Zobrazuje sa 15 príspevkov - 1 až 15 (z celkového počtu 17 )
  • Autor
    Príspevky
  • #43686 Odpovedať
      @kiri

      Nedostatočne veterinárne prehliadnuté mäso, resp. v ich podmienkach asi neprehliadané. Tak, ako u nás (poľovníkov)  neprehliadané.

      Prezerá sa len to, čo ide na ďalšie uvádzanie do obehu. To, čo si zjeme, to je bez prehliadky. Ale je len na diviakovi, čo stretne a zožerie = čím sa nakazí.

      https://www.cas.sk/clanok/820378/tinedzer-zjedol-maeso-nasledovala-drsna-smrt-hroza-co-sa-mu-dostalo-do-mozgu/

       

      #43687 Odpovedať
        @kiri

        Pásomnica = echinokokóza,  správa sa ako zhubný nádor a účinná liečba, okrem chirurgickej, naň prakticky neexistuje. Choré sú aj deti.  Preto pozor na neumyté lesné plody na prechádzke, výlete, na nedostatočne tepelne upravené veci – klobásy – aby ste sebe a svojim deťom nedali darček na celý krátky život.
        <h2>Státisíce neviditeľných, prežijú aj v mrazničke</h2>
        Prvého pacienta s potvrdenou diagnózou sme na Slovensku zachytili v roku 2000. Odvtedy vieme o 69 prípadoch. Tento rok sme diagnostikovali troch pacientov, väčšinou sú to náhodné nálezy. Jedna pacientka mala pomerne rozsiahly až 6×12 cm veľký útvar na pečeni.

        Echinococcus multilocularis, teda pásomnica líščia, je parazit horskej klímy. Vyskytuje sa najmä v oblasti severnej hemisféry, jeho vajíčka totiž uprednostňujú vlhké a chladnejšie podnebie. U nás je tento parazit najviac rozšírený v Žilinskom a Prešovskom kraji. V týchto oblastiach je infikovaná takmer každá druhá líška. Priemerný výskyt na našom území je však 30 percent. Objaviť sa teda môže aj na juhu.

        Hlavným hostiteľom tohto nebezpečného parazita je líška hrdzavá. Pásomnica žije v jej čreve a spolu s líščím trusom sa dostávajú do okolia tisíce vajíčok. Tie zaschnú a vetrom či vodou sa šíria. Ak zjete neumytú lesnú čučoriedku, jahodu, zbierate huby, napijete sa z horského prameňa, alebo si neumyjete ruky po práci v záhradke, do ktorej sa potenciálne dostala líška, môžete sa nakaziť. „Ohrození sú najmä ľudia pracujúci v lese, v poľnohospodárstve, ale aj záhradkári,“

        Ako drobný parazit ohrozuje ľudí? „Keď človek prehltne vajíčko, dostáva sa do tenkého čreva. Už pôsobením žalúdočných štiav sa obal vajíčka naruší a uvoľní sa takzvaná onkosféra. To je larvička. Tá má vyvinutú hlavičku s háčikmi a dokáže sa prevŕtať cez stenu čreva. Dostáva sa do krvného obehu. A krvou je zanášaná ďalej rovno do pečene,“ opisuje putovanie larvy MVDr. Antolová. Parazit sa v pečeni zachytí a pomaly rastie, vytvára cystický útvar. Kým si niečo všimneme, môže ubehnúť aj päť až pätnásť rokov. „Najčastejšie sa larvocysta vyvíja v pečeni, ale pacient môže mať lézie aj v pľúcach, mozgu, kostiach, či iných orgánoch,“

         

        http://www.preventivne.sk/zaujalo-nas/parazit-ako-rakovina-nakazit-mozete-aj-vo-vlastnej-zahradke.html

         

        #43688 Odpovedať
          @kiri

          Listerióza – bežne na to umierajú AJ  mladí ľudia.

          https://primar.sme.sk/c/4117237/listeria-listerioza-priznaky-priebeh-liecba.html

          výňatok zo správy za rok 2012 z MPSR /sprava_o_zoonozach_povodcoch_zoonoz_a_alimentarnych_nakazach_v_sr_za_rok_2012 – pod týmto názvom hľadajte na nete.

