Úvodná stránka Diskusné Fóra P O Ľ O V N Í C T V O Príroda O slovenských horách

Táto téma obsahuje 15 odpovedí, má 2 hlasy, a bola naposledy aktualizovaná používateľom 29.07.2018/14:57.

Zobrazuje sa 15 príspevkov - 1 až 15 (z celkového počtu 16 )
  • Autor
    Príspevky
  • #20368 Odpoveď

    Vážení priatelia,

    dovoľujem si založiť novú tému, ktorá by mohla byť oslavou našej krásnej prírody.

    Ako prvé Vám ponúkam skvelý počin autora – oslava jedného nádherného kúta Slovenska.
    Príjemné počítanie:
    http://spravatanap.sk/web/download/pod_salatinom_2015.pdf

    #21168 Odpoveď

    Oslava krás našeho úžasného Slovenska – príroda okolo Braniska – Lačnovský kaňon: Malý Slovenský raj v pohorí Branisko, kde však na chodníkoch nestretnete stovky ľudí. Branisko poznáme všetci – jazda kopcom hore na Chvalabohu je zážitok – a medzi kamiónmi na Š 105 – to už zažije málokto…tak si o prírode okolo aspoň prečítajte. Foto tzv. Mojžišového stĺpu 60m vysokého skalného útvaru, o ktorom takmer nikto nevie..tak ako o krásnej skalnej bráne Vrátnica. Je našou povinnosťou poznať rodnú zem..aby sme sa nehanbili, že ju naši bratia Češi poznajú lepšie ako my – čo je veľa razy pravdou…

    Lačnovský kaňon: Malý Slovenský raj v pohorí Branisko, kde však na chodníkoch nestretnete stovky ľudí


    ………………………………………………………………………………..

    Lačnovský kaňon


    Obrázok – jazierko so pstruhmi
    ……………………………………………………………………………………
    http://doko.blog.sk/detail.html?a=88ee7c2ee25ccca9d5a7e51b8b0bcac0

    #21171 Odpoveď

    A keď sme na východe – tak nad obcou Kamenica je výnimočný skalný útvar Spiaci mních – iba 20 min. chôdze z upraveného autoparkoviska na ceste: Prešov – Lipany – Stará Ľubovňa.
    Nech sa páči – krásny opis a fotos. Poznajme, čo krásne doma máme.

    http://www.spiacimnich.sk/

    Attachments:
    #21173 Odpoveď

    Ahoj Kiri, ďakujem za tip, chystám sa na Lačnovský chodník. Osobne preferujem turisticky významné miesta, ktoré sú však neznáme a nevyzerá to tam ako v obchodnom centre( množstvo ľudí).

    #21184 Odpoveď

    Ferrata ako pojem predstavuje cestu zaistenú železnými prvkami, z pohľadu jej vyznávačov ide o akýsi prechod medzi náročným turistickým chodníkom a lezením. Na ťažších miestach sú stacionárne umiestnené body, cez ktoré vedú laná. Počas I. svetovej vojny vymysleli ferraty talianski vojaci, aby sa mohli nepozorovane a rýchlo presúvať nedostupným terénom Dolomitov a prekvapiť tak nepriateľov.
    Viacero niekdajších bojových ferrát nájdeme napríklad v oblasti Tofane – mohutnej skupine trojtisícových vrcholov. Po celom svete je ich dnes okolo tisícky. Väčšinou sú v európskych horách vrátane Slovenska, kde zažívajú veľký boom a stávajú sa účinným riešením na prilákanie turistov aj v menej exponovanom období mimo zimnej sezóny. Jedným z aktuálnych príkladov je Skalka nad Kremnicou, kde pred niekoľkými dňami otvorili ferratu s názvom Komín.
    https://www.aktuality.sk/clanok/535553/kremnicke-vrchy-maju-novu-atrakciu-zeleznu-cestu-zvladnu-aj-deti/?AT=wgt.hp_hp-najcitanejsie-3hod.c.x…A.

