k tomu ešte navyše pridá mráz a sneh, dochádza k zníženiu dostupnosti potravy pre voľne žijúcu zver. Veľké lány kukurice a pšenice sa pokosia, na lúkach sa aplikuje len jeden agrotechnický úkon – mulčovanie ( zo všetkými svojimi zlými dôsledkami, čo tento agrotechnický úkon zo sebou prináša napr.strata rôznorodosti kvetenstva, vznik machového podložia ) – a nie stará dobrá kosba, ako tomu bývalo v minulosti v dôsledku čoho prázdna poľnohospodárska krajina nemôže neponúknuť voľne žijúcej zveri dostatok vhodnej a výživnej potravy. Najviac sa to prejavuje v zimnom období. A práve v tomto období podávajú zveri pomocnú ruku zodpovední poľovníci, ktorí pri vynaložení veľkého úsilia ešte pred týmto obdobím jej sprístupňujú chýbajúcu potravu – prikrmujú zver. Okrem toho zabezpečujú zveri aj prísun soli, aby lepšie zvládla toto prechodné obdobie.

Potom sa čaká na novo schválené plány lovu príslušnými orgánmi a opäť sa tlačí na poľovníkov, aby išli raticovej zveri „po krku“. Ak si niekto myslí, že doteraz prebiehajúce lesné hospodárstvo spolu so zvyšovaním odstrelu raticovej zveri je tým správnym spôsobom podpory ochrany klímy, tak sa veľmi mýli.

Zodpovední poľovníci upozorňujú na to, že len využitie všetkých dostupných prostriedkov je tá správna cesta ku klimatickému lesu.

Podľa platnej legislatívy sú zodpovední poľovníci povinní prikrmovať ( nepleťme si to s vnadením diviačej zveri v čase šírenia Afrického moru na našom území ) zver v čase núdze. Jeho úlohou je udržiavať a chrániť prirodzenú obživu voľne žijúcej zveri. Pojem núdzový čas je definovaný tak, že zahŕňa aj nedostatok potravín, ku ktorému dochádza lokálne a časovo v závislosti od využívania poľnohospodárskej pôdy. Klimatické znaky, ako je vysoká hladina snehu a silný mráz, len čiastočne odôvodňujú potrebu zveri. Nevyhnutná je nedostupnosť alebo obmedzenie vhodnej prirodzenej pastvy. Na mnohých miestach sa tomu venuje príliš málo pozornosti. Za výklad právneho základu sú zodpovedné príslušné úrady, avšak v ich „stravovacích“ predpisoch sú značné nezrovnalosti. Časový rámec, ako aj výber podávanej potravy môžu určiť úrady, výsledkom čoho býva, že na mnohých miestach sa kŕmi príliš málo, nie vhodnou potravou pre daný druh alebo príliš krátko. Biologickým nárokom raticovej zveri, ako aj ich potrebe odpočinku sa často prihliada príliš málo alebo vôbec nie.

Ak je dostatok prirodzenej pastvy tak sa samozrejme nič nedeje. Keďže to však už takmer nikde neplatí, treba počítať s tým, že pribúdajú a ďalej budú pribúdať vplyvy zveri. Mnohá voľne žijúca zver má v zime len polovičné požiadavky na potravu ako v lete. Rušenie a stres vedú k štvornásobnému zvýšeniu potreby energie, ktorá sa potom musí pokryť púčikmi a výhonkami bohatými na energiu. To nie je len smrteľné pre klimatický les, je to ešte horšie. V extrémnych prípadoch môže nedostatok potravy viesť k ľudsky zapríčinenému vyhladovaniu voľne žijúcej zveri.

Zver viazaná na prikrmovanie spôsobuje v lese menšie škody. Zabráni sa poškodeniu ohryzom a olupovaním. Klimatický les zameraný na budúcnosť je robustný zmiešaný les, ktorý existuje predovšetkým na ochranu životného prostredia.

Ekonomické záujmy a maximalizácia zisku v ňom nemajú miesto.
Na druhej strane to znamená, že musí byť zachovaný ako biotop pre voľne žijúcu zver. Namiesto toho sa dnes zvyšujú snahy o presadenie celoplošnej maximálnej redukcii raticovej zveri.

Požierači púčikov by mali jednoducho z lesa odísť.
Na tento účel je im už každý spôsob lovu opodstatnený. Zabúda sa však na jednu veľmi podstatnú vec. Ohryzený strom tiež viaže CO2, preukázateľne ešte viac ako neohryzený v dôsledku tvorby vidličiek.

My zodpovední poľovníci nie len svojou doterajšou prácou ( nie len prikrmovaním zveri ) apelujeme na zodpovedné štátne orgány, aby sme sa spolu nie len zaviazali zvážiť ale tiež spoločne urobili všetko pre vyčerpanie všetkých možností,

aby jediným riešením prestavby lesa nebol totálny odstrel a les bez voľne žijúcej zveri,

ktoré v každom prípade zohľadňuje predovšetkým len ekonomické záujmy úzkych skupín ľudí. Najlepším a dlhodobo jediným spôsobom, ako umožniť zveri prirodzenú a nepoškodenú potravu na dostupných biotopoch, je vytvorenie druhovo prispôsobených pasienkov a sieťových biotopov. A v tomto už majú zodpovední poľovníci bohaté skúsenosti, ktoré môžu okamžite aplikovať na prospech voľne žijúcej zveri.

 

Spracoval : Ing. Ján Krnáč

 

Prihlásiť sa na odber
Upozorniť ma na
guest
6 x komentované
Inline Feedbacks
View all comments
Bednarič Ľ.
Bednarič Ľ.
7 months ...

Klíma sa mení. Zver netrpí nedostatkom prirodzenej potravy ani v zimných mesiacoch.

Ján Krnáč
Ján Krnáč
7 months ...

Áno klíma sa mení. Čo sa však mení je kvalita potravy, ktorú zver nachádza v prírode. Žiaľ kvalita je veľmi nízka a hlavne nevhodná pre prípravu na obdobie rodenia mláďat. Ako som napísal v článku, lúky sa nekosia ale mulčujú, kvetenstvo zaniká, polia sa po kosbe obilia resp.kukurice hneď zaorú. Že nebýva sneh, áno ale rozhodujúca je stále kvalita potravy a tá, ktorú ponúka príroda koncom jesene a v zime je nevyhovujúca pre zver.

Bednarič Ľ.
Bednarič Ľ.
7 months ...
Odpoveď pre:   Ján Krnáč

Áno, nevyhovujúca kvalita potravy ktorú ponúka príroda je jeden z faktorov zníženého stavu, ale len u menšejj srstnatej a pernatej zveri.

Ján Krnáč
Ján Krnáč
7 months ...

Je potrebné uviesť, že v dôsledku nekvalitnej potravy, ktorú ponúka príroda dochádza k tomu, že mlieko samičej zveri už neobsahuje dostatok živín pre vývin jej potomkov a to je tiež jednou z hlavných príčin, prečo dochádza k radikálnemu znižovaniu ich trofejovej hodnoty. Tento trend pozorujem už veľa rokov aj v našom PZ, kde sme v minulosti mali veľa jedincov s vysokou trofejovou hodnotou.

kiri
kiri
7 months ...
Odpoveď pre:   Ján Krnáč

Pán Krnáč, kiež by to bolo IBA tak, ako hovoríte. Obávam sa však, že pečienkárstvo – spôsobené pretekaním sa jeden podnikateľ pred druhým podnikateľom spôsobuje vystrieľanie trofejových samcov a tým totálne zníženie trofejovej hodnoty rozmnožovacieho materiálu. Presne toto som mal na mysli a o tomto som písal v komentároch pod Vašim predchádzajúcim článkom o ozvene zásahovej rany: „Však to je záver celej starostlivosti o zver – chovateľská prehliadka a výstava nie je o tom nadúvať sa kto čo strelil – ale kto čo dokázal vychovať! Keby to niekto nevychoval – strelec to nestrelí. O tomto má byť poľovníctvo. Chovať, odborne sa starať a odlovom ODBORNE regulovať.“ Pažravosť po trofejach spôsobuje vystrieľanie veľkých diviakov – najmä starých prasníc, ktoré majú za úlohu regulovať párenie, potom sa napária aj nedospelé diviačice a to je jeden z dôvodov premnoženia diviakov, kedy sa množia ako myši. a u vysokej je to zase vykántrenie trofejových samcov, potom sa rozmnožujú trofejovo nezaujímavé kusy.Kto ovláda slovenské poľovníctvo? Kto ovláda zákonodarstvo? Kto ovláda súdnictvo? Toto TU je stav ako po prvej svetovej, kedy knieža Hohenlohe ušiel pred novým Československým štátom, jeho prácu znehodnotili a oboru zhodili, jeho jelene Wapiti čiastočne zjedli a zopár ušlo – a dodnes sa pripomínajú znakmi v trofejach – choďte do Sv.Antona a študujte po chodbách. Tu sa strieľa na počkanie – kto zaplatí – ten môže čo len chce. Každý to vie a každý sa tvári, že BOH to tak chce! Omyl – to len chudoba tak žije, že predá aj pána Boha z kríža, aby nakŕmil deti, mal nový televízor, novú kuchyňu, sedačku, či strechu.A politici národ držia v chudobnej gubernii – a prečo? – lebo chudobní otroci sú za lacno kúpiteľní. 50% lepších trofejí ( od bronzu hore) sú bez reálnych povoleniek na to parožie. Nikto by nevedel dokázať kedy a kde, pri kom ho strelil a kedy bola trofej na chovateľskej prehliadke. Sú z prehliadok fotky a podr. merania! Všetko sú to nielen pytliactva, ale aj daňové úniky ( čierne nezdanené peniaze niekomu). Kedy to kto ZAKÁZAL vyšetrovať? Či po linke Poľ.združení, či KOMORY, či po linke Polície? Sami si to živíme a pestujeme. Toto je generálny problém, až také zmeny v kvalite materského mlieka nie sú. Ale zmeny spôsobené olovom sú 100 násobne väčšie. Aj zmeny spôsobe masovým pestovaním plodín – najmä repky – majú veľké vplyvy – a nikto zatiaľ nedokázal nič CHCIEŤ urobiť – vždy ticho a do stratena. Aj EU podporuje túto zviera MEGAvraždy dotáciami na BIO palivá (MERO – metylester repkového oleja, ak niekto nevie, ako sa to vlastne volá, prečo máme žlté polia a slepé a zduté zvieratá). Zase teda otázka – čo vlastne robí ochrana prírody, keď spolupracuje proti prírode? Čo robia veterinári, že taja dôsledky? A tak ďalej…a furt dokola…nekonečný príbeh, zdá sa.Všetkých ich zavrieť a tam vyslýchať – kto všetko organizuje a ako platí túto organizovanú skupinu zločincov. A až od zainteresovaných členov vlády po jednotlivých spolupracovníkov na okresoch.

Bednarič Ľ.
Bednarič Ľ.
7 months ...
Odpoveď pre:   kiri

Ako vidno, jedna KOMORA je strašne málo. Chcelo by to aspoň tri-štyri centrálne KOMORY. Aspoň tri -štyri KOMORY v každom okrese a tri-štyri v každej obci. Samozrejme s tými istými funkcionármi ako doposiaľ s ešte väčším počtom potrebných komisií, funkcií a rozpočtov.