          V júni bolo hlásené úmrtie u 54 ročného muža z okresu Trebišov. Prvé meningeálne príznaky ochorenia a teploty do 39° C sa prejavili 9.6.2012 a exitus nastal 16.6.2012. V likvore bola kultivačne pozitívna Listeria monocytogenes. Epidemiologická anamnéza negatívna.

          V auguste bolo hlásené úmrtie u 73 ročného muža z okresu Revúca. Prvé príznaky u pacienta sa prejavili 20.8.2012. Dňa 21.8.2012 RZP dovezený na Interné odd. v Revúcej s klinickými príznakmi prekolapsového stavu, febrilitami, poruchou vedomia. Jedná sa o polymorbidného pacienta – etylika. Pre zhoršenie klinického stavu s príznakmi akútnej meningitídy bol pacient preložený na Inf. odd.
          Lučenec na JIS. Vyšetrenie likvoru 23.8.2012 zabezpečený na Internom odd. v Revúcej a zaslaný na mikrobiológiu v Stropkove, opakovane. Lumbálna punkcia vykonaná aj na Inf. odd. Lučenec. V likvore kultivačne potvrdená Listeria monocytogenes. Napriek zahájeniu intenzívnej terapii antiedematóznej a antibiotickej dňa 26.8.2012 exitus. Epidemiologická anamnéza negatívna.

          V decembri bolo hlásené úmrtie u 25 ročnej ženy z okresu Hurbanovo. 19.12.2012 nastala triaška, 40°C horúčka, bolesti hlavy (užívala Paralen á 4 hod.). 20.12.2012 ráno o 3.00 hod. afebrilná, cítila sa lepšie, len bola malátna. O 11.00 hod. matka ju našla pozvracanú v kúpelni, ešte komunikovala. Večer zavolali pohotovosť, nasledovala hospitalizácia na internom oddelení, odkiaľ bola preložená na OAIM a z OAIM na Infekčnú kliniku do Nitry, kde exitovala 23.12.2012. V likvore kultivačne
          pozitívna Listeria monocytogenes. Epidemiologická anamnéza negatívna.

          V decembri bolo hlásené úmrtie u 68-ročnej ženy z okresu Nové Zámky. Pacientka mala od októbra 2011 novodiagnostikované ochorenie – plazmocytóm a bola v dispenzárnej starostlivosti hematológa. Ostatné ochorenia: DM, CHOCHP, hypertenzia. 26.12.2011 – privezená RLP na CPPO v Nových Zámkoch, hospitalizovaná na II. Int. kl. FNsP v NZ z dôvodu kvalitatívnej poruchy vedomia, dezorientácie v čase. Počas hospitalizácie rozvoj meningeálnej symptomatológie
          – opozícia šije a febrility do 38°C. CT vyšetrenie mozgu – negat. Biochemické vyšetrenie likvoru poukázalo na zápalový proces CNS bakteriálnej etiológie. Dňa 27.12.2011 – preklad pacientky na Inf. kl. FN v Nitre. 5.1.2012 stav pacientky progredoval do respiračnej acidózy a hypoxémie. Stav bol konzultovaný s lekárom KAIM, ktorý v tom čase neindikoval preklad pacientky na KAIM. U pacientky dochádza k sťaženému dýchaniu, tachykardii s hypotenziou, hyposaturáciou a tachypnoe s postupným klesaním tlakovej a pulzovej frekvencie. Dňa 6.1.2012 bol konštatovaný exitus letalis. Ochorenie bolo potvrdené klinickým priebehom, biochemickým vyšetrením likvoru a kultivačným dôkazom pôvodcu nákazy Listeria monocytogenes v likvore a HK. Epidemiologická anamnéza negatívna.