    #21205 Odpoveď

    Páni – toto je Slovák, ktorému by malo Ministerstvo kultúry dať vyznamenie, lebo zviditeľnuje Slovensko a šíri slávu našej prírody a aj celej krajiny tým najkrajším spôsobom. A takýchto ľudí málo oceňujeme…
    33-ročný rodák z obce Vinohrady nad Váhom Majo Chudý sa tvorbe časozberných videí venuje asi štyri roky. Asi dvanásť mesiacov mu pritom trvala len príprava podkladov do toho najnovšieho. Precestoval pritom viac ako 10 000 kilometrov a po turistických chodníkoch našliapal vyše 16 000 metrov prevýšenia. Výsledkom bolo 40 000 fotografií, z ktorých menej ako polovica našla uplatnenie vo videu.


    Na čo sa pozeráme:
    00:00 Chleb – Malá Fatra
    00:13 Vysoká – Malé Karpaty
    00:23 Vápenná – Malé Karpaty
    00:28 Ostrá – Veľká Fatra
    00:36 Čierny Váh
    00:46 Chopok
    01:09 everywhere in the mountains
    01:25 Súľovské skaly
    01:34 Nová Lehota
    01:40 Malé Karpaty
    01:46 z Plaveckého hradu
    02:03 Poľana – Nízke Tatry
    02:44 Zvolen
    02:48 Chleb – Malá Fatra
    02:53 Vysoká – Malé Karpaty
    02:59 Roháčské plesá
    03:08 Jánošíkove diery
    03:14 Krpáčovo
    03:20 Šikľavá skala
    03:27 Chopok Krupová
    03:31 Stoh z Osnice
    03:36 Domašínsky meander
    03:43 Malé Karpaty
    03:51 Tesárska roklina
    04:00 Veľký Manín
    04:08 Bratislava
    04:17 Furkotský štít
    04:25 Chopok
    04:33 Klin
    04:41 Zbyňovský budzogáň
    04:50 Ďumbier
    04:58 Martinské hole
    05:06 Furkotský štít
    05:33 Liptovský Trnovec
    Tiež tu:
    http://dromedar.zoznam.sk/cl/11278/1668047/To-najkrajsie–co-doma-mame–VIDEO-slovenskej-prirody-dobyva-internet

    #21223 Odpoveď

    Čergovké pohorie a jeho najvyšší vrch Minčol .
    Pozabudnutý drahokam slovenských hôr – síce pri hlavnom ťahu, ale dosť aj rodnej slovači neznámy.
    Na Slovensku je až sedem vrchov s názvom Minčol. Pochádza z valašského (rumunského) slova „muncel“ a znamená kopec, návršie, vrchol vrchu.
    V čom je veľmi významný je, že : Vrcholom prechádza hlavné európske rozvodie medzi Baltským a Čiernym morom. Potoky a rieky tečúce zo severných svahov Minčola sa vlievajú do Baltského mora, z južných do Čierneho mora. Na východnom svahu pramení 130 km dlhá rieka Topľa..
    https://cestovani.idnes.cz/cergov-utajena-divocina-na-slovensku-dsh-/kolem-sveta.aspx?c=A070824_115156_igsvet_tom

    https://sk.wikipedia.org/wiki/Min%C4%8Dol_(vrch_v_%C4%8Cergove)

