Úvodná stránka Diskusné Fóra P O Ľ O V N Í C T V O Príroda Sú medvede naozaj premnožené.

  • This topic has 119 odpovedí, 28 hlasov, and was last updated 12.12.2019/10:23 by .
Zobrazuje sa 15 príspevkov - 106 až 120 (z celkového počtu 120 )
  • Autor
    Príspevky
  • #44036 Reply

    A K T U Á L N E

    Ako si predstavuje riešenie problému – medveďov v obci – a ako aj reálne rieši veci Štátna ochrana prírody.

    #44038 Reply
    #44045 Reply

    Medveď je ako veliký pes…zaujímavý postup. Možno bol práve tento medveď ženatý a ďalšie babské pindanie mu vôbec nebolo po chuti, tak radšej zdúchol, lebo asi pozná obvyklé pokračovanie.

    https://www.topky.sk/cl/13/1814181/VIDEO-Zena-si-bola-rano-zabehat–Zacal-ju-prenasledovat-medved–takto-sa-ho-zbavila

     

    #44070 Reply

    Známy fotograf a publicista o medveďoch Ivan Kňaze má osobný zážitok so slovenským medveďom.

    https://www.topky.sk/cl/10/1814951/Dalsi-utok-medveda–FOTO-Znamy-fotograf-unikol-len-o-vlasok–Na-TOMTO-turistickom-chodniku-ciha-smrt

     

    #44077 Reply

    Ako ma napadla medvedica. Autor medzi riadkami priznáva zopár svojich chýb. V strese útoku aj skúsený urobí chyby.

    1. chyba – fotí mláďa medveďa – pritom je úplne jasné, že dakde blízko je medvedica !!!

    2. postaví sa a – UTEKÁ !!! = urobí zo seba KORISŤ – korisť uteká – a presne tak to videla medvedica – nemá problém dobehnúť atléta – nieto starého chlapa – netrénovaného v rýchlom behu. Iné sa nestalo, len medvedica vyplácala parchanta, ktorý tam nemal čo robiť. Keby bola chcela viac – tak dnes už nepíše o stretnutí. Bola vyložene MILOSRDNÁ a mala by byť odmenená – to nebol útok – to by úplne inak vyzeralo – len mu po medveďsky vyprášila gate – aby mu pripomenula, že pri jej decku nemá čo robiť.  Lenže človek ju odmení olovom – to je také ľudské – humánne.

    Pritom chyby robí človek – lezie do teritória medveďov s mladými a sám zo seba robí korisť. Podľa medvedích zákonov v lese platných ho mohla zabiť – ale neurobila to. Bola nadmieru slušná: baci – bac a bež ku svojej mamke plakať. Nakoniec – všetko to aj uznáva. Osobne by som to netúžil zažiť, ale ak už – chcem stretnúť práve túto slušnú medvedicu.

    https://dtonline.sk/clanok/ivan-knaze-ako-ma-napadla-medvedica
    <h2>Ivan Kňaze: Ako ma napadla medvedica</h2>
    Na Poľanu chodím už 37 rokov, od roku 1982, fotografovať zver a chránené živočíchy. Jedenkrát ma v lokalite Hazmuška naháňal mladší medveď, tento príbeh podrobne opisujem v knižke pod názvom „Do hôr za medveďom“, ktorá vyjde tento rok (2019) koncom augusta.

    Dňa 5. augusta 2019 som prišiel, ako obvykle na Poľanu, na lesnú správu Kyslinky. Správca Paťo Komora ma ubytoval v chate Pod Dudášom. Prvé dva dni som sa zameriaval na fotografovanie motýľov a chrobákov, povyše chaty vo veľkých množstvách lietali na kvetoch bodliaka a pichliača bielohlavého. Ráno a večer som vysedával na blízkych posedoch, no nevidel som ani srsti.