          #43767 Odpovedať
            @kiri

            Aj tu ide o hygienu – pri love – síce pri rybárčení, ale v podstate je jedno, či je škrabanec na ruke od háčika, od noža alebo od kosti – otvorí sa kože a cez ranu sa dostanú baktérie – ohrozenie. Nuž a tieto mäsožravé baktérie sú fatálne. Ešte stále sme závislí od ATB do takej miery, že ak to tie nezastavia, zastavuje sa to odstránením možnosti šírenia postupu amputáciou. Tento pán mal šťastie. Pred rybačkou iste ani len netušil, že takéto niečo je možné. A iste o tom netušia ani mnohí z nás – že čo môže všetko hroziť pri poľovačke.

            https://www.topky.sk/cl/13/1790321/Rybar-takmer-prisiel-o-ruku–Smrtiace-zranenie-sposobila-uplna-malickost–VIDEO-hrozy

             

            #43933 Odpovedať
              @kiri

              Zase pásomnica z mäsa.

              Rachel vraj dlho zápasila s nespavosťou a keď zaspala, mala nočné mory. Zažila aj halucinácie, v januári 2018 sa jej príznaky zhoršili, začala mať problémy s udržaním napríklad hrnčeka na kávu, ktorý nechtiac pustila na zem. Nevedela písať maily a esemesky, radšej ľuďom telefonovala. Bola zmätená, vymkla sa z domu, prišla do práce bez rovnošaty, pozerala na obrazovku počítača a nechápala zmysel slov.

              https://www.topky.sk/cl/11/1802691/Co-vrtalo-Rachel-v-hlave–Sokovani-lekari–z-nadoru-sa-pocas-operacie-vyklula-ina-nechutnost

               

              #44075 Odpovedať
                @kiri

                Veľmi podobný priebeh by mala otrava z nedostatočne odkrveného hygienicky závadného mäsa diviny, ktoré môže vzniknúť práve zo zásahov na hlavičku, chrbticu – obľúbené obrnové rany typu ” v ohni”, kedy sa zastaví srdce a krv sa z vlásočníc nestihne dostať von a mäso preto zosmradne aj pri mrazení v mrazáku, lebo ten malý mráz nezastaví rozkladné procesy krvi. Poľovník – či pytliak – teda rozhodne o kvalite mäsa obľúbeným nesprávnym umiestnením zásahu na hlavičku, kde sa následne nemusí dohľadávať – zver nerobí krvavú stopu po revíri, rýchlo sa nasadí igelitka na hlavu, aby neboli stopy k autu – ale výsledok býva potom takýto. Najmä ak sa mäso griluje a nedostatočne sa prepečie.

                https://www.topky.sk/cl/11/1815967/Ceski-zachranari-v-akcii–12-tinedzerov-sa-na-chate-otravilo-masom

                <header class=”perex”>V českej oblasti Bílá v Beskydách sa dvanásť ľudí otrávilo grilovaným mäsom. Záchranárom komplikoval zásah zle prístupný terén, v ktorom sa nachádza chata, kde trávila čas skupina tínedžerov vo veku 18 a 19 rokov. Piati z nich skončili v nemocnici vo Frýdku-Místku.“V noci na sobotu sa u nich prejavili príznaky infekcie, ktorá postihla tráviaci trakt. Mali prudké zdravotné problémy sprevádzané nevoľnosťami, bolesťou brucha, zvracaním a hnačkou, čo sú prejavy bakteriálnej infekcie, ktorej zdrojom mohla byť strava, ktorú večer konzumovali,” uviedol hovorca záchranárov

                </header>

                #44664 Odpovedať
                  @kiri

                  Čo sa môže stať, hoci je to iste kontrolovaná prevádzka. Možno však nakúpili tajne od nekontrolovaného chovateľa. Nákaza je jedna vec – žaloba bude iná vec.

                  https://www.cas.sk/clanok/907145/richard-zjedol-v-restauracii-nedovarene-kuracie-maso-zanechalo-to-na-nom-fatalne-nasledky/

                   

                  #44665 Odpovedať
                    @kiri

                    Aj toto hrozí v prírode – súvisí to s hygienou – hoci okrajovo. Ale je to poučné. Dávam do pozornosti najmä v oblastiach s voľným pasením dobytka. ale je to súvisiace aj s výskytom vysokej zveri, ktorá to má totožné s dobytkom. Je to poučné aj pre prípady, kedy sa ide poľovať do iných oblastí a krajín. Muchy sa tlačia do očí aj v lete – už sa aj u nás začínajú používať moskytiéry na klobúku, ako alternatíva k repelentom. Tu je vidieť, čo môže jednoduché použitie repelentu ochrániť.

                    Žena sa infikovala očnou hlístou zvanou thelazia gulosa, ktorá zvyčajne napadá hovädzí dobytok. Prenášajú ho tvárové muchy, ktoré konzumujú očné sekréty. Lekári nedokázali presne určiť, ako sa Američanka nakazila. Neskôr im ale prezradila, že si chodí zabehať po miestnych chodníčkoch. “Jasne si spomínam na konkrétny beh v údolí Carmel vo februári 2018, kedy som bežala do strmého kopca a vbehla do mušieho roja. Odfukovala som muchy z tváre a vypľúvala som ich z úst,”

                    https://www.topky.sk/cl/13/1836543/Zena-si-bola-zabehat-v-prirode–Nechutne-sa-nakazila–takto-lahko-to-moze-postihnut-kazdeho

                     

                    #44703 Odpovedať
                      @kiri
                      #44706 Odpovedať
                        @kiri

                        Starší článok – trvale platný v biológii nákazy a v jej dôsledkoch. Štatistika sa možno zmenila, ale podstatné platí stále. Páni autori vedia, na čo upozorňujú:

                        Poslední větší epidemický výskyt trichinelózy byl na území České republiky zaznamenán v roce 1954 ve Smrdově u Pacova, kde z 11 onemocnělých osob 3 zemřely. Od té doby bylo v České republice zaznamenáno do roku 1993 asi 14 onemocnění.
                        Že ale nelze trichinelózu podceňovat ukazuje epidemie z roku 1998 na Slovensku, kde v obci Valaská u Brezna onemocnělo 336 osob a z nich 45 žen, z nich 2 těhotné, ukterých došlo k potratu. Tato epidemie vznikla specifickým způsobem, kdy při tradičním “fašangu” zde vždy vyráběli speciální “čoklí” klobásy, kdy k vepřovému masu se přidává psí maso a jeden ze tří použitých psů byl pozitivní.
                        K rozsáhlejším epidemiím došlo v Západní Evropě např. v Německu v roce 1982 ze salámu z vepřového masa s onemocněním asi 400 osob. V roce 1998 ve Francii rovněž 400 osob s nákazou vzniklou z koňského masa. V Itálii od roku 1975 onemocnělo humánní trichinelózou asi 1000 osob v několika epidemiích způsobených rovněž z koňského masa z koní dovážených z Polska. Časté epidemické výskyty byly zaznamenány v Bulharsku, Bělorusku, Polsku, Rumunsku, Ukrajině i jinde.
                        Zajímavý fenomén v poslední době je přenos těchto onemocnění a vznik epidemii z koňského masa dováženého do Západní Evropy z Polska, Jugoslávie i odjinud. V průběhu posledních 15 let se v Západní Evropě stali koně nejvýznamnějším zdrojem humánních trichinelóz především ve Francii a Itálii. K nákazám koní musí zřejmě docházet na pastvinách a musejí se infikovat požíráním drobných myšovitých hlodavců.

                        https://www.myslivost.cz/Casopis-Myslivost/Myslivost/2003/Cerven—2003/Nepodcenujme-trichinelozu

                         

                        #44716 Odpovedať
                          @kiri

                          Asi je vám už jasné, že MNOHÉ zdravotné problémy ľudí – a aj poľovníkov – sú ISTE tohoto pôvodu. Len na to treba špeciálne vyšetrenia, ktoré sa robia len výnimočne. Totiž je “výhodné”  pestovať si dobrú diagnózu – dáva to veľa bodov od poisťovne. Načo vyliečiť zlatú sliepku, čo prináša platené body? To musí byť ozaj dobý kamarát doktor…

                          https://cze.caremorefoundation.com/chervi-v-mjase.php

                           

                          #44928 Odpovedať
                            @kiri

                            Muž zo Spojených štátov dlhodobo trpel intenzívnymi bolesťami hlavy sprevádzanými zvracaním. Lekári ho poslali na magnetickú rezonanciu, ktorá odhalila príčinu jeho zdravotných problémov. Ukázalo sa, že v mozgu mal niekoľko rokov pásomnicu. Ako červ dorastal, spôsoboval svojmu hostiteľovi čoraz väčšie problémy. Hlavným rizikovým faktorom nákazy je konzumácia surového alebo tepelne nedostatočne spracovaného hovädzieho a bravčového mäsa. Video k textu:

                            https://www.youtube.com/watch?time_continue=2&v=RixcCa1d2wg&feature=emb_logo

                            #44951 Odpovedať
                              @kiri

                              Parazit – príde sa na to možno až za 10 rokov! Lekári diagnostikovali hrudku na jej pečeni ako rakovinu. Počas operácie ale zistili, že o žiadny nádor nešlo. Bol to zriedkavý parazit, ktorý pravdepodobne rástol v bruchu pacientky najmenej desať rokov. Pri operácii však lekári zistili, že v ženinom bruchu nie je žiadny nádor, ale parazit, ktorý je veľký ako grapefruit. V jej vnútri žil aspoň desať rokov. Trpela alveolárnou echinokokózou, zriedkavým ochorením spôsobeným pásomnicou. Ľudia sa ňou môžu infikovať buď zjedením nakazeného mäsa alebo psom.

                              https://www.topky.sk/cl/13/1861899/Zene–36–diagnostikovali-rakovinu–cakala-na-smrt–Lekari-ju-otvorili-a—-preboha–to-co-ma-v-peceni-

                               

                              #45001 Odpovedať
                                @kiri

                                https://www.casopis-sifra.cz/jak-muze-maso-ovoce-a-zelenina-vydrzet-navzdy-cerstve/
                                <h1 class=”entry-title”>Jak může maso, ovoce a zelenina vydržet „navždy čerstvé“?</h1>
                                <div class=”td-module-meta-info”>

                                Díky ochraně v modifikované atmosféře vydrží maso nebo zelenina čerstvá dlouhé měsíce i roky. Jakmile se ale dostanou na běžný vzduch, začne se rozkládat a je třeba je okamžitě zpracovat či zkonzumovat.

                                Co<span class=”Apple-converted-space”> </span>udělá většina Čechů například s masem, které nakoupí v akci, obvykle v množství předznamenávajícím světovou válku? Správně, zamrazí ho. Pokud by maso bylo čerstvé, například ze zabíjačky, kdy si člověk udělá zásoby na celý rok, jde o desítky let prověřenou a spolehlivou metodu. Jenže maso v obchodech není čerstvé, a to dokonce ani v případě, když ho zrovna přivezou.

                                „Tajemství šéfkuchaře“ se jmenuje skladování a balení v ochranné neboli modifikované atmosféře. Tento způsob konzervace zahrnuje odstranění vzduchu ze skladovacího prostoru či obalu a jeho nahrazení plynem nebo směsí plynů, která je odlišná od běžného složení vzduchu. Nejčastěji jde o směs dusíku a oxidu uhličitého. Celý logistický řetězec dnešního zásobování je postaven na zázračné metodě zvané CAS – control-led atmosphere storage neboli skladování s řízenou atmosférou. Atmosféra je upravena tak, že se pozmění v celém skladu složení plynů a jejich koncentrace se pak udržuje v celém skladu stejná a podle potřeby se mění. V obrovských halách naplněných konzervačními plyny se skladuje nejen ovoce a zelenina, ale také maso. To se samozřejmě také mrazí. Podobně se postupuje i při dovozu potravin lodní dopravou, neboť v opačném případě by zboží „nepřežilo“ cestu. Například dánská společnost Danish Crown přepravuje v modifikované atmosféře díky technologii BluWrap maso do Austrálie, aniž by bylo jakkoli chlazeno či mraženo, přičemž jen cesta masa trvá 56 dní.<span class=”Apple-converted-space”> </span>Jakmile přijde objednávka, zboží se ze skladu připomínajícího plynovou komoru přesune do obchodu – a to často v obalu, který je naplněn stejnými plyny. Takovéto skladování má jednu obrovskou výhodu – maso či zelenina (ta navíc pomocí plynů zvládne podle potřeby i dozrát) vydrží v tomto prostředí, kde se nemohou množit bakterie, klidně rok či dva. Jen tak může celý logistický řetězec fungovat v rytmu „sedm dní v týdnu, dvanáct hodin denně“, kdy jsou všechny obchody neustále otevřené a plně zásobené. Tato logistika se samozřejmě nemůže řídit ročními obdobími ani dobou sklizně, protože sklady se doplňují průběžně a vyprazdňují podle poptávky opět v duchu hesla „starší má přednost“. Jeden sklad, například v americkém státě Washington, dokáže pojmout miliardu a půl tuny jablek, což je skoro celá úroda.

                                Se zeleninou a masem je to podobné. Oč déle takto skladované zboží vydrží v plynu, o to rychleji se pak musí zkonzumovat poté, co plyn opustí. Mražení masa, které koupíte v ochranné atmosféře, je potom stejný hazard jako mražení masa, jež tento obal opustilo již dříve a obchodník jej například vyložil na pult. Okamžitě po vybalení masa se rozjedou rozkladné procesy odpovídající jeho stáří, mražení nemražení. Prostě začne rychle hnít. Cokoli jiného nežli okamžité zpracování masa tak zavání průšvihem a „kakastrofou“.

                                Jakmile několik měsíců staré maso po vyndání z ochranné atmosféry, kdy okam-žitě započal rozklad, zamrazíte, nelze hnilobné procesy již zastavit. Pokud takové maso necháte pár měsíců v mrazáku, rozdíl je obrovský – jak v chuti a barvě, tak v nutnosti vystartovat okamžitě na toaletu. Trávicími problémy trpí čím dál víc lidí, aniž by tušili, že k tomu hodně přispívá i nesprávné nakládání s potravinami. Mrazit se dá bezpečně jen maso čerstvé, nikoli to, které bylo napuštěno inertními plyny a je staré jako Metuzalém.

                                Plyn zásadně ovlivňuje také vlastnosti ovoce a zeleniny. Udělejte si takový malý pokus. Kupte si naleštěné supermarketové jablko a nechte ho pár dní na stole. Schválně, odkud vám začne hnít? Oproti jablku ze zahrady, jež hnije od povrchu, plynové jablko hnije zásadně zevnitř a od středu. Zvláštní, že? Nejvtipnější ale je, že když jej umyjete jarem, který odmašťuje, plyn se z jablka „vytáhne“ na povrch a jablko lepí tak, jako byste jej natřeli kanagonem.

                                Závod s časem

                                Ale zpět k masu a uzeninám. Spousta lidí vám řekne, že maso balené v atmosféře nekupuje, a raději si zajde pro čerstvé k řezníkovi. Teď ale přichází další klíčová otázka: Kde vzal to maso řezník? Vypovídající zážitek měla nedávno moje žena, která nakupovala v řeznictví drůbež. Paní prodavačka se zadumaně zadívala na poslední plátky kuřecích prsou a pronesla: „Počkejte, přinesu čerstvé.“ Načež přitáhla obrovský pytel, rozstřihla ho a slavnostně vyndala „čerstvou“ várku.

                                Spíš než o řeznictví jde ve většině případů o prodejny masa. Toho samého, jaké se balí do vaniček v supermarketu. Samozřejmě že je nedílnou součástí marketingu slovo domácí či z našich chovů, ale je třeba vzít rozum do hrsti a podívat se na statistiky.

                                </div>

                                #45087 Odpovedať
                                  @kiri

                                  krava cestovateľka ?! – Aká je vlastne stará? Koľko razy zmrazená? Koľko razy nepredaná a čakala až na dobrú akciu? U diviny, ktorú si sami strelíte viete, že je naisto čerstvá.

                                  Attachments:
                                Zobrazuje sa 15 príspevkov - 1 až 15 (z celkového počtu 17 )
                                Odpoveď na: Hygiena mäsa
                                Vaše údaje: