Pre každého z poľovníkov alebo záujemcov o prírodu ponúka každý mesiac v roku niektoré zo svojich vrcholov. Niektoré z krásnych prírodných predstavení – srnčia alebo jelenia ruja – patria medzi tie veľkolepejšie, ale je tu omnoho viac takých, ktoré zostávajú na prvý pohľad skryté. Práve je mesiac marec a mnoho z nás poľovníkov má ešte v živej pamäti poľovačku na sluky pri ťahu. Pre mňa zostali len krásne spomienky, ktoré som prežíval so svojim starým otcom a ujcom. Pamätám si, ako sme sedeli alebo stáli chrbtom k sebe pozorovali a počúvali sluky, ktoré preletovali ponad nás.
V prípade sluky hôrnej ide o mimoriadne nenápadného vtáka. Jej perie obsahuje takmer celú škálu všetkých odtieňov hnedej, ktoré umožňuje dokonalé maskovanie vo svojom prirodzenom prostredí. Má 7 cm dlhý zobák, ktorý je ideálny na vyberanie červíkov zo zeme. Podobne ako u zajacovitých má oči posadené tak, aby mala 360o všestranný výhľad. Toto postavenie očí jej zabezpečuje ochranu voči dravcom. Dve väčšie čierne oči sú znakom jej nočnej aktivity.
Pri bližšom pohľade na príbuzné druhy sluky hôrnej, môžeme vidieť, že máme množstvo veľmi podobných slúk, ktoré sa dajú rozlíšiť akokoľvek, len nie ľahko, najmä za súmraku – keď je sluka hôrna aktívna.
Netreba si však zamieňať sluku, ktorá prelieta a sluku, ktorá hniezdi, pretože toto len naznačuje, či sluka hôrna v oblasti svojho hniezdenia prezimuje alebo sa sťahuje do svojich zimujúcich oblastí v oblasti Stredozemného mora.
Kým niektoré sluky prezimujú v našich zemepisných šírkach, nový rok začína návratom sťahovavých slúk z juhu. V prípade dobrých poveternostných podmienok je to u nás možné pozorovať už od marca. Obyčajne sa najprv pária hniezdiace sliepky, potom prilietajúci dospelí kohútikovia, po nich mladšie kohútiky a nakoniec prilietajúce sliepky.
Jarná migrácia je označovaná ako ťah slúk, pretože kohútiky začínajú vzlietať z určitých okrajových línií vo svojich hniezdnych oblastiach a bránia ich pred konkurentmi. Pri tom vydávajú dva zvuky nazývané „kvorkanie“ a „pískanie“. Prvý z nich je nosový zvuk, podobný rýchlemu kvákaniu ropuchy, ktoré vydávajú iba kohútiky. Druhý zvuk sa podobá vysokému pískaniu, ktoré môže pochádzať od oboch pohlaví. Vie sa, že nálety kohútikov sa neobmedzujú len na jarné mesiace, ale je ich možné, aj keď so zníženou intenzitou počuť až do júna.
Sliepky, ktoré sú pripravené na rozmnožovanie, upútajú pozornosť kohútikov piskotom, po ktorom nasleduje samotné dvorenie na zemi a nakoniec párenie. V prípade sluky hôrnej ide o krátky, čisto druhovo udržiavací proces bez ďalšieho spájania párov. Po párení kohútiky opäť odlietajú a idú hľadať iné sliepky. Sliepky sa o potomstvo starajú samy.
Sliepka nakladie vajíčka a asi po troch týždňoch inkubácie sa vyliahnu kurčiatka. Po 4-5 týždňoch ich už vedie a chráni sliepka. Zaujímavé je, ako sa správa sliepka v prípade nebezpečenstva.
V prípade nebezpečenstva sliepka zovrie kuriatka medzi nohy a brucho a odletí s nimi
až na 100 m!
