- This topic has 27 odpovedí, 10 hlasov, and was last updated 01.01.2018/23:32 by .
-
Príspevky
-
nechcel som to rozoberať lebo sa mi nechce hľadať tie preštudované články v ktorých bolo viac faktov a bez opätovného vyhľadania nebudem ani presný ani úplný, ale keď chceš, tak pár faktov: – komerčný je aj ten, že do odstrelovačiek sa (pre mňa prekvapivo ale uznávam že logicky)používa továrenské strelivo vyrábané na tento účel, pričom v cal. 308 je zabehnutá overená výroba a aj nejaký výber na rozdieľ od 300WM, do ktorej sa továrensky špeciálne odstrelovacie strelivo nevyrába; praktický dôvod – aj keď snajpri sú “tvrdí” chlapíci, mnohí uprednostňujú príjemnú strelbu z výkonovo nižšieho 308W pred 300WM; strelci dobre vedia, že aj z najlepšej zbrane a s inak dobrým strelcom sa dajú strieľať zlé série ak má strelec nejakú nedôveru či psychickú zábranu k danej zbrani; balistická – testami sa vraj zistil taký fenomén u 300 WM, že na bližšie vzdialenosti majú u tej istej zbrane väčší rozptyl ako pri väčších vzdialenostiach; zdá sa to nelogické lebo by to malo fungovať presne naopak a s pribúdajúcou vzdialenosťou by sa nepresnosti mali zväčšovať a nie zmenšovať ale niečo natom môže byť a môže to byť zapríčinené väčšou nestabilitou strely pri väčších rýchlostioach s jej postupným ustálením s následným spresnením…bohvie, balistika má okrem jasne pomenovateľných a exaktne daných zákonitostí v sebe aj kus alchýmie…
300WM je inak nie moc vydarený náboj kvôli zosilnenému dnu (prstenec), ktorý sám o sebe prináša viac problémov ako osohu; náboj je aj zbytočne dlhý, to je ale aj kopu iných patrónov, preto je vymyslený novší 300 WSM (win short mag) – čo je vlastne krátky 300WM bez zosilenia dna prstencom a napriek tomu výkonovo rovnaký, ba v niektorých ukazovateľoch lepší…
hľadaj, čítaj, je toho okolo patrónov a balistiky na dva životy študovania…
(ja mám 300WinMag rád, máme rovnaký rok narodenia, tak sa s ním kamarátim 🙂 )ach tak to sme sa nepochopili, ten prvy odstavec uplne beriem, az po ten fenomen s 300 WM, je to vlastne to prakticke a komercne hladisko co som mal na mysli ze ked uz raz bol zavedeny a pouzity do odstrelovaciek (kvoli tomu ze bol vtedy standardnym puskovym nabojom US army) tak sa to snim vezie + reklama ktoru tym ziskal, je preto logicke ze je pren najsirsi sortiment komponentov aj tovarenskych nabojov
co som chcel povedat je, ale to ze konstrukcia ako taka nieje z balistickeho hladiska zase nicim vynimocna a taku presnost je mozne dosiahnut aj inde
k tomu fenomenu co spominas, pripada mi to ako logicky nezmysel, cital som o tom viackrat a nikde to este nebolo realne dokazane, ale ak si zoberies papier a nacrtnes drahu strely tak zistis ze presnost na kratsie vzdialenosti je nutna podmienka pre presnost na dlhsie vzdialenosti, co ztoho ze napr od 300m bude strela stabilnejsia a bude letiet “rovnejsie” ked poleti neziaducim smerom ktory mala v tych 300m a nevies ho vdaka vyssiemu rozptylu odhadnut?
hej, ten prstenec je zbytocny v sucasnosti na vsetkych nabojoch a isty cas to bola len modna vlna kde take naboje mali povest vyssieho vykonu oproti nabojom bez neho, je to prezitok a experiment z doby ked technologie neboli dostatocne presne na opakovane pozadovane usadenie naboja v komore prostrednictvom dosadacieho kuzela (pri dlhych komorach)a nie zosilnenie dna kvoli tomu aby ho neroztrhlo
🙂 zbraniam sa venujem od malicka i ked vtedy to bol skor konicek a neskor to prerastlo do vasne a venujem sa im na odborenj urovni, vratane balistiky i ked je jasne ze nveiem ani destainu toho co by som chcel
wins napísal:
nechcel som to rozoberať lebo sa mi nechce hľadať tie preštudované články v ktorých bolo viac faktov a bez opätovného vyhľadania nebudem ani presný ani úplný, ale keď chceš, tak pár faktov: – komerčný je aj ten, že do odstrelovačiek sa (pre mňa prekvapivo ale uznávam že logicky)používa továrenské strelivo vyrábané na tento účel, pričom v cal. 308 je zabehnutá overená výroba a aj nejaký výber na rozdieľ od 300WM, do ktorej sa továrensky špeciálne odstrelovacie strelivo nevyrába; praktický dôvod – aj keď snajpri sú “tvrdí” chlapíci, mnohí uprednostňujú príjemnú strelbu z výkonovo nižšieho 308W pred 300WM; strelci dobre vedia, že aj z najlepšej zbrane a s inak dobrým strelcom sa dajú strieľať zlé série ak má strelec nejakú nedôveru či psychickú zábranu k danej zbrani; balistická – testami sa vraj zistil taký fenomén u 300 WM, že na bližšie vzdialenosti majú u tej istej zbrane väčší rozptyl ako pri väčších vzdialenostiach; zdá sa to nelogické lebo by to malo fungovať presne naopak a s pribúdajúcou vzdialenosťou by sa nepresnosti mali zväčšovať a nie zmenšovať ale niečo natom môže byť a môže to byť zapríčinené väčšou nestabilitou strely pri väčších rýchlostioach s jej postupným ustálením s následným spresnením…bohvie, balistika má okrem jasne pomenovateľných a exaktne daných zákonitostí v sebe aj kus alchýmie…
Janci,toto su uz dost neaktualne a v sucasnosti aj skutocnosti nezodpovedajuce info, co sa tyka nasadenia 300WM a dalsich v realnych konfliktoch
wins napísal:
300WM je inak nie moc vydarený náboj kvôli zosilnenému dnu (prstenec), ktorý sám o sebe prináša viac problémov ako osohu; náboj je aj zbytočne dlhý, to je ale aj kopu iných patrónov, preto je vymyslený novší 300 WSM (win short mag) – čo je vlastne krátky 300WM bez zosilenia dna prstencom a napriek tomu výkonovo rovnaký, ba v niektorých ukazovateľoch lepší…
hľadaj, čítaj, je toho okolo patrónov a balistiky na dva životy študovania…
(ja mám 300WinMag rád, máme rovnaký rok narodenia, tak sa s ním kamarátim 🙂 )WSM ma trosku problem zo zvladnutim tazsich striel ako 200grs. Hovorim o pouziti dlhych tazkych striel s vysokym balistickym koeficientom urcenych pre strelbu na dlhe vzdialenosti. Bezne lovecke strely obvykle idu bez vacsich problemov naladit na potrebnu presnost (aj ked aj tu sa najdu vynimky,neprispievajuci,ale citajuci kolega/ovia vedia 😉 ),takze tu problemy nebyvaju….Nechcem glorifikovat 300WM, zvolil som si ho kvoli tomu,ze pri primeranej spotrebe prachu sa mi jeho potencial javi ako dostatocny na vzdialenosti do 1km,co mam moznost strielat.Ako nahradu 300WM vidim skor 300 Remington Ultra Magnum, toto je jeden z mimoriadne vydarenych Magnumov sucasnosti a od svojho uvedenia sa tesi velkej oblube….viac v pripravovanom clanku
tých informácií nikdy nie je dosť, ja si rád prečítam všetko čo sa mi dostane do ruky o mojich obľúbených kalibroch (pred pár dňami som kdesi našiel článok, jak si jeden amík pochvaľoval kal. 243Win pri love jeleňov na 500 až 600 yardov; asi šlo o pasrnce a nie jelene, ale aj tak pre mňa prekvapivé konštatovania, aj keď tomu kalibru do 200m verím aj na ťažkú zver – len rana musí sedieť);
niektoré informácie sú aj čudesné, ale keďže nepoznám nejakú oponentúru k nim (ako ku tej anomálii s presnosťou), konštatujem len to, čo som čítal; aj keď sa mi čoraz viac páči long range hunting, osobne som na zver len párkrát strieľal na viac ako 200 m; absencia strelnice v okolí mi neumožňuje pohrať sa s vlastným testovaním na terč, čo treba v určitom (nemalom) rozsahu – Igor Ty dobre vieš; strašne nemám rád, ak sa niečo zovšeobecňuje na základe jednotlivých či málo opakovaných skúseností, preto aj na tomto fóre napriek mnohým desiatkam strelenej zvere si stále nedovolím tvrdiť nejaké jednoznačné závery…
ak ma vieš nasmerovať na zaujímavé info o 300WM či 243W, sem s tým…
300rem.ultra mag nemôže mať chybu,niečo som čítal; mne sa pozdáva aj 338 lapua mag, ale to je už zas z iného súdka; 243 a 300 sú veci, na ktorých mienim for ever ostať a už viac nešpekulovať, radšej výmena zbrane ako kalibra…k tomu fenomenu co spominas, pripada mi to ako logicky nezmysel, cital som o tom viackrat a nikde to este nebolo realne dokazane, ale ak si zoberies papier a nacrtnes drahu strely tak zistis ze presnost na kratsie vzdialenosti je nutna podmienka pre presnost na dlhsie vzdialenosti, co ztoho ze napr od 300m bude strela stabilnejsia a bude letiet “rovnejsie” ked poleti neziaducim smerom ktory mala v tych 300m a nevies ho vdaka vyssiemu rozptylu odhadnut?
To SLAVOSLAV:
U kal. 338 LapMag je realne že presnosť alebo presnejšie rozptyl /vyjadrená v MOA/ stúpa vzdialenosťou. Samozrejme že po určitú hranicu. T.z. teoreticky že v 100 m je nepresnejší ako v 600m. Tento kal. bol stvorený pre vzdialenosti mimo dosah 308W, prípadne 300WM a v týchto vzdialenostiach je
od neho presnosť požadovaná a na to bol stvorený.no ak myslis ze rozptyl stupa ako zvacsuje sa tak mas pravdu, v opacnom pripade ti dam logicku hadanku:
na 100 m budes mat stranovu odchylku 3 cm nalavo, napravo od zamerneho bodu to je rozsah priblizne 0,017° na kazdu stranu dajme tomu ze dalej uz pojde po idealnej priamke v smere (nie vyske kedze gravitacia je tu stale)tzn ze ak by sa uz dalej nevychylovala zo smeru jej stranova odchyka na 1000 m bude 30 cm nalavo, napravo takze presnost na kratke vzdialenosti je nutnou podmienkou pre presnost na dialku
ono sice mozes mat pravdu v tom ze presnost (brana ako uhlovy rozptyl) klesa vo vacsich vzdialenostiach pri tychto kalibroch menej ako vo vzdialenostach mensich no nikdy neklesa v absolutnom vyjadreni, nato si treba dat pozor
To o čom píšem ja súvisí so stabilizáciou
projektilu /preto rôzne stúpania drážok vrs.
rôzne gramáže striel/. V príspevku hore je to myslené tak že presnosť /rozptyl v MOA/ sa vo vačšej vzdialenosti zlepšuje Dúfam že sa ozvú znalejší.ĎakujemO tomto “fenoméne” som počul aj ja. Keď sa vykašlem na nejaké uhlové minúty a pôjdem na centimetre, tak mi človek,ktorý má Sako TRG v 338 Lapua tvrdil, že na 100 metrov má rozptyl 5 cm a na 300 metrov 3 cm. Podľa jeho tvrdenia strela po opustení hlavne nerotuje len okolo vlastnej pozdĺžne osi ale začne aj opisovať akúsi kružnicu okolo pomyslnej osi výstrelu. Táto kružnica sa postupne a väčšou vzdialenosťou zmenšuje – strela sa stabilizuje.
Netrvdím, že to tak je, alebo nieje a ani sa k tomu nechcem nejako odborne vyjadrovať. Hovoril mi to ale človek,ktorý s 338 Lapua strielal.to je pravda, spicka strely opisuje pocas letu miniaturnu kruznicu a teda strela nerotuje len okolo svojej osi ale jej spicka kmita no pokial viem nema to vplyv zmensenie rozptylu v zavislosti na vzdiaelnosti, no pre istotu hodim rec s niektorymi ludmi a dam vediet
konečne je tu život, normálne sa teším
tiež sa v svojich úsudkoch spolieham na logiku a základy fyziky ale pravda je aj to, že v balistike funguje kopa dejov naraz a niektoré veci sa zdajú akoby mimo logiky a fyziky, ale verím, že majú logické vysvetlenie, len ho nájsť; alebo ide o výmysly
inak keď hovoríte o rotácii špičky strely tak si viem predstaviť ako môže byť strelba napr. na 200m menej presná ako na 300m; ak strela vletí do terča v momente jej najväčšej odchylky od stredu pričom jedna vľavo druhá vpravo, dole, dole…tak pol centy na každú stranu a rozptyl je väčší ako keby tie isté strely pokračovali v lete, ustálila sa strela – prestala opisovať tak veľkú kružnicu na špici a strely dosiahli lepší sústrel, len nesmú letieť moc ďalej, lebo nárast nepresnosti vzhľadom na uhol…; len to by tá rotácia hrotu musela byť na ztačiatku riadna a v terči by asi nebol po prechode strely krúžok, ale elipsa…asi…
tiez si rad pokecam ked to ma uroven a priznam sa ze na tak velke vzdialenosti mam skor teoreticke ako prakticke skusenosti
prave preto sa mi to zda divne, ono by to nemala byt rotacia okolo pomyslenej osi vystrelu v takom zmysle ze strela ide po spirale, ale len miniaturne kmitanie spicky strely zatial co zadok (tazisko) by malo zostavat v smere letu takze na terci sa to ako elipsa neprejavi, ide vlastne o jav ked gyroskopicky efekt vyrovnava snahy strely prevratit sa bokom
Trošku zase oživím staršiu tému – je 1. 1. 2018 – tak niečo zábavné na čítanie.
Tento výňatok je z adresy náboje-přebíjení o náboji 6,5x55SE.
Vojenské náboje 6.5×55 dosahovaly tlaku 3200 ATM (cca 3200 Bar) což je asi 47.008 psi. Zkušební náboje dosahovaly tlaku asi 4000, až 4500 ATM což je převedeno (x14.69) asi 58.760 psi až 66.000 psi. Původní vojenský náboj m/94 obsahoval střelu o hmotnosti 10.1 gramu (156 grainů) s kulatou špičkou, která dosahovala rychlosti 725m/s (2378fps) z 29″ hlavně pušky m/96 rifle, 700m/s (2297fps) z 24″ hlavně pušky m/38 a 655m/s (2149fps) z původní 18.5″ hlavně pušky m/94 carbine. První špičaté střely byly otestovány mezi lety 1910 a 1920 ve zkušebních zbraních, finální náboj se pak objevil ve sniperských puškách M/41 a používal špičaté střely o hmotnosti 9 gramů (139 grainů). Tento náboj se velmi brzo osvědčil jako výborný oproti původnímu náboji a v roce 1944 střela 9 gramů nahradila všechny předchozí náboje pro M94. Náboj M/41 dosahoval rychlosti 793 m/s (2601fps) z hlavně délky 29″ pušky M/96, 768 m/s (2519fps) ve 24″ hlavni pušky m/38 a 730 m/s (2395fps) v 18.5″ hlavni pušky M/94.takže – 1 palec je 2,54cm – vplyv dĺžky hlavne na rýchlosť a teda aj balistiku:
hlaveň dĺžky oblá strela špicatá strela
29″ palcov = 73,7cm 725 m/s 793 m/s
24″ palcov = 61,0 cm 700 m/s 768 m/s
18,5″ palca = 47cm 655 m/s 730 m/sZaujímavé pre nás je porovnanie 60cm vs 47cm – je to podobné, ako normálna hlaveň a hlaveň štuca . A je zaujímavé, že strela s oblou špicou má väčšiu citlivosť na zmenu rýchlosti zmenou dĺžky hlavne ako strela špicatá.
Na úbytku dĺžky 14cm hlavne je u oblej strely úbytok 45 sekundových metrov – teda 3,2 m/s na centimeter chýbajúcej hlavne.
Na úbytok dĺžky hlavne 14cm u špicatej strely je úbytok 38 sekundových metrov – teda 2,7 m/s na centimeter chýbajúcej hlavne.
Zhruba o tieto údaje si treba upraviť výkon uvedený na príslušnom náboji – teda rýchlosť a z nej vypočítanú energiu. Správnejšie by bolo asi počítať si to v percentách, ale to si môže urobiť každý sám, ak by mu nestačil takýto (hrubší) údaj v metroch.to ci je strela spicata, alebo nie nema na vysledny ustovu rychlost ziaden vplyv. Ten rozdiel je v hmotnosti tych striel a z toho vyplyvajuceho zrychlenia posobiaceho na strelu
- Musíte byť prihlásený, aby ste mohli odpovedať na túto tému.