- This topic has 211 odpovedí, 29 hlasov, and was last updated 24.01.2024/09:57 by .
-
Príspevky
-
dobrá štatistika požadovaných – povolených a z toho odlovených medveďov na Slovensku dolu pod článkom:
Včera – 26.10.2014 – išla v rádiách výstraha , že pri Veľkom poli okr. Žarnovica videli túlať sa medvedicu s 3mi mladými.
http://www.aktuality.sk/clanok/264482/dvoch-polovnikov-napadol-medved/
Dvoch poľovníkov napadol medveď
Dvaja poľovníci sa stali terčom medveďa.Na poľovačku dvojica mužov v doline Barboriná pod Hiadeľským sedlom bude dlho spomínať. Pri dohľadávaní streleného jeleňa ich napadol medveď.28.10.2014, 14:25 Liptovský Mikuláš Živá diskusia (45)
“Jeleňa som hľadal so psom v úzkej doline, bola tma, svietil som si len čelovkou,“ opísal pre portál liptov.sme.sk nepríjemný zážitok Jozef. Pes pravdepodobne zacítil blízkosť medveďa a začal sa trhať. Keď ho poľovník pustil z vôdzky a vystrel sa, šelma stála priamo pred ním, začal kričať o pomoc.
Poľovníci skončili v nemocnici
Zviera ho udrelo, medzitým mu prišiel na pomoc kolega Dušan, ktorý začul volanie o pomoc. Medveď zaútočil aj na neho, no podarilo sa mu ho ešte kopnúť, a tak ho odohnali.Obaja poľovníci skončili v ružomberskej nemocnici, kde sa podrobili komplexnému vyšetreniu.
Poľovníci sa obávali, že medveď by mohol zaútočiť opäť, preto požiadali úrady o odstrel.
Medveď môže byť vyrušený alebo vyprovokovaný
Väčšina medveďov je opatrná a zvyčajne od ľudí utečie, ale malé percento stretnutí môže skončiť útokom. Prevažná časť zranení je spôsobená medveďom reagujúcim v sebaobrane, pretože sa cíti ohrozený. Môže byť napríklad prekvapený, vyrušený alebo vyprovokovaný. Niekedy si medveď zvykne získavať potravu od ľudí a môže sa správať agresívne.Zníženie rizika útoku je predovšetkým v tom, aby sa predišlo takýmto situáciám. Využitím jednoduchých preventívnych opatrení, šanca stretnutia či prilákania medveďa je značne nižšia. Ak stretnete medveďa a viete, čo treba robiť, môže to výrazne ovplyvniť, ako bude medveď reagovať.
ÚTOKY MEDVEĎA HNEDÉHO U NÁS
Percentuálne najviac útokov vznikne
pri vyrušení a prekvapení medveďa (vyrušenie pri koristi,
vyplašenie, vydráždenie psami pri spoločných poľovačkách).
60% útokov má na svedomí vodiaca medvedica
52% napadnutých osôb sú poľovníci
20% napadnutých tvoria zberači húb
43% útokov bola vzdialenosť medzi človekom a medveďom menšia ako 5 metrovodstrel – opísané z toho linku, čo kiri dal – pokiaľ to nezmizne:
rok požadované povolené odlovené
2000 134 80 30
2001 104 72 25
2002 131 76 39
2003 128 79 13
2004 128 76 33
2005 114 77 35
2006 135 77 16
2007 123 83 25
2008 163 59 31
2009 81 42 25
2010 160 78 46
2011 114 68 3
* z tých 68 pre 52 predĺžených do r. 2012K tomu by som povedal tak, že presná štatistika z nepresných čísel.
Súťaž: Kto má najlepší recept na medvedie?24.11.2014
Kiri aj ja som našiel videjko o spôsobe ako útočí medveď. Videjko je z Indie a je to vcelku malý hnedý medveď ale venuje sa človeku zaujímavým spôsobom.
Komentár k videjku je: Divoký medvěd zaútočil na dva farmáře v Indické oblasti, muž na videu útok přežil s těžkými následky.
Ktovie ako by to bolo, keby sa postihnutý chlap aktívnejšie bránil. Je veľmi možné, že medveď ho trhá, lebo sa AKTÍVNE nebráni.Veľmi poučné je teda vidieť, ako útočí medveď na NEBRÁNIACU sa KORISŤ.
Pre sanchez:
To videjko je dobre mrazivé…..
Predstava, že mňa takto šklbe – uffff….
Nuž a čo robiť, ak by takto šklbal moje decko?…silný rozbeh a najsilnejšia kopačka kanadou do ľadvín, pečene č sleziny cez mäkký bok – pokiaľ by nebol dlhý nôž?
Vraj sa nečakaného – rozhodného a odhodlaného útoku zľakne presne tak ako tmavší človek. Len vtedy sa cíti silný, ak má pocit, že má prevahu. Ale ak začne – najmä nečakane -fasovať – uteká.
Preto je vraj lepšie nekričať – aby sa nepripravil, ale okamžite prekvapiť maximálne tvrdým zásahom- ale musí to byť naozaj rozhodné a tvrdé – smerom k likvidačnému a konečnému riešeniu. Nie nič také ako len zhodiť a odtlačiť…
Preto nenosim do lesa tenisky – ale tvrdé vojenské boty, čo dokážu rozdrviť pečeň, slezinu, ľadviny jedným silným kopancom. Ten hĺbkový účinok musí byť taký, akoby si ho chcel prekopnúť až na druhú stranu. Vtedy to strašne zabolí a všetko, čo je medzi špicom boty a kožou na druhej strane je rozdrvené a začína dovnútra masívne krvácať..Len na tejto stránke sa namiesto poďakovnia za informáciu dopracuješ akurát tak napadnutiu od tunajších “expertov” za vygúglené pichoviny.
:laugh: mi to znie, ako ked teenager doma fantaziruje, ako uchrani svoju tajnu lasku pred nejakym agresivnym frajerom na diskoteke, ako mu rozkope prdel, ak sa co len priblizi k jeho platonickej laske. takto mu chyti ruku, vykruti, sem kopne, tam udrie, a on bude hrdina, do ktoreho sa kraska zalubi…
ozaj, toho necakaneho utoku sa lakaju iba tmavsi ludia alebo je sanca, ze to plati aj na bledsich? lebo nam tu zatial kradli iba ti bledsi a naozaj uz nevieme co s nimi robit. je ich plna republika…
“silný rozbeh a najsilnejšia kopačka kanadou do ľadvín, pečene č sleziny cez mäkký bok “
nikdy som sa toľko nenasmial 🙂
26.11.2014
pre hudecmilan
Tak tento sa asi tiež smial.
A pre pohronie22 – tento si iste dokazoval – tak oko ty píšeš.
A je to práve teraz zverejnené.
http://www.topky.sk/cl/11/1440621/Mladik—22–fotil-medveda–ktory-mu-isiel-v-ustrety–Sekundy-nato-ho-zabil-pred 2 minútami
APSHAWA – Ešte v septembri sa dvadsaťdvaročný Darsh Patel vybral so svojimi kamarátmi do lesa. Počas turistiky natrafili na veľkého čierneho medveďa. Namiesto toho, aby vzal nohy na plecia, prípadne sa pred zvieraťom skryl, vytiahol mobilný telefón a začal fotografovať. To sa mu však stalo osudným. Medveď ho napadol a usmrtil.
Priatelia Darshovi nedokázali pomôcť, okamžite zavolali políciu a záchranárov. Dva mesiace po nešťastí zverejnila polícia vo West Milfordse snímky, ktoré mladík vyfotil krátko pred svojou smrťou.
Muži zákona našli na mieste tragédie medveďa, ako stráži telo mŕtveho študenta. Zviera zastrelili. Tragédia sa stala v rezervácii Apshawa, ktorá je približne hodinu cesty autom od mladíkovej školy. Ako informuje nydailynews.com, Darsh pochádzal z New Jersey a bol študentom Rutgers University.
Na výlete bol so štyrmi kamarátmi. Počas cesty stretli muža so ženou, ktorí ich varovali, aby sa otočili a nešli ďalej, pretože zazreli medveďa. Chlapci si nedali povedať a pokračovali.
O niekoľko desiatok minút skupinka natrafila na veľké čierne zviera. Kamaráti sa zľakli a rozutekali. Darsh vytiahol mobil, medveďa vyfotil a tiež chcel utiecť. Naposledy ho živého videli, ako lezie na skalu, pričom mal rozzúrené zviera za pätami. Pri úteku stratil topánku.
………………………………………………………………….
Mal by dostať Darwinovu cenu. Udeľuje sa hlupákom, ktorí sa sami zaslúžili o to, aby sa tento ich gén ďalej nerozmnožoval.
A možno takíto zvedaví a široko usmiati pribudnú aj na našom krásnom slovensku.
Osobne myslím, že to, čo napísal kiri je PRAKTICKOLOGICKY hodnotnejšie ako to, čo píšete vy. A ako čítam tak čítam – a pozerám video k čomu to bolo písané, tak by som asi ten opísaný spôsob volil ako najschodnejší, pokiaľ nie je zbraň poruke. A aj keby bola – ktovie či by sa ruky tak netriasli, že by naisto trafilo len medveďa. A ktovie, či by sa guľa nerozbila…
Asi riadny kopanec by ale dal len chlap s ozajstnými guľami.
Ktovie koľko takých tu je naozaj?
Podaktorí tu – ako čítam – by to neboli schopní urobiť, lebo už tá predstava či opis – je pre nich akoby z rozprávky.
Tak kde aký reálny čin by z nich vyvstal?Ta koňar dakdze z Aljašky v Koňarovcach hutori takto:
veď ja ani nemám zbraň, nikdy som ju nepotreboval. Možno by sa občas zišla na plašenie medveďov, ale na to mám spoľahlivú metódu od jedného eskimáckeho šamana. Stačí pred vstupom do lesa trikrát pobúchať poriadnym drúkom po hrubom pni a medvede sa pracú kadeľahšie. Verte, že to funguje aj na Slovensku…“
Zlatokop z Prešova na Aljaške.
Zaujímavý názor a skúsenosť. Skúsil to tu dakto? A čiste prírodné – ekologické. 👿Tak to vyzerá, že vychodňari dokážu remízovať nielen s alkoholom ,ale už aj s medveďmi. V USA žije 30 obyvateľov na km 2 (pričom na východnom pobreží žije až 40 % obyvateľstva), v Kanade 3 obyvatelia a na Slovensku “len” 120 ľudí na km2. Popritom sa tam strieľa cca 2000 grizly a 40.000 baribalov ročne. Drísty opitého zlatokopa, nič iného…
Dôchodca Ladislav (65): Zúrivý ranený diviak si ma pohadzoval ako loptu!
dnes 12.2.2014, 12:44 | Dôchodcu Ladislava (65) z obce v okrese Rimavská Sobota napadol rozzúrený diviak. Zraneného muža záchranári previezli do nemocnice.
Dôchodca Ladislav (65) z obce Držkovce (okres Rimavská Sobota) bol v stredu na prechádzke v okolí dediny. “Povedal, že ide hľadať nejaké porisko. Pod jedným stromom zbadal diviaka. Zviera bolo zranené, všade bolo plno krvi. A ten diviak manžela napadol! Povedal, že zviera si ho pohadzovalo ako loptu…” povedala pre Čas.sk manželka dôchodcu, ktorý prišiel domov celý skrvavený. “Diviak manžela zranil na nohe, chrbte, na zadku, kde ho zasiahol. Veľmi sme sa báli, že zomrie, stratil veľa krvi. Našťastie to neboli veľmi vážne zranenia,” dodala manželka dôchodcu Ladislava.“Privolaná posádka rýchlej lekárskej pomoci, ktorá po prvotnom ošetrení transportovala muža s viacerými ranami do nemocnice v Rimavskej Sobote,” povedal hovorca operačného strediska záchranárov Boris Chmel.
Diviaky útočia na ľudí
December 2014 – Košičanku (39), ktorá bola s rodinou na návšteve domu, ktorý jej rodina zdedila v obci Krížovany (okres Prešov), očas prechádzky napadol diviak a zranill ju na bedre. V okolí dediny bola v deň pred tým poľovačka. Nie je vylúčené, že diviak bol zranený, alebo vystrašený.Február 2013 – Poranený kanec vtrhol do osady v Lomničke (okres Stará Ľubovňa) sobotu a poranil ženu na nohe. Poľovníci tvrdili, že zviera dohnali k osadníkom miestne psy.
Máj 2013 – So zraneniami stehna a bedra previezli záchranári do nemocnice zverostrážcu (48) z obce Buková (okres Trnava), ktorého v Malých Karpatoch zranil diviak.
Marec 2011 – Počas prechádzky so psom ženu (71) v nedostupnom teréne za Stupavou smerom na Devínsku Novú Ves napadol diviak. Zviera jej pri útoku tupým nárazom spôsobilo vážne zranenie nohy.
Iste ze su… Spia tam kde nikdy nespali… Spustaju sa, alebo su vytlacane starsimi tam kde v poslednych desatrociach neboli, stracaju plachost, chodia na kukuricu s diviakmi medzi ludi, k cestam, vlakom, domom. Stracaju respekt pred hlukom, dymom… a romantici z miest ktori ich nikdy nestretli budu pod vplyvom zlatych plysakov z detstva a z auparku tvrdit opak lebo o faktoch nic nevedia.
Najväčšia slovenská šelma dokáže človeka zabiť, napriek tomu sa za posledných sto rokov na Slovensku takýto prípad nestal.
Po stopách šelmy: Koľko ľudí usmrtili u nás za posledných sto rokov medvede? Budete prekvapení!
07.11.2014 (45/2014) Takmer bez spánku, večne hladné, v strese. To je jeseň medveďov. Na pokojný zimný spánok musia nabrať až 40 percent svojej váhy. A môžu byť veľmi rozladené, keď ich pritom niekto vyruší.
Po stopách šelmy: Koľko ľudí usmrtili u nás za posledných sto rokov medvede? Budete prekvapení! 7 fotografií v galérii
Tento medvedí brloh je už pripravený na zimný spánok. Budúci nájomník sa v jeho blízkosti…Nečudo, že najväčšie slovenské šelmy sú v tomto období opäť „v kurze“. Aktuálne správy hovoria o tom, že pri dedine Veľké Pole neďaleko Žarnovice sa špacíruje samica s troma mláďatami, v liptovskej doline Barboriná pod Hiadeľským sedlom napadol ďalší medveď dvoch poľovníkov pri dohľadávaní streleného jeleňa. Ešte väčší šok prišiel z Poľska, kde mal dokonca rozzúrený jedinec usmrtiť 61-ročného muža.
Senzačné správy o krvilačnom zabijakovi však o niekoľko dní spľasli ako veľká bublina. Pitva totiž ukázala, že turista sa nestal obeťou medveďa, ale vraha. „Panika nie je nutná, ostražitosť však určite áno,“ upozorňuje ochranár prírody Jaroslav Slašťan. Jeseň je totiž na nečakané stretnutia medveďa s človekom ako stvorená. Jedinou starosťou chlpáčov je doplnenie tukových zásob, z ktorých budú čerpať počas zimného spánku. Ich extrémna žravosť nazývaná hyperphagia je spojená s každodenným putovaním za potravou až niekoľko desiatok kilometrov.
Najväčšia slovenská šelma dokáže človeka zabiť, napriek tomu sa za posledných sto rokov na Slovensku takýto prípad nestal. 7 fotografií v galérii
Najväčšia slovenská šelma dokáže človeka zabiť, napriek tomu sa za posledných sto rokov na Slovensku takýto prípad nestal.V tomto čase sú aktívne aj cez deň. Viacero jedincov sa združuje do lokalít bohatých na potravu, kde sa navzájom tolerujú. Že to pri hľadaní obživy vôbec nemajú jednoduché, sme si vyskúšali na vlastnej koži.
Stresujúca jeseň
Aby mohli medvede spokojne zaľahnúť do brlohov, musia sa na jeseň poriadne obracať. V závislosti od svojej hmotnosti „zošrotujú“ denne od 10 do 25 kíl potravy, celkovo naberajú až 40 percent svojej váhy. Tukové zásoby využívajú cez zimu na všetky fyziologické procesy, v prípade samíc aj na tvorbu materského mlieka. „Na jeseň sa u nich spánok minimalizuje, absolútnou prioritou je jedlo. Nepohrdnú vtedy ani potravou, ktorú by si v iné ročné obdobie možno ani nevšimli,“ vysvetľuje Jaroslav Slašťan.Aby sme získali aspoň nejakú predstavu, sami sme sa zahrali na medvede a vybrali sa do lesa na zber. Začíname šípkami, pokračujeme bylinami, jablkami, hubami, bukvicami. Netreba zabúdať ani na bielkoviny, preto sme zo starého padnutého kmeňa vyškriabali niekoľko tučných lariev. Pomaly zisťujeme, že ako lesné tvory by sme sa zrejme neuživili. Hoci sú medvede oveľa zdatnejšími zberačmi, je pre ne jeseň z fyzického aj psychického hľadiska nesmierne náročné obdobie. Stres je podľa Jaroslava Slašťana každodennou realitou. „Tento rok ich vyrušovalo extrémne veľa hubárov, netreba zabúdať ani na to, že okrem ľudí v lese sa musia vyrovnať aj s pomerne silnou potravnou konkurenciou. Ako všežravce jej majú medvede veľa. Od vlkov, rysov až po diviaky a vysokú zver,“ pripomína. Aj preto musia byť medvede poriadne vynaliezavé. Dôkazom ich nevídanej inteligencie je aj pokus, počas ktorého zavesili na strom zdochlinu lane a zaviedli do nej slabý prúd. Video ukazuje, že vytrvalého maca neodradili ani dva elektrošoky. K lákavej koristi sa vracal až dovtedy, kým sa mu podarilo odpojiť agregát!
Dokonalý systém
Medvede si dokážu zapamätať miesta s bohatými zdrojmi potravy vrátane blízkosti ľudských obydlí, kam sa pravidelne vracajú. Nie nadarmo sa považujú takmer za dokonalé „stroje“ na prežitie. Viaceré z ich fyziologických pochodov sú naprosto unikátne.
„Vedci zistili, že netrpia na žiadne srdcovo-cievne ochorenia, nemajú osteoporózu, nestrácajú svalovú hmotu a ani inak nezoslabnú, hoci strávia niekoľko mesiacov v brlohu,“ vysvetľuje Jaroslav Slašťan. Keďže všetku potravu ukladajú do tuku, ulíhajú medvede na zimný spánok s prázdnym žalúdkom. V hrubom čreve sa im vytvorí trusová zátka, ktorá zabraňuje vylučovaniu. Moč sa štiepi v tele a dusík, ktorý vzniká pri tomto procese, slúži na tvorbu bielkovín. Dochádza pritom k akejsi recyklácii produktov látkového metabolizmu. Medvede sú známe aj tým, že nemajú žlčové kamene a pri metabolizme tukov sa v ich tele netvoria žiadne toxické látky. Úmrtnosť dospelých jedincov je minimálna, horšie je to s mláďatami.
Na takéto stopy teraz narazíte v medvedích lokalitách celkom bežne. Chlpáče vo veľkom migrujú za potravou.
Na takéto stopy teraz narazíte v medvedích lokalitách celkom bežne. Chlpáče vo veľkom migrujú za potravou.
Autor fotografie: Jaroslav Slašťan
Odborníci odhadujú, že dospelosti sa ich nedožije takmer polovica. „Príčinou sú nielen iné predátory, zrážky s dopravnými prostriedkami či pytliactvo, ale aj dospelé samce. Aby priviedli samice k páreniu, sú schopné zabiť a v niektorých prípadoch aj zožrať jej mláďatá. Vtedy hovoríme o medveďom kanibalizme,“ približuje Jaroslav Slašťan neľahký život medvedích matiek, ktoré rodia raz za 3 – 4 roky. Ich bezbranní potomkovia v počte 2 – 3, ojedinele 1 – 4, prichádzajú na svet s necelými 500 gramami váhy na prelome januára a februára. Cez zimu sa v brlohu živia materským mliekom a na jar ich medvedica vyvedie von, aby ich učila hľadať si potravu.Úmrtnosť medvieďat je podľa odhadov takmer päťdesiat percent. Nebezpečenstvo im hrozí z viacerých strán. 7 fotografií v galérii
Úmrtnosť medvieďat je podľa odhadov takmer päťdesiat percent. Nebezpečenstvo im hrozí z viacerých strán.Žiadne monštrum
Hoci je jedinou šelmou v našich lesoch schopnou zabiť človeka, okrem viacerých zranení pri stretnutiach s medveďom nebol na Slovensku za posledných sto rokov ani jeden smrteľný prípad. O to neuveriteľnejšia bola pôvodná správa z Poľska, kde žije odhadom len asi stovka jedincov. „Ak by sa potvrdila, bol by to vôbec prvý prípad v celom stredoeurópskom teritóriu,“ hovorí Jaroslav Slašťan, ktorý rozhodne nepovažuje medvede za krvilačné monštrá. „Pre náš život sú oveľa väčším nebezpečenstvom osobné automobily alebo agresívne psy, ktoré len v rokoch 2002 – 2012 zabili desať ľudí.“Na druhej strane ťažko spochybniť fakt, že stretnutí človeka s medveďom je čoraz viac. A každé z nich prináša potenciálne nebezpečenstvo. „Na prvý pohľad sa môže ako jediná príčina javiť ich premnoženie. Treba si však uvedomiť aj to, že ľudia dnes vykonávajú v lese oveľa viac voľnočasových aktivít, pri ktorých môže dôjsť k stretnutiu s medveďmi,“ dodáva náš sprievodca. Okrem čerstvo pripraveného brlohu sme počas malej túry po Kremnických vrchoch s pánom lesa tentoraz nemali tú česť. Utrmácaní a doráňaní od šípok bilancujeme po šiestich hodinách zberu chabý, približne 2,5-kilový úlovok. Pestrosť by medveď možno ocenil, ale čo do kvantity by nás určite vysmial. Nestačilo by mu to ani na desiatu, nieto poriadny obed.
Medvede sú skôr bylinožravce, ale keď sa naskytne príležitosť, nepohrdnú ani čerstvým ovčím mäsom. 7 fotografií v galérii
Medvede sú skôr bylinožravce, ale keď sa naskytne príležitosť, nepohrdnú ani čerstvým ovčím mäsom.Medvedí jedálniček
Rastlinná potrava – 90 %, korene a hľuzy, tráva a byliny, výhonky a kôra mladých stromov, lyko (zložka pod kôrou) drevín, poľnohospodárske plodiny – kukurica a ovos, jačmeň, pšenica, raž, plody dužinaté – jarabina, kalina, trnky, šípky, jablká, hrušky, slivky, maliny, čučoriedky, černice, brusnice a plody tvrdé – žalude, bukvice.
Živočíšna potrava – 10 %, viac ako polovicu živočíšnej potravy tvoria bezstavovce (osy, mravce, chrobáky, larvy hmyzu, červy, dážďovky, mäkkýše), zo stavovcov sú to najmä drobné zemné cicavce (myši, hraboše, ryšavky, malé hmyzožravce) či obojživelníky (žaby, jašterice). Medveď dokáže uloviť aj kopytníky (jeleň, srnec, diviak), a to mladé, choré alebo poranené jedince. Malé percento tvoria hospodárske zvieratá ako ovce, kozy či hospodársky dobytok alebo zdochliny. Na jeseň možno nájsť v medveďom truse suché ihlice ihličnatých stromov. Ide o stavebný materiál mraveniska, ktorý konzumuje medveď spolu s mravcami.
Naš úlovok za šesť hodín zberu. Ako medvede by sme zrejme neprežili.
Naš úlovok za šesť hodín zberu. Ako medvede by sme zrejme neprežili.Je to veľa, stretnúť za deň dve medvedice s mladými( 1+3 a 1+2)
a ďalšie dva mladé medvede na výmere 500ha v priebehu 14 dní?
- Musíte byť prihlásený, aby ste mohli odpovedať na túto tému.