No ani takýto trik nezabráni 70% úmrtnosti medzi potomstvom v prvom roku. V súvislosti s tým sa predpokladá, že nezanedbateľná časť sliepok prejde v júni na druhú znášku. To je tiež jeden z dôvodov, prečo sa kohútiky tak dlho túlajú. Výchove mláďat je venovaný zvyšok leta.
Od septembra sa sluky hôrne začínajú pripravovať na migráciu do zimovísk. Rozhodnutie ťahať či neťahať závisí napríklad aj od mrazu. So slukou hôrnou je v zásade možné všetko: od sťahovavých vtákov cez čiastočné a krátko migrujúce vtáky až po rezidentné vtáky. V našich zemepisných šírkach jesenná migrácia vrcholí koncom októbra a začiatkom novembra a koncom roka opäť ustupuje.
Život sluky hôrnej závisí hlavne na dobrom prísune potravy. Obsah potravy tvoria z 80 % červíky a preto ich musí byť v oblasti výskytu sluky hôrnej dostatok. Špička zobáka je vybavená jemným hmatom a dokáže odhaliť korisť v zemi. Je tiež elastický, takže sluka hôrna môže ľahko otvárať špičku horného zobáka a prijímať potravu, aj keď je zobák zatvorený. Tento takzvaný „sondovací zobák“ funguje ako citlivá pinzeta. V prípade mrazov však môžu vtáky na krátky čas prejsť na rastlinnú potravu.
Výskumy naznačujú, že sluky hôrne majú pomerne vysokú lojalitu k miestu rozmnožovania, pretože sa každoročne vracajú na miesto, kde sa vyliahli. Ide však o mimoriadne náročný výskum, ktorý sťažuje aktivita sluky hôrnej za súmraku alebo v noci a ich vynikajúce maskovanie na zemi. Analýza dvorenia kohútikov v študijnej oblasti vo Švajčiarsku medzitým poukázala na to, že každý samec sluky hôrnej produkuje charakteristické verše, ktoré je možné priradiť konkrétnemu kohútikovi. To by mohlo v budúcnosti uľahčiť zistenie populácií slúk počítaním kohútikov pri dvorení.
Priebeh života sluky hôrnej počas jednotlivých mesiacov v danom roku :
Január – zimný spánok na zimovisku
Február – začiatok jarnej migrácie
Marec – jarná migrácia, prvé ťahy slúk na začiatku mesiaca ( väčšinou hniezdiace sluky ), ťah kohútikov,
začiatok kladenia vajíčok, obdobie rozmnožovania, koniec mesiaca býval vrcholom lovu slúk
na ťahu
Apríl – jarná migrácia, začiatok mesiaca najvyšší bod preletu slúk, tokanie kohútikov, kladenie vajíčok,
obdobie rozmnožovania
Máj – tokanie kohútikov, kladenie vajíčok, obdobie rozmnožovania, liahnutie kurčiat, odchov kurčiat
Jún – vyvedenie kŕdlika ( po 4-5 týždňoch ), tokanie kohútikov, niekedy druhá ročná znáška, kladenie
vajíčok, obdobie rozmnožovania, pŕchnutie
Júl – niekedy druhá ročná znáška, kladenie vajíčok, tokanie kohútikov, liahnutie kurčiat, odchov
kurčiat, pŕchnutie
August – odchov kurčiat, pŕchnutie
September – jesenná migrácia slúk do zimovísk, pŕchnutie
Október – na konci mesiaca vrchol jesennej migrácie, prezimovanie v zimoviskách, koniec pŕchnutia
November – do polovice mesiaca vrchol jesennej migrácie, prezimovanie v zimoviskách
December – koniec jesennej migrácie, prezimovanie v zimoviskách
Aj keď už sluka hôrna nepatrí medzi pernatú lovnú zver, stále ho môžeme zaradiť medzi zaujímavých obyvateľov našej krásnej prírody.
Ing. Ján Krnáč