    V ten nešťastný, či aj šťastný deň som šiel ráno na Čierny vŕšok opraviť rebrík na posede a okolo desiatej som sa vracal späť do Chaty. Krásne slnko ma znovu vylákalo na lesnú cestu celkom pri chate som fotografoval fúzače za letu a v mláke vody ma zaujali larvy žabky – kunky žltobruchej, tak som ju asi desať minút fotografoval. Bol som veľmi rád, lebo pripravujem novú knihu o žabách a hadoch pod názvom „SVADBY ŽIAB A TANCE HADOV“ Keď som chcel vykročiť dopredu, zbadal som hneď pod cestou mladého medvedíka, ešte som stačil zaostriť a odfotografovať, keď v tom okamihu zarevala v kroví nad cestou medvedica a rútila sa za mnou. Bežal som asi 10-15 metrov keď som sa podkol, spadol som na okraj cesty, fotoaparát skoval pod seba a ruky som si dal na hlavu a silno som reval, tak ako revala aj medvedica. V duchu som cítil veľkú hrôzu, clivotu, akoby koniec sveta. Bola to pre mňa najväčšia rana, ktorú som v živote zažil, zacítil som na zadku veľkú bolesť, medvedica bola na mne asi dve-tri sekundy. Ja som potom vyskočil a utekal dolu horou ku chate. Medvedica to zbadala, asi, že som živý, tak útok po niekoľkých skokoch zopakovala. Aj vtedy som už ležal na zemi, pričom som narazil hlavou na peň a ten mi spôsobil veľkú hrču (pupák). Aj vtedy zahryzla len raz do stehna a labou zadrapila na kostrčovú kosť, vďaka silnému opasku, mi nespôsobila veľkú ranu.

    Do chaty som prišiel po nohách v nohavici mi tiekla krv, pravú ruku som mal krvavú od zádrapu aj rebrá som bolestne cítil, ale som takto šoféroval na správu,(lebo volať sa nedá) kde sa ma okamžite ujali správca Paťo Komora, zavolal pohotovosť a dobre mi pomáhal Maťo z neďaleko horárne, podával mi vodu. Prišla pohotovostná služba z Banskej Bystrice rany „zhruba“ ošetrili a potom som už ležal na operačnom stole, kde mi rany pozašívali a ostané škrabance ošetrili.

    Na správu ma z nemocnice doviezla televízia JOJKA, ktorá ma už v nemocnici natáčala a potom na chatu prišli aj z Markízy. Chcel som zostať na chate, ale keďže sa mi polepšilo – doma je doma, išiel som domov. Veľmi ma prehovárali správca Maťo Komora aj Mirko Rakyta, aby som autom nešiel, že ma zavezú až do Hradišťa, prehovárali ma aj päťkrát, za čo som im veľmi povďačný, ale nechcel som im robiť takú starosť, tak som šiel sám. Potom som aj banoval, lebo po ceste som sa začal potiť, zastal som pri Žarnovici, pil som vodu a potom som už šťastne prišiel domov.

    Poučenie: Kto bol vinný? No nikto, keby každá ľudská matka chránila svoje dieťa tak, ako to urobila táto medvedica…! Predísť tomuto zjavu sa nedá, človek to nikdy nepredvída, ale keď to šťastne prežije, potom je už aspoň múdrejší. Keď už medvedica zaútočí, treba urýchlene spadnúť dolu bruchom na zem a zakryť si hlavu. Medvedica na ležiaceho človeka útočí („len raz?) ja som však po útoku hneď vstal a utekal, takže si myslím, že preto útočila aj druhýkrát, aby ma „už celkom dorazila“. Šťastie však bolo na mojej strane, ďakujem všetkým čo ma ochraňovali a ktorému verím….

    Váš Ivan Kňaze z Hradišťa

     

    #44087 Reply

    Na porovnanie so slovenským slušným medveďom ako dopadne stretnutie s neslušným medveďom. Stále tvrdím – už 20 rokov – že na našom Slovensku máme „domestikovaných“ medveďov – teda sú to mackovia, čo NELOVIA človeka ako potravu. Naši medvedi veľmi dobre vedia kto je človek – lebo ho v lese často vidia robiť – pracovať – vykonávať činnosť, chodiť, bežať a zbierať – a vedia teda, že to nieje ich potrava. Pri stretnutí ustupujú – iba ak sa inak nedá – fackujú..tak po medveďsky. Ale v podstate len výstraha – pokiaľ si pamätám, odkedy sa to zapisuje a vedie evidencia, nestalo sa, že by medveď na Slovensku zabil človeka. To jelene v ruji zabili oveľa viacej ľudí. Bojte sa triezvych šoférov – tí zabijú 1000 x viacej ľudí, ako medveď tu. V Ruskej tajge je to však inak – maco loví oveľa väčšie zvery, ako je človek jeleň, los, sob – takže človek je pre neho taká malá domov. Vravím – vážme si našich slušných medveďov.

    https://www.topky.sk/cl/11/1816493/Hubar—66–telefonoval-manzelke-z-lesa–Ak-nepridem–zozral-ma-medved–Vtipom-privolal-svoju-smrt

    SULUK – Alexander Kornejev sa vybral zbierať huby do lesa neďaleko dediny Suluk vo východnom Rusku. Predtým ešte svojej manželke telefonoval, že ak sa jej znovu neozve do desiatej hodiny dopoludnia, znamená to, že ho zožral medveď. Vtedy ešte netušil, že jeho slová sa zmenia skutočnosť. Narazil totiž na medveďa hnedého, proti ktorému nemal šancu. Nepomohol mu ani vreckový nožík. Podľa svedkov nezostalo na jeho tele jediné nedotknuté miesto. Miestni pracovníci našli zmrzačené ostatky dôchodcu na lesnej ceste neďaleko dediny Suluk, 400 km severovýchodne od Chabarovska. Medveď bol vystopovaný a zastrelený, pričom v jeho žalúdku sa našli zvyšky obete. Video po odstrele zvieraťa sa dostalo aj na internet.

    „Všade bola krv. Jeho vreckový nôž bol zlomený na polovicu a bolo vidno známky boja,“ uviedol zástupca obce Sergej Rjabov. V dedine, ktorá sa nachádza približne 8500 km od Moskvy, pritom nikdy nedošlo k útoku medveďa. „Jeho telo ležalo tvárou nadol. Nebolo na ňom jediné nedotknuté miesto,“ dodal Rjabov. Mužovu smrť preveruje polícia. Miestni obyvatelia v posledných týždňoch zaznamenali nárast počtu medveďov, ktorí sa pohybujú v tejto oblasti. Zvýšené pozorovanie je však naprieč celou Sibírou a Ďalekým východom. V niektorých okresoch je to spôsobené zúrením divokých požiarov a nedostatkom koristi pre medvede. Úrady umiestnili značky varujúce obyvateľov pred zberom húb alebo prechádzkami v lese.

    #44247 Reply
    #44269 Reply
    #44365 Reply

    Pred zimou sa musia poriadne vykŕmiť a hľadajú najjednoduchší prístup k jedlu.

    Asi sa treba opýtať – ak toto zoológovia vedia – prečo ich – na určených miestach niekde v prírode – riadne nenakŕmia, nech čím skôr idú spať? Lebo oni len robia to, čo ich príroda núti – to človek je tam navyše – ak ich teda chcú mať toľkých navyše – prečo sa o ne NESTARAJÚ? A ešte im sťažujú prístup – namiesto, aby im poskytli riešenie – zakŕmením ich odtiahnuť od ľudí – akoby im to vyhovovalo, ak vzniká problém a oni sa tvária, akí sú potrební. No ochranári.

    https://www.cas.sk/clanok/888119/vojtech-vystupil-z-auta-na-parkovisku-v-smokovci-nebezpecenstvo-mal-na-dosah-stal-odo-mna-len-na-5-metrov/

     

    #44491 Reply

    <h2 id=“:13m“ class=“hP“ tabindex=“-1″ data-thread-perm-id=“thread-f:1646836149976664703″ data-legacy-thread-id=“16dabcc0caa18a7f“>Petícia za reguláciu početnosti medvedej populácie v problémových regiónoch SR</h2>
    <div id=“:13q“ class=“pG“ role=“img“ data-tooltip-contained=“true“ data-tooltip-align=“b,l“ data-tooltip-delay=“1500″ aria-label=“Nedôležité“>A ako komentoval kolega PČ : iba v Tatrách je dnes skoro 200 medveďov, viac ako v celých Alpách!!!
    <div>Čo sme my, medvedia pokusná rezervácia pre Európu?? Máme právo sami si to obhospodarovať!</div>
    <div>P.S. (A zelení aktivisti žijú iba vo veľkomestách a podpaľujú ulice).</div>
    </div>
    https://www.pravdaomedvedoch.<wbr />sk/peticia/

     

    #44563 Reply

    Prečo ich nenakŕmia ďaleko od ľudí? Na čo teda čakajú? Na nešťastie? Prečo nekonajú? Kde budú potom hľadať vinníka? Kto je zodpovedný? Či nikto nevie?

    https://www.cas.sk/clanok/903604/pod-tatrami-sa-pred-zimou-vyrojili-selmy-toto-tu-ale-este-nebolo-jan-nakrutil-v-dedine-38-medvedov-za-hodinu/

    Medvede sa o chvíľu uložia na zimný spánok a preto si potrebujú vytvoriť dostatočné tukové zásoby. Potravu hľadajú všade, kde vedia a neboja sa ani priblížiť k ľudským obydliam, kde nachádzajú dobroty v smetných košoch. Nedá mi nepodeliť sa s vami o zážitok na kukuričnom strnisku vedľa RD v Liptovskej Kokave. Za hodinu sme mali dokopy 38 medveďov v okruhu 400 metrov v zložení presne: 5 medvedíc s dvoma malými, 2 medvedice s troma malými, jedna so štyrmi a k tomu 10 dospelých medveďov rozpasených ako zajace v okolí,“ 

    #44567 Reply
    #44634 Reply

    A včely budú zničené – a cez včely budú zničení ľudia. Toto je krásny spôsob, ako zničiť nielen poľnohospodárstvo, ale aj prírodu. Ešte lepšie ako šmegner systém. Neuveriteľné.

    Ako boli ale tieto peniaze použité? ŠOP – Štátna ochrana prírody si rozdelila balík peňazí z Národnou ZOO Bojnice. 6,5 milióna pre ŠOP a 1,5 milióna pre ZOO Bojnice.

    Z toho bolo 3,5 milióna určených na mzdy. Zvyšných 4,5 milióna bolo použitých na kúpu 16 terénnych aut a SUV za 430 tis.€, na ktorých nabehajú viac ako 1,2 mil. km a zúčtujú 173 tis. €. Ďalej za viac ako 1 milión eur nakúpili 3950 fotopascí, 7300 súprav na monitoring a zisťovanie početnosti analýz DNA za takmer 500 tis. €.

    Peniaze investovali aj na ochranné pracovné pomôcky, horolezeckú výstroj, terénnu a taktickú výstroj, GPS navigácie, diktafóny, bloothoot reproduktory, technické vybavenie pre potreby monitoringu, odchytové zariadenie na monitoring veľkých šeliem, transportné boxy na skúmavky, MS office, hardverové vybavenie, tonery do tlačiarní, čítačky kariet, odbornú literatúra k vypracovaniu štúdií, kancelárske potreby, transportné boxy na prenos živočíchov, technické vybavenie pre potreby monitoringu (20 kusov celkom 66.000€ ), hlbokovmraziaci box – 9300€, satelitné obojky s prevádzkou – 26 kusov x 4170€ – 110 000€, odchytové zariadenia na monitoring veľkých šeliem – pasce na odchyt rysa – 6 ks celkom 18 000€, monokulárny ďalekohľad ( telo, okulár, púzdro)+ statív 2 ks celkom 6 880€.

    https://www.hlavnespravy.sk/velke-selmy-papierova-ochrana-za-8-milionov-eur/1948630

     

    #44682 Reply

    Ten múr na oboch fotkách – aj v článku a aj v prílohe sa zdá byť totožný.