    http://www.sekcovtopla.sk/turisticke-vylety-v-pohori-cergov/

    #21410 Odpoveď

    Tak páni, blíži sa jar a obdobie hájenia ( chránenia) by bolo načim využiť na zvyšovanie kondície a spoznávanie krajiny. Voľakedy začiatkom sedemdesiatych rokov, keď som mal desať, ma otec prvý raz vzal na jedno nádherné miesto na Slovensku – Mojžišove pramene – cca 1220m n.m., kde pramení Šútovský potok (má cca 10km) a ktorý potom tvorí nádherný – 38m vysoký Šútovský vodopád, o ktorom väčšina slovače ani len netuší. V jarnom období nádherný výšľap a krásne fotky. Človek si to užije z vlakovej stanice Šútovo cca 430m n.m.( alebo autobusovej zastávky hore na hlavnej ceste Martin Sučany – Ružomberok) – kvalitný výšľap z údolia Váhu – prevýšenie cca 800m. Účastníci pohonov asi v pohode, ale nastavení sa trochu spotia…možno by sme si dakedy spoločne mohli urobiť nejaké takéto turistické stretnutie. Pre lepšiu predstavu pár linkov.
    Mojžišove pramene
    https://sk.wikipedia.org/wiki/Moj%C5%BEi%C5%A1ove_pramene
    Šútovský vodopád
    https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0%C3%BAtovsk%C3%BD_vodop%C3%A1d
    Šútovský potok
    https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0%C3%BAtovsk%C3%BD_potok
    pekné foto Šútovského vodopádu tu:
    https://noizz.sk/cestovanie/pekne-vodopady/ls4p2bw?utm_source=cas.sk&utm_medium=zona-hp&utm_content=box-noizz-hp&utm_campaign=cross

    #21412 Odpoveď

    Jedna krásna výnimočnosť – Ľadopád Šikľavá skala – v Slovenskom raji – Hornádska kotlina – nástup, či koniec túry – obce Markušovce, či Matejovce….cca 8km túra – celkom ľahká, prevýšenie len nejakých cca 200 výškových metrov. Vhodné aj s deckami – sú tam krásne fotky – v tejto dobe a na jar – keď je cez deň teplo a v noci mrzne – je to naozaj krásny prírodný útvar, či úkaz. Keby mali takéto dakde na západe – je to tak spropagované, že tam stoja autobusy. Možno treba len v Japonsku toto ukázať a oni prídu sa pofotiť pri takom ( len si také potom doma urobia umelé…)
    http://dromedar.zoznam.sk/cl/11161/1688587/Carovny-vytvor-zimy–Ladopad-Siklava-skala-obdivuje-cele-Slovensko

    https://hiking.sk/hk/ar/2951/siklava_skala_a_markusovsky_skalny_hrib.html

    A tento skalná hríb je kúsok od Šikľavej skaly:
    https://hiking.sk/hk/ar/3602/markusovsky_skalny_hrib_siklava_skala_a_miloj.html?ref=tr&rn=1

    Tu je dobre vidieť pomer výšky človeka k výške ľadopádu:

