- This topic has 71 odpovedí, 6 hlasov, and was last updated 21.12.2023/22:32 by .
-
Príspevky
-
no tak sa vam pochvalim vcera vecer my pribehla lan do dvora cos by som este pochopil ale to ze ju sem dohnal vlk to uz nie.byvam v Domanižskej Lehote a v poslednom case je tu zvyseny vyskyt lesnej zvery.Napr.asi tyzden dozadu sa susedovy na zahrade pasli 3 lane a este za ruje my jelen rucal asi 100m od domu je toto normalne ked byvam pri ceste a zo vsetkych stran su tu lampy?no vratim sa k tomu vcerajsku vonku psi stekali ako blaznivi tak som ze sa idem pozret preco a vydem von a 2 m odomna stoji lan ako tazny kon.Asi 2 minuty tam dokazala stat a divat sa na mna a potom 3 skoky a bola prec.A videl ju aj sused a hovoril ze ju sem dohnal vlk comu som nechcel verit ze co by tu robil vlk a este ktomu sam.Tak som siel dovnutra a za 5 min zase psi stekali ako divy pozrem cez okno a na ceste pije vlk vodu z kaluze a opat sam.A tak sa vas chcem opytat je to normalne aby zver isla tak blizko k ludom?Ja si myslim ze nie.
Sú známe a zaznamenané takéto prípady a nie je ich málo. Zver- konkrétne raticová zver jelenia pokiaľ je durená – poľujú na ňu vlky, hľadá ochranu u ľudí a je zaujímavé, že dokáže pred dotierajúcimi vlkmi pribehnúť až doslovne do dediny – k domu, k človeku. Za normálnych okolností by sa samozrejme jelenia zver takto nesprávala a nepribehla by až k domu, resp. k človeku, pretože je plachá. Poznám z praxe viac takýchto prípadov.
P.S. No, mal si nezabudnuteľný zážitok.Z praxe sú známe aj iné prípady zvierat, ktoré sú ohrozené, resp. v čase núdze a pribehnú – prídu v takýchto prípadoch až ku človeku, očakávajúc jeho pomoc. Zvieratá to vedia a oddávna toto využívajú. Za normálnych okolností by takto nikdy nerobili- sú plaché, človeka sa boja a vyhýbajú sa mu.
Pridávam sa páni, je pravda, že zvieratá v núdzi prídu po pomoc k človeku.
Pred týždňom mi kamarát vravel, že sa priblížil k cca 50kg svinke na 10m – len skúšal – ona pozerala na neho a pustila ho k sebe. Potom pri nej stál a telefonoval – a ona nič – po 5-tich min strelil na 80m jelienča – ale po výstrele sviňa nič – len stála. Tak volal hospodárovi – a ten dal pokyn na odstrel. Vykonal. Otvorili sviňu a bola nejaká divná – zavolali veterinára – vyšetril, zobral vzorky a kázal zakopať. V podstate jej asi bolo tak zle, že čakala – či pomoc, alebo ranu z milosti a ani výstrel ju neodplašil – alebo už nevládala?
Útek pred vlkom k ľuďom je dosť častý – počul som jedného baču osobne hovoriť, že laň chodila k jeho čuvačovi (ten jej nič neurobil) a tak vždy zistili, že nablízku obchádzajú vlky.
Pridávam jedno videjko o vyhľadaní pomoci u človeka:
https://www.youtube.com/watch?v=pntdWOjw3hY
Лебеди запуталисьA tento jeleň – na obrázku – asi tiež vyhľadal fotografa toho obrázku, aby mu pomohol od tej záťaže…
Bieda, a nie bohatstvo, je najväčšou hrozbou pre voľne žijúce živočíchy
13.11.2016 0:02 – Prečo počet vlkov rastie, zatiaľ čo levy a tigre vymierajú?
Ekonóm odhalil prekvapujúcu koreláciu medzi prosperitou a ochranou životného prostredia.
Líšky sa z lesa sťahujú do miest, jelene, jazvece a vydry sú stále početnejšie, spolu s vtákmi, ako sú morské orly, či myšiaky. Minulý týždeň Zoological Society of London (ZSL), spolu s Svetovým fondom na ochranu prírody (WWF) zverejnili štúdiu v ktorej posudzujú stav svetových cicavcov, vtákov, plazov, obojživelníkov a rýb. V rámci Living Planet Report 2016 zistili, že medzi rokmi 1970 a 2012 sa populácie týchto zvierat priemerne znížili o zhruba 58 percent.
Správa tiež poskytuje dôkaz, že zatiaľ čo populácia voľne žijúcich živočíchov klesá v chudobných krajinách, všeobecne dobre sa im darí v bohatých krajinách. Vezmime si veľké cicavce. V celej Afrike strmo klesá počet slonov, nosorožcov, žiráf, levov, ani antilopy na to nie sú najlepšie. V celej Európe sa rozrastá populácia jeleňov, losov, kancov, kozorožcov, medveďov, vlkov, bobrov, vydier. V správe sa uvádza, že výskyt rysa v Európe za posledných 50 rokov narástol štvornásobne.
Podobné je to aj v Severnej Amerike. Kojoty, medvede a dokonca aj pumy sa množia, rastie počet vráskavca dlhoplutvého aj veľryby šedej pozdĺž pobrežia Ameriky. Existujú aj výnimky, samozrejme, ktoré potvrdzujú pravidlo. Morské vydry miznú z Aljašky, lebo sa množia kosatky, podobne sa nedarí ježkom v Británii, predovšetkým kvôli jazvecom.
Rovnako ako cicavce aj mnohé vtáky, ako je orol bielohlavý, ak začnú balansovať na pokraji vyhynutia, rýchlo sa dokážu pozbierať. Až natoľko, že ich škrtnú zo zoznamu ohrozených druhov. Nárast kŕdľov divokých husí už predstavuje v Európe a Severnej Amerike nežiaducich škodcov.
Prosperita vo všeobecnosti pomáha voľne žijúcim zvieratám. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že v krajinách so strednými príjmami prestali klesať populácie voľne žijúcich živočíchov a začínajú vykazovať známky oživenia. Populácia čínskej pandy veľkej rastie aj keď riečne delfíny už pravdepodobne vyhynuli. V India sa za ostatné roky rozrástli populácie tigrov, hoci tamojších supov ubudlo. V brazílskej Amazonke žijúci riečny delfín je stále pomerne početný, hoci je vystavený rôznym rizikám.
Všimnite si, že v trópoch je život veľkých divokých zvierat obmedzený na národné parky, či prírodné rezervácie. V Európe a Severnej Amerike sú aj veľké zvieratá začlenené v silne obývaných oblastiach. Na predmestí Bostonu si musíte dávať pozor na gangy agresívnych moriek. Medvede sa začali objavovať v mestách, podobne aj líšky. Vlk pobehuje cez rušnú cestu v Holandsku. Nie je problém vidieť sokolov sťahovavých, ako na vysokých budovách lovia holuby, ktoré končia v ich pazúroch.
Podobný kontrast môžeme vidieť v tom, ako bohaté krajiny neustále rozširujú svoje lesy, zatiaľ čo chudobné ich rozlohu redukujú. Celá Európa je čoraz viac husto zalesnená, od Škandinávie po Stredomorie, stačí sa pozrieť na satelitné zábery.
Eko ekonomika: Bieda, nie bohatstvo, je najväčšou hrozbou pre voľne žijúce živočíchy
Veľká Británia zdvojnásobila lesné porasty za posledných sto rokov, dnes rovnako zalesnená ako v roku 1750. V Novom Anglicku doteraz prevažovala poľnohospodárska pôda, už to nie je pravda, dnes sú tam väčšinou lesy.
Prechod z odlesňovania na zalesňovanie všeobecne nastane, keď HDP krajiny na obyvateľa dosahuje asi 4600 dolárov ročne. Kostarika medzi rokmi 1940 a 1980 znížila zalesnenie z 75 percent na 25 percent, ale dnes je späť na viac ako 50 percentách. Čína aj India už plánujú opätovné zalesnenie.
Ekológovia zatiaľ presadzujú teóriu, že bohatstvo stojí za zabíjaním voľne žijúcich živočíchov. Tvrdia, že ak by sme žili jednoduchším životom, čo znamená bližšie k prírode, dokázalo by prežiť viac živočíšnych druhov. Aj keď pravdou je, že za mnohými lovmi v chudobných krajinách stoja zástupcovia bohatých krajín, nie je to celom tak, že by iba oni mali v rukách budúcnosť niektorých zvierat.
Eko ekonomika: Bieda, nie bohatstvo, je najväčšou hrozbou pre voľne žijúce živočíchy
Nosorožcom a slonom sa nedarí, pretože rastie dopyt po ich produktoch zo strany bohatších ázijských ľudí, dnes ale tlak na tropické voľne žijúce živočíchy vytvára domáci trh. Zúfalo chudobní ľudia v pralese v Kongu lovia zver ako potravu, alebo na predaj za almužnu na miestnom trhu. Predstavujú väčšiu hrozbu pre opice, ako magnáti na jachtách v Monte Carlo.
V prípade, že sa vrátime desiatky tisíc rokov dozadu, lekcia je ešte jasnejšia. Populácie lovcov a zberačov v dobe kamennej, hoci boli slabo vyzbrojení, pomocou lukov a šípov dokázali usmrtiť väčšinu veľkých druhov cicavcov – od mamutov až po obrích klokanov. Dokázali to na každom kontinente a bez pomoci bohatých, pretože bohatí ani neexistovali. V Severnej Amerike, 45 z 61 veľkých cicavcov vymrelo po príchode ľudí. V Južnej Amerike 58 zo 71, v Austrálii 17 z 18. Oveľa neskôr, sa prví ľudia postarali o vymiznutie lemurov na Madagaskare, či veľkých vtákov na Novom Zélande.
Bohatí ľudia sú schopní žiť po boku divokej zveri takým spôsobom, akým chudobní nie. Čiastočne preto, že sa nemusia starať o svoje živobytie. Bohatstvo čiastočne oddeľuje život človeka od závislosti na divokých ekosystémoch. Tým, že si dopestujeme potraviny, presťahujeme sa do miest, používame syntetiku namiesto organických látok, znižujeme potrebu využívať, alebo súťažiť s voľne žijúcimi zvieratami v prírode. Tento jav je známy ako udržateľná intenzifikácia.
Keď správa ZSL / WWF obviňuje konzumnú spoločnosť a intenzifikáciu poľnohospodárstva za stav voľne žijúcich živočíchov, treba si vedieť odôvodniť, že to môže byť presne naopak. Nemožno tvrdiť, že globálny hospodársky rast, pri súčasnom znižovaní chudoby, má za následok “kultúrne zakorenenú túžbu po spotrebe materiálu” a prevyšuje “rámec toho, čo dokáže ponúknuť kapacita jednej Zeme”.
Ak by miliardy Afričanov získali vysoké poľnohospodárske výnosy Európy, spoliehali by sa menej na lesy, a mali by vysokú životnú úroveň. Môžeme sa staviť, že v takom prípade by mali aj oveľa viac levov a slonov.
Autorom je Matt Ridley, britský novinár, podnikateľ a autor populárnych vedeckých kníh.
Zdroj:
http://openiazoch.zoznam.sk/cl/171911/Eko-ekonomika-Bieda-nie-bohatstvo-je-najvacsou-hrozbou-pre-volne-zijuce-zivocichyK tejto téme som chcel povedať toľko, že pravdou je , že voľakedy šľachta chovala a lovila zaujímavú trofejovú. Holú lovil lovecký personál – skôr ako povinnosť. Hohenlohe ako pravzor lovca-chovateľa rozvíjal chovy a jeho činnosť sledujeme v trofejach dodnes ( dozadu smerujúce vetvy veľkých jeleňov, potomkov po dovezených wapiti). Veľmi odporúčam navštíviť zámok Javorina – už je to možné…ja som tam bol prvý raz ešte v dobe, keď tam verejnosť prístup nemala. Tiež odporúčam navštíviť expozície vo Sv.Antone – trofejí so znakom jeleňa wapiti je tam viac než dosť.
Po skončení socializmu a nastúpení divokého kapitalizmu sprevádzaného rušením fabrík som konštatoval, že hlad je najväčší pytliak a najviac zveri bolo v Malých Karpatoch v okolí Bratislavy – je jasné prečo to tak bolo: ak je človek nezamestnaný a nemusí ráno vstávať do roboty – ľahko celú noc poľuje – nie na trofej – ale do hrnca. Poznám na Slovensku oblasti, kde medvede končili v hrnci rovnako ako čokoľvek iné – a s o to väčšou radosťou ich lovili, aby im medvede neujedali z iného mäsa. V okolí Bratislavy ľudia oveľa viacej chodili do roboty = ráno museli vstávať – tak toľko nepoľovali – a mali peniaze na nákup potravín, lebo dostávali výplaty. Za socializmu to bolo tak vyrátané, že na ten pečený bôčik s kapustou a knedľou to vždy vyšlo-lebo každý musel robiť. Za kapitalizmu už robiť nemuseli – a preto chudobný človek lovil kvôli jedlu a nie kvôli splneniu plánu lovu a chovu.
Takže treba súhlasiť zo závermi – chudoba loví pre jedlo – a všetko doradu – movitý človek sa stará, chová a odlovuje správne podľa plánu.
Treba dať ľuďom robotu a nastane poriadok.
Žiadna represia nezamedzí chudobe loviť. Ukradnú aj kamery, ukradnú nasypané, nastavia klince – urobia záseky zo stromov cez cesty, rozkopú cesty – viď pytliactvo v Afrike – ani moderné prostriedky nezaberajú.Krásny dom do prírody a z prírody. Nádherné remeslo, ktoré je u nás už takmer zabudnuté. Aj mnohé nástroje – napr. dvojchlapový hoblík..
Myslím, že si to radi pozriete – a možno ukážete deťom, ako sa aj u nás voľakedy domy stavali – tie, čo už vidíme len v skanzenoch.
Постройка финского дома из дерева – Postavenie fínskeho domu z dreva
Videjko o ďalšom slušnom prepletenci – zase čakali, kým im človek pomôže…
áááá…nepridá to sem video do prílohy…
Tak aspoň takéto – porovnajte reálnu veľkosť macka a človeka
Ak k tomu príde – to bude rýchla “prírodná” smrť.
Ale ľúbi ho veľmi…jeden druhého…
Wrestling A Grizzly Bear In My GardenPáni – dačo neuveriteľné – gumené mláďatá – človek by bol na kašu – hento sa postaví a kráča.
Chicks Jump Off Cliff – Life Story – BBCDobré a výstižné !
Síce takmer rok staršie, ale milé.
Boli by losy naspäť v našej prírode prínosom?
Voľakedy ich vyjedli – tak ako bobrov – asi nechutili zle.
https://www.aktuality.sk/clanok/454300/vysnivane-sa-podarilo-na-slovensku-sa-po-300-rokoch-narodilo-losie-mlada/Príroda naozaj preverí – neviem ku ktorému Bohu sa modlil, ale bol to Boh vyložene mladší od druhu krokodílov, ktorí sú súčasníkmi dinosaurov – tak tie modlitby potom neplatia – je poučné vedieť, že vývojovo podstatne starší krokodíl – súčastník dinosaurov – jeho prvé objavenie sa spadá do stredného TRIASU – súčasne žijúce druhy sú z vrcholnej doby KRIEDA – teda -145 až -66 mil rokov pred súčastnosťou – nerešpektuje mladučkého Boha – či toho len -2000 rokov starého, alebo toho ešte mladšieho -1400 rokov mladého…
A ten Scotta van Zyl – je pofotený s mnohými ulovenými – ale nebrániacimi sa zvieratami – lenže sú zvery, ktoré sú skutoční lovci – a bez otáľania ulovia aj lovca – lovca podľa našich kritérií – ale nie podľa ich kritérií – náš ľudský lovec je pre nich LEN jednoduchá potrava.
V Zimbabwe sežrali krokodýli duchovní osobu 16.05.2017
V Zimbabwe sežrali tři krokodýlové náboženského činitele Jonathana Mthetwu, který se odvážil přeplavat nebezpečnou řeku, píše The Daily Mail.
K incidentu došlo v místě, které obývá velký počet těchto dravců. List píše, že Mthetwa vstoupil do vody, prošel přibližně 30 metrů a v okamžiku, kdy chtěl vystoupit na břeh, ho přepadli tři krokodýlové.
„Dosud nechápeme, jak se to mohlo stát, protože se celý týden modlil, ale krokodýlové se s ním vypořádali doslova za pár minut,” komentoval tragédii jeden ze žáků Mthetwy. Když na pomoc přispěchali záchranáři, byl duchovní mrtev.Předtím ( 20.4.2017) sežrali krokodýlové v Zimbabwe profesionálního lovce Scotta van Zyla.
Trophy Hunter Scott van Zyl ‘Eaten By Crocodiles’ In Zimbabwe
Ďalší lovec ako dôkaz o veľkej päťke – resp. nebezpečnej päťke.
Smrť od slona – a k smrti pomohol kamarát.
http://www.topky.sk/cl/13/1630509/Bizarna-smrt-lovca—51–v-Afrike–Chcel-sloniu-trofej–nahanacka-sa-zvrhla-na-dramu
GWAI – Šéf afrického safari a známy lovec Theunis Botha prišiel minulý týždeň o život kurióznym, no veľmi tragickým spôsobom. Počas lovu so skupinou iných mužov v Zimbabwe narazil na stádo slonov, do ktorého začali strieľať. Bothu však nezabila zablúdená guľka, ale niečo iné. Podľa News24 sa slony rozutekali, ale jeden z nich si to namieril rovno k lovcovi, chytil ho chobotom a zdvihol do vzduchu. Člen skupiny sa mu snažil pomôcť tým, že do zvieraťa strelil, ale namiesto toho, aby Bothu položilo na zem, sa na neho zranené a zomierajúce zvalilo a rozdrvilo ho.
Botha bol uznávaným lovcom a často viedol hony na leopardy alebo levy. Mal vlastnú safari spoločnosť, ktorá na internetovej stránke ponúka tradičné lovy v krajinách južnej Afriky. Často cestoval do Spojených štátov, kde lákal bohatých Američanov, aby si prišli zastreliť svoju trofej.Niečo o prírode Talianska – asi mnohí nevieme. Je to cca medzi Rímom a Neapolom – teda cca na vrchu lýtka talianskej čižmy – a v strede šírky Talianska – sú tam riadne hory – cez 3000m. Ako sa dočítate – tento národný park má 50 000 ha – teda asi 3/4 rozlohy Tanapu. Žijú tu medvede, kamzíky, vlky, rysy, jelene.
https://www.aktuality.sk/clanok/493279/ukaze-sa-ked-bude-chciet-po-stopach-medveda-v-divokom-srdci-talianska/
Zaujímavé je napr. toto:
V ďalšom príbehu statný samec ( medveďa) začal chodiť na lúku, kde sa pravidelne pasú kone. Aby farmár odlákal medveďa z blízkosti svojich koní, priviezol na okraj lúky hŕbu mrkvy. Chlpáč sa veľmi ochotne pustil do návnady a ťahúne nechal na pokoji. Napráskal sa tak, že si ľahol na brucho a zaspal. Správa parku však urobila rez v podobe zákazu kŕmiť medvede, ktoré by si rýchlo zvykli na ľudskú prítomnosť, takýmto spôsobom.
…………………………
Takže – maco hľadá potravu – a ak ju nájde – dá pokoj inému. Ak ju nenájde – v núdzi si vezme, čo nájde. Dalo by sa to vybaviť INVESTÍCIOU do mrkvy – ale ochranári povedia nie – a zaplatia kravy následne? Na koho strane budú súdy? A ako dlho bude trvať – strata času – a úroky pre toho, čo bol poškodený?http://www.topky.sk/cl/13/1635465/V-Kalifornii-sa-pohybuje-neznama-prisera–Urady-varuju–moze-vas-zabit-
Zaujímavá informácia – mnohé nepoznáme, ale toto bude asi dačo prozaické – možno dakomu dačo ušlo zo súkromnej ZOO. Neďaleko Los Angeles – sú veľké hory – naše Tatry sú malinké oproti tomu – Mount San Antonio má 3069m, sú tam 3 kopce nad 2900m,jeden nad 2800m a niekoľko nad 2700m , pohorie má 110km dĺžku a 36km šírku a zaberá 2500km2. A na tento park naväzuje ( len cestou rozdelený) ešte väčší – plocha 7700km2 Los Padres National Forest.
Vcelku nedávno sa hlásil pohyb neznámeho zvieraťa okolo Senca, Jurského Šúra a Rače- mala to byť puma – potom to stíchlo…
http://www.topky.sk/cl/10/1492023/Legendarna-senicka-puma-opat-na-scene–Bratislavcania-videli-velku-macku–precesavaju-okolie-
Ak by sa takéto dačo zbadalo u nás – ako s tým naložiť? Normálne to odvaliť? Na zozname chránených to nieje, v pláne lovu a chovu tiež nieje – takže škodná? Ako by ste postupovali? Ale písané je, že poľovník má vystreliť len na zver, čo dokonale rozpozná – tak čo s ním potom bude?
A ak je to niečo ako nebezpečné (yeti, bigfioot, nejaká veľká opica) – išlo by krajnú núdzu podľa zákona? Ako by to hodnotil prokurátor resp. súd?
- Musíte byť prihlásený, aby ste mohli odpovedať na túto tému.