    Pekné porovnanie výšky a celkovej mohutnosti medveďa oproti človeku. Poučné a výstražné.

    https://www.cas.sk/clanok/139796/video-horor-v-zoo-nakrutili-medveda-ktory-roztrhal-muza/

     

    #44702 Reply

    Názor – popremýšľajte, či správny.

    http://www.lesmedium.sk/o-com-sa-pise/nazor-vojna-volov-pod-polanou

    <header>
    <h1>Názor: Vojna volov pod Poľanou</h1>
    <time datetime=“2019-12-07T19:07:16+01:00″>7. december 2019</time>

    </header>
    <div class=“itemBodyWrap“>
    <div class=“itemBody gkHasAsideDole“>
    <div class=“itemIntroText“>

    Nečakajte, že bude nasledovať reportáž z nejakého ródea alebo súťaže volských záprahov, ktoré využívali v nedávnej minulosti a možno ešte i v súčasnosti využívajú obyvatelia hriňovských lazov na práce v lese a obhospodarovanie skromných, pre modernú mechanizáciu nedostupných políčok. O zachovanie koloritu a biologickej rozmanitosti tohto regiónu za súčasného využívania prírodných produktov a služieb pre uspokojenie potrieb tu žijúcej komunity sa snaží Správa Chránenej krajinnej oblasti a biosférickej rezervácie Poľana. Dosiahnuť tento cieľ prijatím nejakého zákona je nezmyselné fantazírovanie, pretože životné podmienky sa neustále menia a zákonom by sa zabetónoval nielen ekonomický, ale aj vzdelanostný rast regiónu. Tu sa musia riešiť problémy operatívne a musia ich riešiť schopní manažéri spoločne s tými, ktorých sa to týka. Keďže územie bolo vyhlásené za chránenú krajinnú oblasť štátom, štát musí prevziať aj zodpovednosť za bezpečnosť a zvýšené náklady na život tunajších ľudí, ktorí tu žijú od doby, keď na planéte Zem bolo len okolo dvoch miliárd ľudí. Len vďaka nim, ich pracovitosti a vytrvalosti, ako aj nevšednej kráse prírody sa tento kraj dostal do povedomia širokého okolia a stal sa predmetom básnickej tvorby našich poetov. Takmer celé tisícročie využívali králi bohatstvo tunajších lesov nielen vo forme dreva pre baníctvo a hutníctvo, ale aj bohato zastúpené druhy zveri na honosné poľovačky, pri ktorých na vígľašskom zámku vykonávali aj štátnické povinnosti. O tom, že sa v týchto lesoch nachádzali aj medvede, svedčí dokument hovoriaci, že pred 666 rokmi, 26. novembra roku 1353, v lesoch vígľašského panstva napadol ranený medveď kráľa Ľudovíta Veľkého a len šťastnou náhodou neskončila predčasne anjouská dynastia v Uhorsku. Medvede však neboli pre človeka nebezpečné len v stredoveku, ale sú aj v súčasnosti. Hoci im v roku 1932 hrozilo na Slovensku takmer vyhynutie, z podnetu vtedajšieho Loveckého ochranného spolku bol prijatý zákon na ich celoročnú ochranu, ktorá trvá dodnes. Za obdobie 87 ročnej ochrany ich početné stavy prekročili únosnú mieru natoľko, že v poslednom čase sa dozvedáme z médií takmer denne o medveďoch, potulujúcich sa v blízkosti ľudských obydlí a v mnohých prípadoch dochádza k napadnutiu človeka, ktoré mnohokrát končí ťažkým ublížením na tele. Stúpajúce početné stavy a množiace sa prípady nebezpečných stretov s človekom donútili zasiahnuť do populácie regulačným odstrelom už v roku 1962, no stále sa vykonáva v nedostatočnej miere, pretože nelogické obmedzenia zo strany Štátnej ochrany prírody SR v súčinnosti s rôznymi občianskymi združeniami (hlavne VLK) a nekompetentnými úradníkmi ministerstva životného prostredia sťažujú jeho realizáciu tak, že sa každoročne nesplní ani na 50%. Oblasť Poľany je územie s najväčšou hustotou medvedej populácie na Slovensku, keď na jedného medveďa pripadá v poľovnom revíre Chránená poľovná oblasť (20 659 ha) len 210 ha a na výmere jelenej oblasti J XIV Poľana (61 288 ha) len dvojnásobná výmera. No v roku 2019 štátna ochrana prírody zamietla všetky žiadosti o regulačný odstrel, hoci boli prerokované a doporučené Správou CHKO Poľana. Že by sa o tomto nelogickom, alebo vzdorovitom zákaze boli dozvedeli medvede? Istotne si pamätáte aféru, ktorú spôsobila medvedica už v júli tým, že takmer každý večer chodila pomedzi domy v určitej časti Očovej. Obyvatelia žiadali okamžité riešenie a to videli len vo forme odstrelu. Štátna ochrana prírody však odmietla vydať povolenie na odstrel pokiaľ nedokážu, že medvedica stratila plachosť a je pre človeka nebezpečná. Vydala však akési „predbežné opatrenie“ vo forme zákazu vychádzania občanov v čase od 21,00 hod. večer do 4,00 hod ráno, čo vyvolalo u dotknutých občanov pohoršenie a široká verejnosť to s trochou irónie považovala za vyhlásenie „stanného práva“. Akým iným spôsobom mali občania, poľovníci a pracovníci CHKO Poľana ešte dokázať Štátnej ochrane prírody SR, že medvedica predstavuje nebezpečie, keď im chodí po dvoroch a záhradách? Nakoniec pod tlakom verejnosti, ktorá bola prostredníctvom médií s počudovaním pravdivo informovaná, bolo povolenie vydané a takmer po troch týždňoch medvedica aj ulovená. Vyriešil sa tým však len dôsledok dlhotrvajúceho neriešenia medvedieho problému a nie príčina, ktorá spočíva v nadmernej hustote medvedej populácie vo vyhovujúcich medvedích habitátoch. Ale to je pre Štátnu ochranu prírody SR a „vlkárov“ pravdepodobne ťažko pochopiteľný pojem. Na odlišný, ale reálnejší pohľad na riešenie medvedích problémov Správou CHKO Poľana reagovalo Riaditeľstvo ŠOP SR vydaním príkazného listu, na základe ktorého riaditeľka CHKO Poľana Ing. Fabriciusová zvolala na 12.11.2019 zasadnutie Komisie pre ochranu a manažment medveďa hnedého v územnej pôsobnosti Správy CHKO Poľana. A tu začala tá vojna z rovnomenného filmu uvedeného v nadpise. Zástupcovia riaditeľstva ŠOP SR už tým, že sa za predsedníckym stolom usadili v patričnej vzdialenosti od svojich podriadených kolegov dali najavo svoju nadradenosť a hájili znenie hlúpeho zákona ako šľachta na čele s kniežaťom Bierigom. Zástupcovia Správy CHKO Poľana sa ujali úlohy mladého Lamperta, syna kniežaťa Bieriga a márne sa snažili obhajovať zdravý rozum a hľadať riešenie. My, ďalší 29 členovia – ako príslušníci richtára Runottera, pozostávajúci zo starostov dotknutých obcí, zástupcov poľovníckych združení, štátnych lesov a poľnohospodárskych podnikov, na ktorých sa pácha krivda, s podporou zástupcov TU Zvolen, Národného lesníckeho centra Zvolen a okresných úradov Zvolen, Banská Bystrica a Detva sme tvrdo a nekompromisne bojovali s Bierigovcami. Nežiadali sme od nich nemožné. Chceli