    Vodopád a ľadopád Chrastianska šikľavá skala

    #21422 Odpoveď

    Skočme si na Západné Slovensko – neďaleko od hlavného mesta – na juhovýchodnom okraji Karpát nad obcou Dubová (pri Modre), či Píla (bývalá časť Častej) cez dolinu potoka Gidra oproti hradu Červený Kameň je zaujímavý kopec – samostatne stojaci a rozložitý – akoby sopka, kde je vidieť ako naširoko stekala láva – len sopka to vraj nieje – hrebeň má ostrý.
    Kukla – ako povesť hovorí, mal na nej stáť hrad Červený Kameň, ale starí duchovia nechceli, tak vždy to, čo cez deň postavili cez noc preniesli cez dolinu na iný kopec – a tak ľudia pochopili, že na Kukle hrad stáť nemá, tak ho postavili cez dolinu. Realita bude prozaickejšia, na Kukle by bol problém s vodou – na hrade sa však dala vykopať studňa na úroveň spodku úzkej doliny, kade tečie aj v lete výdatný potok…inak zdroj občasných riadnych povodní – posledne tam urobil riadnu paseku a odniesol viacero častí kopca, tiež nejaké auto, nejaké stavania..riadna divočna – dá sa to nájsť na nete. https://www.youtube.com/watch?v=IDB5BL_QDI0
    aj tu: https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/170641-prietrz-mracien-znicila-obec-casta-pila-voda-strhla-vsetky-mosty/
    Po Kuklou to teda občas vrie..Samotný kopec Kukla je prístupný z viacerých strán – aj od parlamentného strediska Častá – Papiernička, aj z Píly, aj zo Zochovej chaty. Jeden z najlepších a najpohodlnejších prístupov je z z chaty Fúgelka nad obcou Dubová ( tam som mal svadbu ja, moji svatovci tiež a aj naše deti si ju vybrali) . Na vrchole Kukly stojí rozhľadňa, z ktorej je vidieť do srdca Karpát v ich centrálnej časti – a je pekné, že aj neznalý sa zorientuje, lebo na vrchu rozhľadne je veľký kovový kotúč so smerníkmi a názvami, kam sa pozeráte. Tým pádom majú všetky kopce svoje mená.. Výstup z Fúgelky je nenáročný a nedlhý – aj pre malé detiská vhodný – a nájdete na ňom časť modranského banského chodníka s jedným banským závrtom – výrazná kutacia jama – tiež po ceste stretnete Čertove zuby – vysoké skaliská používané na lezenie – a romantické sedenie na odpočinok, stravovanie, či ohník. Inak typická malokarpatská hora – duby, hraby, vyššie buky, bohaté husté šeče plné zvere, kopa stôp a pobytových znakov, veksle.
    Pár fotos – na fotke kde je smerník a pohľad na sever je v ľavom rohu vidieť kopec teraz Geldek, predtým Jelenec, častovania odjakživa mu hovoríme Keltek – 10.ty najvyšší v Malých Karpatoch – tiež pekná túra – ale tá je už skôr na celý deň. Je to v pol ceste na Záhorie a takmer 700m výšky a vidieť ( z lúky, čo na zábere práve chýba ) aj na trnavskú rovinu a aj na záhorácku nížinu.Ak sa voľakedy po prašných cestách presúvalo vojsko, mračná prachu bolo vidieť odtadeto na 30km na obe strany – dosť významné strategické miesto. V strede tej fotky je vidieť vrch veľké Vápené a pod ním vpravo výsek – to je veľká lúka pod Vápeným, z druhej strany kopca je Suchá dolina – hneď prvá dolina s vchodom nad Lesnou správou na Píle – tiež má pekné lúky.

    #21447 Odpoveď

    Viete o tom, že na Slovensku máme 50 ! dvojtisíc-metrových kopcov?
    https://sk.wikipedia.org/wiki/Zoznam_dvojtis%C3%ADcoviek_na_Slovensku
    Tu je ich napočítaných 60 !!
    http://kvtkosican.szm.com/s2000.html
    A komu je aj toto málo – tu je ich až 70 !!!
    http://www.peakbagger.com/list.aspx?lid=-923542&cid=2670&sort=ascent
    Najbližšie k Bratislave sú však vyše cca 250km smer východ….
    Keď sme boli ešte Cisárstvo-kráľovstvo Rakúsko -Uhorsko – najbližšie v štáte sme mali ( a stále z BA máme) dvojtisícovku, ktorá je z BA za jasna vidieť – 164km cez Eisenstadt a Wiener Neustadt vzdialený Schneeberg…
    https://cs.wikipedia.org/wiki/Schneeberg_(Alpy)

    #21453 Odpoveď

    A zase trošku k Malým Karpatom a ľuďom, ktorí sa venujú k oslave nášho krásneho Slovenska. Skláňam sa pred veľmi pozitívnou popularizáciou našej krajiny a myslím, že by mala byť viacej oceňovaná -napr. od Min.kultúry SR.
    K danému linku – napr. porast medvedieho cesnaku je taký veľký, že cestou zo Sološnice na Veľkú Vápennú – Roštún to tak silne a dlho voní – lebo chodník ide medzi lánmi, že ste radi, že ste na vrchole, lebo tam fúka, že až z toho -po hodine – bolí hlava. Presne tak vyzerá ten chodník, ako je na fotke – aj topánky vám ešte týždeň doma pripomínajú, kade ste išli. Musia byť z domu vysťahované, lebo to až budí zo spánku. Kto také nazažil – netuší. A pritom pesto z medvedieho cesnaku je famózna vec – hoci len obyčajné cestoviny premení na skvelé jedlo. Z jednej igelitky listov urobíte tak 1,5dcl fľašku – dosť sa človek naohybá, kým si urobí pesto na celý rok ( hravo vydrží do novej „úrody“) ja zbieram a robím aj dva týždne. Je to zadarmo a je to prírodná Viagra ako hrom. Viete ako funguje cesnak? Smrdíte tak, že vás žena nechce vidieť aj tri dni – a za ten čas tak stúpne vaša túžba, že žiadnu viagru nepotrebujete… :woohoo:
    https://fici.sme.sk/c/20762395/aj-bratislava-ma-svoje-krasne-hory-tieto-fotky-vam-dokazu-ze-male-karpaty-stoja-za-navstevu.html?ref=tit
    Cez Malé Karpaty – po vrcholoch – ide červená značka – Cesta hrdinov SNP – ide z českého Tachova až na Duklu – cez celé československo – a aj sa chodil etapový diaľkový pochod Tachov -Dukla.
    Dálkový etapový pochod Tachov – Dukla byl pořádaný nadšenci z redakce časopisu Zápisník v letech 1977 – 1981.Start býval počátkem prázdnin v západočeském „husitském“ městě Tachov, cíl na památném bojišti Dukla u slovenského Svidníku.Pochod byl rozdělený na dvě části – českou a slovenskou, mezi kterými bývala pauza.Obě části (většinou) trvaly po 15 dnech, každý den se šla etapa. Celková vzdálenost mezi oběma body byla kolem 1200 km. Jednotlivé etapy měly různou délku, dle zajištěného ubytování. Účastníci přespávali převážně v tělocvičnách škol a sportovních zařízení, zavazadla převážel automobil.
    https://www.facebook.com/Leosk02/
    Ja som najviac chodil etapu pod názvom Trnavská stovka – Bratislava – Brezová pod Bradlom – môj osobný rekord bol 17,5hod…v podstate vrcholovka cez celé Malé Karpaty. Tam si človek overí, čo naozaj dokáže. A kríza ma chytala tak po prvý raz ako aj po desiaty raz, napriek tomu, že som ju čakal, musel som vždy s ňou bojovať a prekonať ju. Platí, že ak už nevládzeš, máš ešte 90% síl, len sa ti nechce. Kto sa chce otestovať – nech si to prejde. A ak pôjdeš napriek prvej skúsenosti ešte ďalších 10x – budeš mať tie spomienky, ako mám aj ja. Vtedy inak pozeráš na les, kopce a presun – prežitie pri vysilení.

    Vápenná (Roštún)


    Vo fotogalérii na tomto linku je na šiestej fotke (predposlednej) vidieť kopec Geldek, či Jelenec spomínaný o dva príspevky vyššie..ktorému domáci hovoríme Keltek – a je vidieť aj z Kukly – len teda z opačnej strany Karpát. Z Vápennej vidíte Kuklu a naopak – a tiež Keltek z oboch kopcov. Zaujímavé na tomto pohľade je, že Keltek leží cca uprostred Malých Karpát a teda z tej fotky je vidieť, asi aké široké sú Malé Karpaty, keď zo záhoráckej strany z prvej línie kopcov vidíte do stredu Karpát – teda kde je asi prvá línia kopcov z trnavskej strany – čo je v tejto časti zase Kukla. Z toho vychádza, že Karpaty majú v tejto časti tri línie kopcov. Na úrovni najvyššieho vrchu Karpát – Záruby – tá stredná línia kopcov skončí a v chýbajúcom mieste je krásna „kapsa“ – široká dolina, kde je známe stredisko Majdán ( z ruštiny : námestie) , kde bola horáreň a stredisko lesníckej činnosti, ktorú opisuje vo svojej knihe Spomienky poľovníka a lesníka pán Juraj Höher, otec môjho kamaráta Jána Höhera, tenisového trénera , ktorú mám od neho podpísanú. Bohužiaľ – asi už nekúpiteľnú, ale úžasnú knihu.

    #21457 Odpoveď

    Vodopády na Slovensku – krása – ešte sa to dá pár týždňov stihnúť takto v ľadopáde, ale aj na jar, kedy budú plné vody z topiacich sa snehov a najmohutnejšie. V dobe hájenia sa dá spoznať to krásne u nás doma.
    https://noizz.sk/cestovanie/zamrznute-vodopady/9v0f8hg?utm_source=cas.sk&utm_medium=zona-hp&utm_content=box-noizz-hp&utm_campaign=cross

    #21489 Odpoveď

    Zase pár zaujímavostí o Slovensku, ktoré sa možno hodia pri jarných výletoch do prírody.

    6 miest na Slovensku, o ktorých ste zrejme ani netušili: Oplatí sa ich navštíviť

    Nevieme sa predať – keby toto mali inde – je to známe, navštevované a fotografované ako Hadriánov val. Výnimočnosť, ktorej ani vek nepoznáme. Je možné, že je oveľa starší, ako sú tie nesmelé odhady. Na dnešné podmienky to je veľká stavba – čo teda na predpotopné podmienky?
    Musela to byť ohromná civilizácia, ktorá toto stavala – lebo koľkí to stavali, toľkí museli dorábať potraviny a nejakí aj strážiť. Veľmi veľa ľudí na jednom mieste – veľká kultúra!
    http://www.vypadni.sk/sk/speceny-val
    doba bronzová je aj môj tip – alebo staršie. Možno z obdobia 12000 p.n.l – výstavby tunelov po celej Európe

    Archeológ: 12 000 rokov staré podzemné tunely sú skutočné a tiahnu sa zo Škótska do Turecka.


    dobré foto
    https://www.aktuality.sk/clanok/191372/doba-kamenna-clovek-budoval-tunely-napriec-europou/
    https://magazin.centrum.sk/spektrum/fakty-x-zahadne-podzemne-chodby/803847.html

    napr. aj známa Babia hora na Orave – vchod by mal byť od poľskej strany
    http://pieroaz55.blog.pravda.sk/2017/02/01/zahady-na-slovensku/

    alebo aj výstavby obrovských pyramíd v Bosne – cca 15000 – 20 000 p.n.l

    Bosnianske údolie pyramíd


    https://www.cas.sk/clanok/178241/najstarsie-pyramidy-su-v-bosne-mozu-mat-az-26-tisic-rokov/

    #33955 Odpoveď

    Vrele doporučujem prečítať tento článok, lebo iste mnohým poslúži ako inšpirácia na úžasný výlet – hoci nie dlhý, ale o to viacej poľovníkov si ho môže dať ako prípravu na chodenie v pohone. A tí, ktorí budú stáť na šande – môžu si to tiché státie nacvičiť pri státí v tichu a piete k nádhernému výhľadu z vrcholu 1630m Nízkotatranského Salatína  (lebo ešte jeden Salatín – a vyšší – je aj v Roháčoch – 2047m v hlavnom hrebeni západných Tatier a tiež poskytuje krásne výhľady – aj do Poľska) . V tomto článku sú tak pekné fotografie, že ako keby som ja fotil…vďaka autorovi za krásne pripomenutie tohto úžasného vrcholu. Naozaj je odtiaľ výhľad pre bohov. Len pripomínam, že tak, ako autor – treba si privstať a v chladivom ráne sa lepšie stúpa – a aj sa vidí viacej osadenstva lesa. Na obed sa treba hýbať smerom dole, lebo v lete poobede bývajú zvykom búrky, čo je dosť nebezpečné kvôli usmrteniu bleskom.

    http://www.planetslovakia.sk/priroda/148-salatin-nizke-tatry

     

Zobrazuje sa 15 príspevkov - 1 až 15 (z celkového počtu 16 )
Odpoveď na:O slovenských horách
Vaše údaje: