Zobrazuje sa 15 príspevkov - 46 až 60 (z celkového počtu 62 )
  • Autor
    Príspevky
  • #46307
      @kiri

      Určitý návod – napr. čistenie elektrolýzou je dobre popísané a ozaj funguje, ale to ostatné – osobne by som asi použil klasickú kvalitnú jaseňovú. či javorovú rúčku – iba z kálaného dreva. Henten popis sa mi zdá prekomplikovný a na historický kus nevhodný. Ale – je to možné.

      http://xtarh.com/neobvykly-zpusob-jak-obnovit-starozitne-sekeru/

       

      #46308
        @kiri

        Sekera – pracovná – tesárska – je slušne použiteľná sekera aj v poľovníctve. Lebo má silnejšie kalený brit ( často sa ním surovo odsekávajú trčiace klince), teda je priamo robená aj na sekanie železa – POZOR – klince nie sú z OCELE, ale zo ŽELEZA. Oceľ je kalená, železo je mäkké. Klince kalené sú špeciálne a sú väčšinou už na prvý pohľad odlišné – napr. majú štvorcovú nohu a ešte aj krútenú – napr. paletové klince. Tie sa nedajú preseknúť.Dajú sa prepíliť.  Normálny – bežný klinec s guľatou nohou je z mäkkého železa. Navyše má na tele sekery vypracovaný vyťahovač klincov – či pri čepeli, alebo vzadu niže obuchu. Niektoré majú obidva. Taká sekera sa dá použiť aj na všetky poľovnícke roboty a navyše sa ňou dá pracovať pri stavbe kŕmnych zariadení – zásypce, senníky, krmelce, alebo aj pri stavbe prístrešku na prenocovanie.

        #46313
          @kiri

          oops…Nové technológie sú aj v týchto sekerách, šikovná – hoci ťažšia – ale o to viac použiteľná ako sebaobranná – napr. ako vrhacia – je celokovová tesárska sekera..obr.1. Tiež sa mu občas hovorí “Tesárske kladivo” – obr.2..na špeciálne účely napr. tesárske kladivo so zubami – obr.3 – zubatá sekera…k tomu je protiklad napr. tesárska sekera švédskeho typu – aj toto by bolo úplne spokojne použiteľné ako lovecká sekera.Obr.4

          #46318
            @kiri

            Medzi sekery čiste pracovné patria tesárske sekery s podnázvom ŠIROČINA. Ako sám názov hovorí – sú to sekery so širokou čepeľou – širokým britom. Ako mňa dakedy učili – mali by mať brit presne v osi rúčky – teda rovnobežný s osou rúčky, alebo – súbežný s osou rúčky – môže byť na pravej strane, či ľavej strane rúčky – ale stále súbežný s osou rúčky . Z tejto sekery je teda odvodená aj katovská sekera – ako pracovný nástroj kata. Používa sa na dlhé seky v jednej rovine – ladenie roviny dorovna, čo s krátkou čepeľou dobre nejde. Dnes sa to ľahšie robí motorovou pílou s dlhou lištou. Iné sú potom tvarovo podobné sekery – ale s VYOSENOU čepeľou, resp. rúčkou – spoznáte tak, že keď sekera leží na boku, rúčka ide dohora v uhle – a tieto sa volajú Tešla – používajú sa na tesanie, kresanie kmeňov stromov na hranoly – teda guľatý kmeň sa osekáva do formy hranola. Aby si neomlátili prsty – sekera má jednu stranu úplne rovnú ale rúčka je odtiahnutá od osi sekania. Na toto si treba privyknúť. S touto sa nedá kálať drevo, resp. ide to značne ťažko a nepohodlne. Obr.4

            #46323
              @kiri

              Sekera tešla – a kresanie trámov – na túto prácu treba skúseného tesára. Kde niet elektriny a niet motorovej píly na benzín je toto jediná cesta ako z guľatého stromu urobiť trám. Takto boli postavené všetky veľké budovy – meštianske domy, zemanské kúrie, radnice, zámky, pevnosti, hrady, kostoly, chrámy a baziliky v minulosti. Tak si viete predstaviť, ako významný nástroj toto je.

              Pozrite video o kresaní trámov na stavbu kostola originálnym klasickým spôsobom. Kto ešte nevidel, ihneď pochopí, prečo je rúčka vyosená a ako to ovplyvňuje funkciu nástroja. Pochopenie potreby je kľúčom ku konštrukcii. Táto veda sa volá logika. A vedeli to robiť už pred tisícročiami. Daktorí to nevedia dodnes.
              <h1 class=”title style-scope ytd-video-primary-info-renderer”>Tesání trámů, Kostel Radošov 2020</h1>

               

              #46328
                @kiri

                V tomto náučnom a vysvetľujúcom videjku je vidieť použitie sekery KÁLAČKY aj inak, ako na primitívne kálanie dreva na kúrenie. Toto je odborné použitie pri výrobe trámu z guľatiny stromu, napílenie guľatiny na požadovaný rozmer a odkolenie prebytočného materiálu. Ja som mal asi to šťastie, že som takéto všetko videl, robilo sa to u nás v podhorskej dedine v Malých Karpatoch úplne bežne. A názvy ako vercajch, nagel, tešla, širočina, bruchatka, obuch a pod som počúval ako prvé vôbec, čo si pamätám. To osekávanie NAHRUBO po odkolení sa môže robiť hocijakou sekerou – vidíte aj kálačkou, ale to začistenie do roviny sa už robí ostrou tešlou. Tesá sa to – odtiaľ je názov celej profesie = TESÁR . A garantujem vám, že od takéhoto človeka by ani dnešní fitnes borci nechceli dostať hoci len jednu po papuli. To stačí facka – tak boli ( a sú aj dnes, lebo sa pri historických stavbách stále toto používa) vyrobení títo chlapi, že ruky mali ako zo železa a rany také, že mohli päsťou býky zabíjať…ako spieva Kabát – odkiaľ to asi majú???
                <h1 class=”title style-scope ytd-video-primary-info-renderer”>Jak udělat trám ručně</h1>

                 

                #46329
                  @kiri

                  Sedmero bolestí Mariiných – 20. března 2014 – tradiční ruční tesání trámů na Kapli Panny Marie Bolestné v Nesvačilce. Jedle ze žďárských lesů opracovávány nástroji dle středověkých vzorů. 15ti metrové kónické trámy tvořící prostor kaple. Mistr Šebesta a jeho kolegové..kresanie trámov priamo v lese – drevný odpad zostáva tam, kde patrí – rozloží sa priamo v lese! Toto je ochrana prírody v priamom prenose. A vidíte použitie rôznych druhov sekier, obracanie trámov lesníckym náradím a tiež ako sa použije pribitá rovná lata ako mierka na presné zarovnanie roviny strany trámu. Možno sa dakomu niekedy zíde. Toto mnohí naživo nikdy neuvidia.

                  Sekier je toľko druhov, že asi nejde ich tu ukázať. Ešte jeden druh – síce trošku spomenutý kdesi vpredu – sekery dlabacie – medzi ne patria aj sekery korytárky – na vykresanie koryta z dreva vŕby, či topoľa. Tie isté sa používali na vykresanie člna z hrubého kmeňa stromu. Sú to skôr motyky so zahnutým ostrím – zahnutie je úmerné požadovanému tvaru kresaného typu – či užšie na vytínanie materiálu, či širšie na zahladzovanie plôch – podobný princíp ako sekera s úzkou čepeľou a širokou – úzka má lepší hĺbkový účinok, široká zahladzuje “ozobané” stopy tej úzkej do rovných plôch …sem tiež patria sekery bednárske – na výrobu sudov – napr. barikových, ktoré sa používajú čím ďalej tým viac. Aspoň tak je zachránený bednársky fortieľ…keď už víno sa dorába v antikórových tankoch a nie v sudoch, ako 4000 rokov doteraz…

                  #46334
                    @kiri

                    Niečo k tým korytárskym – dlabacím sekerám. Inak – je to čarovný nástroj a robota s ním – fúúú – nákazlivé…kto to raz skúsi – chce sa k tomu vrátiť. Toto má zmysel. Až keď si s tým človek dačo sám vyrobí – pochopí čarodejníctvo života…Výroba tesařské teslice – speciální kovářský kurz

                     

                    #46335
                      @kiri

                      K tým dlabacím sekerám – nielen korytá, nielen člny sa nimi robili – oveľa viac sa nimi robili staré odkvapy na strechy dreveníc pod šindle, tiež privádzače vody – napájadlá pre pasúcu sa zver na pasienkoch, ako turisti ste sa iste stretli so žľabmi napr. od prameňa, studničky…veľa preveľa k životu. A veľmi blízko k prírode…nie ako dnes plastové…Zkouška vykovaných teslic

                       

                      #46355
                        @kiri

                        K praktickému použitiu s teréne – pri spracovaní diviny, či dreva pri táborení, či kliesnení v revíri sa úspešne dajú použiť aj sekery nezvyklých tvarov – sú to vlastne sekáče. Ale svojou hmotnosťou a účinnosťou sú výborné – a pre mnohých je ich širšia či skôr DLHŠIA čepeľ výhodou pri triafaní sa do cieľovej plochy. Mnohé sú celkom lacné – obr.1 – cca 10 E – za tú cenu niet čo špekulovať a tvrdo ho používať. Obr.2 – aj drevené rúčky – keby dakomu išlo o prírodné materiály. Obr.3 – aj poctivá a určite kvalitná čínska oceľ. Ale napr. Kizlyar robí sekáčik – lopatku – a dosť verím, že to bude kvalitný nástroj na všetku robotu okolo rozrábky, varenia, ak treba aj kliesnenia a čistenia pľacu, táboriska, krmoviska, a keby dačo – aj kopanie bunkru, zákopu, či okopu pre ležiaceho strelca! Obr.4

                        #46363
                          @kiri

                          Pri téme sekery – a teda aj valašky – teda pastierskeho fortieľu by som považoval za potrebné ešte významnú poznámku. Je z profi historického článku, ktorý sa venuje Kumánom – či Polovcom, či Plavcom, či Kypčakom – to všetko sú ich názvy z rôznych jazykov, či území – ale všetko historicky doložiteľné. Utekali zo Strednej Ázie pred Mongolmi a prišli až sem do Uhorska a kráľ Belo IV im dovolil sa tu usadiť. Mongoli ich naháňali ako svojich ujdených otrokov, čo bola jedna zo zámienok na vpád do Uhroska. No a miesta na Slovensku, ktoré majú v názve či Plavec, či Plaveč, či Kum – sú miesta, kde boli osadení, kde žili a kde aj splynuli s našim obyvateľstvom. Je to teda už cca 800 rokov, ale gény pretrvávajú. Niekde sú divokejší…napr. v Malackách sa hovorievalo, že ak na hody nikoho nezabili – hody sa opakovali. Práve tam – medzi prirodzenú hranicu – rieka Morava a výrazné horstvo Malých Karpát bolo osadených niekoľko desiatok rodín – Plavecký Peter, Plavecký Mikuláš, Plavecký Štvrtok, Plavecký hrad, Plavecké Podhradie…ale aj inde po Uhorsku Plavé Vozokany, Plavnica a Plaveč – zase hranice, že?… a tiež mnohé iné. Ale prečo to spomínam? – má to súvis s pastierstvom, valaškou a slovenskými tradičnými názvami – ako sa za tých 800 rokov vžili – kto by pochyboval? V článku puncovaného historika nájdete toto:

                          Téma Kumánov je na našom území až na výnimky prehliadaná. Platí to nielen pre Slovensko, ale celkovo pre prostredie bývalého Uhorského kráľovstva napriek tomu, že táto kočovnícka zložka významne zasiahla do jeho dejín. Kumáni ako vojaci v kráľovských službách aj ako obyčajní pastieri priniesli veľkú časť svojej kultúry. Slová ako „salaš“, „bača“ či „bryndza“ pochádzajú podľa niektorých lingvistov práve z ich turkického dialektu, z ktorého sa prostredníctvom samotných Kumánov, ale aj nimi ovplyvnených Valachov dostali i do slovenského jazyka. Aj preto tento článok hovorí o „zabudnutých“ nomádoch: zo všeobecného povedomia takmer vymizli, aj keď ich úloha bola až do vojny s Turkami viac než významná.

                          https://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/kumani-zabudnuti-nomadi?react=277#.WCTumvnhCUk

                           

                          #46378
                            @kiri

                            Prajem krásny a spokojný rok 2021.

                            našiel som pre vás niekoľko krásnych – priam inšpiračných videí, kde je vidieť, ako machermeister používa sekeru a hlavu. A možno si urobíte niečo podobné doma sami. Kalenie sekery – urobíte doma na ohnisku – toto videjko je asi už dané pri kalení, ale je tak poučné, že ho treba nielen vidieť, ale študovať! Dá s tu veľa naučiť odkukaním. Niet veľmi či pokaziť, lebo – ak by sa Vám kalenie nepodarilo na prvý raz, nič to, sekeru zase vyžíhate domäkka a zakalíte znovu – a lepšie. Na nejakej staršej sa môžete veľa naučiť z kalenia. Kalenie sekery v domácich podmienkach:

                            Tu si prehoďte chuť – od A po Z práca na kostole – od zrúbania stromu v lese – ozaj nádherná borovica – až po výrobu nejakých trámov – a je ukázaná pružnosť takého dreva – je to nádhera – pruží ako struna na obrovskú gitaru. No a pozrite na to, aké je to pekné, ak partia chlapov robí niečo, čo má zmysel..a so sekerami. Proste radosť pre oči. Staré – a krásne umenie. Medeltida träklyvning – ett försök att återskapa hantverkskunskap, 22 minuter.

                             

                            #46379
                              @kiri

                              Aby sme to, čo aj my musíme robiť nezanedbali, tu sú dve videjká – prvé je o kráse fortieľu práce sekerou v práci s mäsom – s veľkým mäsom – a prečo sa to voľakedy volalo VÝSEK – starší si pamätajú červené tabule výsek mäsa. Vidieť, ako to ide od ruky – normálne paráda!Rozdelenie – delenie prasačiny.

                              Tu si človek upraví kúpenú sekeru podľa svojho gusta. Je to návod na výrobu AUTORSKEJ (vlastnej) sekery, kde je (hotový) fabrický výrobok použitý ako polotovar a svojvoľne upravený. A vyzdobený ! Potom je radosť s takým dačím robiť aj každý deň. Mäsový topor tajomstvá sekáčov mäsa:

                               

                               

                              #46248
                                @kiri

                                Objavením Amerík sa stala vlastne také vec, že sa stretla kultúra doby kamennej s kultúrou ohňových palných zbraní – a ešte jedna vec – kultúra jazdenia na koni s kultúrou, čo to vôbec nepoznala – nedá sa asi povedať, čo bolo horšie – či realita streľby a dymu, alebo strach z bohov jazdiacich na koňoch. Asi vôbec najhoršie ale bola kultúra biologickej vojny – čo červenokožci vôbec nepoznali. Ani nevedeli pochopiť, že by také niečo odporno- zákerné mohlo medzi ľuďmi existovať. Oni boli primitívni aj vo vzťahoch – boli čestní…a to je vždy chyba. Anglosasi boli vždy  bastardi. Z celkového počtu obetí červeokožcov bolo postrieľaných asi 20% ( z toho asi polovica nábojom 44-40 Win, čo bol úplne najúspešnejší náboj Divokého západu) Najviac ich ale padlo na zámerne zavlečené choroby ( použité zámerne nevyprané deky z anglických nemocníc, na kzorých umierali pacienti na vtedy bežné choroby boli dávané ako veľkorysé dary a kapali celé dediny bez nutnosti minúť náboj) – teda BIO-logická vojna – aká paralela s covidom dnes, že? Asi odskúšané k spokojnosti…Nuž a – stretli sa teda sekery kamenné so sekerami kovovými – oceľovými – preskočili sa obdobia zlatých, medených, bronzových a železných sekier…

                                #46350
                                  @kiri

                                  Moderna – teda doba moderná. Vyznačuje sa ekonomizáciou výroby. Oproti tomu je klasika – či ručné kovanie (autorská sekera od kováča), alebo klasika z Hámru typu hámor v Medzeve pri Košiciach, kde sa zo starých koľajníc vyrábali rýle, lopaty, motyky, sekery, lesnícke náradie všetkého druhu – ale teda sekery fabrickým spôsobom – na veľkých hámroch, bucharoch, ťažkých lisoch veľkovýrobným spôsobom. No a nastupujú nové techniky – už nie hamre a buchary – ale napr. vyrezanie vodným lúčom z valcovanej oceľovej platne, vystrihnutie lisom z oceľovej platne – a následné opracovanie na magnetických brúskach, často riadené CNC systémami. Tieto výrobky spoznáte podľa spoločného menovateľa – rovnaká hrúbka materiálu, alebo ak – prinitovaný, či skôr privarený podobný materiál tam, kde je treba zosilnenie konštrukcie – či ohnutie toho istého materiálu ( v dobe ešte namäkko, keď sa ľahko ohýba, kalený je až potom, aj to možno len čiastkovo tam, kde má byť tvrdý). Procesy sú maximálne úsporné a výroba výrazne ekonomizovaná. Zaujímavý rys však nastáva v DNEŠNEJ dobe aj pri výrobe pištolí – fabriky sa vracajú k trieskovému obrábaniu súčiastok pištolí – hoci napr. metóda tlakového liatia je dokonale spracovaná – lebo CENA elektriny je tak výhodná oproti plateniu poplatkov za spaliny, dymy – výrobu odpadov-emisií pri tavení materiálu, že sa opláca naspäť nahodiť sústruhy- a svoje emisie PREDAŤ…

                                  Takže dnes už bude kovaná – vo vyhni – sekera vzácnejšia, ako pozváraná z plátov – čo bude vychádzať lacnejšie cez ochranu životného prostredia.

                                  Sekera M tech obr.1 je typickým príkladom – vyrezaná či vystrihnutá z plátu materiálu, opracovaná, načiernená, vyvŕtané dve diery na rúčku a prirobená rúčka. Toť celý výrobný postup..možno – vravím možno – zakalená časť 2 cm ostria. Postup maximálne zjednodušený. A dá sa chrliť za smiešnu cenu. Obr.2 – detto. Obr 3 – ešte aj farba je farba pôvodná. Možno čiastočne preleštená. Na praktické použitie takmer jedno. Obr.4 sekera Muela – ušetrili aj na materiále rúčky – plast je ešte lacnejší. Tak si vyberte…

                                Zobrazuje sa 15 príspevkov - 46 až 60 (z celkového počtu 62 )
                                • Musíte byť prihlásený, aby ste mohli odpovedať na túto tému.