Nedávno skončili chovateľské prehliadky, na ktorých boli vystavené srnce v jednotlivých vekových triedach podľa ich veku. Vek srncov sa určuje podľa obrusu zubov v predloženej čeľusti. Ako je to teda s tým obrusom zubov, bude vysvetlené v nasledujúcich riadkoch.
Zubná sklovina ako najtvrdšia časť zuba vyčnieva vo forme úzkych ostrých hrebeňov, zatiaľ čo mäkší dentín a cement sa rýchlejšie opotrebujú. Typický profil žuvania prežúvavcov je spôsobený rôznymi úrovňami opotrebenia tvrdého zubného tkaniva. Tvrdosť skloviny a stupeň oderu súvisia s potravou a kvalitou pastvy a krmiva. So zvyšujúcim sa vekom zveri sa tvrdosť zubnej skloviny zvyšuje a srnec má o ca 3% tvrdšiu sklovinu ako srna.
Počas fázy prežúvania je sklovina vystavená kyslému prostrediu cez bachorovú šťavu. V prípade chronického prekyslenia bachora spôsobeného zlým kŕmením, tlmiaca kapacita slín nestačí na neutralizáciu prchavých mastných kyselín s krátkym reťazcom v ústnej dutine. Preto z dôvodu kyslého prostredia dochádza k „zmäkčovaniu“ povrchu skloviny, čo následne vedie k rýchlejšiemu opotrebeniu zubov.
Niektoré kŕmne rastliny ( ďatelina, mätonoh trváci ), rastlinné zložky a krmivo ( siláže, jablčné výlisky atď. ) vplyvom „korozívneho“ účinku nepriaznivo ovplyvňujú tvrdosť dentínu. K tomu sa pridávajú tiež pomerne veľké individuálne rozdiely v tvrdosti zubov.
Nadmerný obrus hryzákov je spôsobené porušením buniek tvoriacej skloviny, ku ktorému môže dôjsť ešte v čase vývoja plodu alebo až neskoršie v dôsledku narušenia tvrdnutia zubnej skloviny počas pasenia alebo kŕmenia.
Kolegovia poľovníci istotne ste si už dávnejšie stretli s tým, že niektoré srnce majú kratšiu lebku a tiež spodnú čeľusť. Priznám sa, že už dávnejšie som začal pátrať po informáciách, čím je to spôsobené. Dnes vám už môžem sprostredkovať potrebné informácie.
Keď sa pozrieme na rozmanitosť biotopu obývaného srnčou zverou, tak môžeme hovoriť o najlepšom ukazovateľovi jeho úspechu rozšírenia. Potrava srnčej zveri je založená na výbere rastlinných druhov ( alebo ich častí ) s vysokým obsahom bunkovej šťavy a obmedzeným obsahom vlákniny, ako sú klíčky, puky, mladé listy, najmä dvojklíčnolistové trávy, plody a semená. Najkritickejším obdobím pre prikrmovanie srnčej zveri je obdobie jeseň – zima. Dôvodmi sú obmedzená dostupnosť vybraného krmiva a snehová pokrývka ( aj keď už v našich podmienkach nie je taká, ako bývala ). Tieto dva faktory predstavujú hlavné prvky hodnotenia kvality biotopu srnčej zveri.
Čeľusť sa používa ako ekologický indikátor, pretože ide o jednu z prvých kostí, ktoré osifikujú a dosahujú svoju konečnú veľkosť v prvých rokoch života srnčej zveri. Preto sa dá očakávať, že vývoj dolnej čeľuste srnčiat je obzvlášť citlivý na výživové podmienky počas ranného štádia rastu. Dostupnosť potravy v období jeseň – zima predstavuje kritický faktor pre vývoj tejto kostnej štruktúry v najskoršom štádiu života srnčej zveri.
Manažment voľne žijúcich živočíchov sa však stále vo veľkej miere spolieha na „tradičné“ metódy ale mohol by mať prospech z prijatia pokročilejších analýz. Z tohto dôvodu by geometrická morfometria ( súbor metód, ktoré umožňujú štatisticky vyhodnocovať rozdiely v tvare ) mohla byť užitočným nástrojom na porovnanie anatomických štruktúr organizmu a kvantifikáciu jeho geometrických informácií, aby sa dali do súvislosti s environmentálnymi faktormi (napr. výživové zdroje), čím sa identifikujú pravdepodobné príčiny a účinky variácií. Takéto informácie môžu byť obzvlášť užitočné u raticovej zveri, pretože táto zver rýchlo reaguje na zmeny prostredia.
Spracoval : Ing. Ján Krnáč
Obrusovanie zubov je závislé od prostredia v ktorom zver žije. Na a prostredie v ktorom zver žije je závislé od vlastníka pozemku. Takže pravidlá manažmentu voľne žijúcej zveri, by mal určovať štát zákonite s vlastníkom pozemku.