sme len, aby pochopili, že aj človek je súčasťou daného ekosystému a žije v ňom už desiatky storočí, ba až tisícročia spolu s medveďmi. Konflikty s medveďmi boli aj v minulosti a budú aj v budúcnosti, ale nech sú len v lesoch, ktoré sú vhodným habitátom medveďov a nie v dedinách, alebo dokonca mestách, kde sa chce cítiť doma človek. To ale vyžaduje vypracovať a prijať koncepciu obhospodarovania medvedej populácie s optimálnym početným a priestorovým určením. To je však pre ŠOP SR už dlhodobo neprijateľné, pretože by prišli o možnosť čerpať miliónové eurofondy na nezmyselné projekty monitorovania veľkých šeliem. Oni však presadili zákony, v ktorých má medveď väčšiu hodnotu ako človek. Všetky nezmyselné obmedzenia pri odsúhlasovaní zásahov v konfliktných situáciách, ktoré sa takmer v búrlivej diskusii sypali na ich hlavy, odôvodňovali dodržiavaním platnej legislatívy, dohovorov a ich príloh. Pritom potvrdili, že populácia medveďa je na Slovensku nie ohrozená, no neprejavili záujem o riešenie zmenou už nevyhovujúcej domácej, ba aj európskej legislatívy. Dokonca na otázku, či považujú obmedzenia pri schvaľovaní regulačného lovu za logické, odpovedal M. Hletko, že ako zamestnanec ŠOP SR nemusí mať názor na to, či daný zákon je dobrý, alebo zlý. Myslím, že takáto odpoveď nie je hodná ani minimálnej mzdy. Pri súčasných početných stavoch medveďov na Slovensku už nejde o kozmetickú úpravu výnimky z prílohy II Bernského dohovoru, ktorá bola Slovensku udelená a už je v súčasnosti tiež nevyhovujúca. Už nestačí presunúť medveďa z prílohy IV do prílohy V, ale už dávno mali tí, ktorí naoko tvrdia že chcú problém riešiť, požiadať „Stály výbor pre Dohovor o ochrane voľne žijúcich organizmov…“ o preradenie medveďa z prílohy II do prílohy III, kde je povolené regulované využívanie chránených živočíchov. Švajčiari podali žiadosť o takéto preradenie vlka. Na tomto mala pracovať už dávno aj Slovenská poľovnícka komora. Neviem aké závery z tohto zasadnutia budú schopní prijať na ŠOP SR, ale podľa postoja ich zástupcov neočakávam, že sa ľady pohnú, ba mám obavy, že sa obrátia proti predstaviteľom CHKO Poľana, ktorí prejavujú záujem problémy riešiť. Tu sa už nejedná o konflikt štátnych a tzv. primitívnych ochranárskych združení s lesníkmi a poľovníkmi, ale ide o drzú ignoráciu širokej verejnosti. Ako ďalej? Prirodzeným habitátom medveďa sú súvislé lesné komplexy. Slovensko má 19 300 km<sup>2</sup> lesov. Vhodné podmienky pre medvede sa nachádzajú na ploche cca 13 – 14 000 km<sup>2</sup>. Zostávajúce lesy pre ich nekomplexnosť a osídlenosť nie sú vhodným biotopom medveďa. Ďalším rozširovaním areálu dôjde k synantropizácii populácie. Tento areál predstavuje optimum pre 600 max. 700 jedincov. Prvoradou úlohou regulácie je zastaviť rast a postupne znížiť populácie na optimálny stav.

    Emil Rakyta

    (Autor patrí na Slovensku medzi popredných poľovníckych odborníkov. Celý svoj život zasvätil lesníckej prevádzke a pohoriu Poľana).

    </div>
    </div>
    </div>

Zobrazuje sa 15 príspevkov - 106 až 120 (z celkového počtu 120 )
Odpoveď na: Sú medvede naozaj premnožené.
Vaše údaje: