O ježkovi a líške so sedemdesiatimi piatimi rozumami, srbská rozprávka

[zuzana.mrlianova @zuzana-mrlianova]

🙂
Stretli sa raz ježko s líškou. Pekne sa pozdravia, povypytujú sa jedno-druhé a medzi rečou sa líška dozvedá:”Povedz, ježko, koľko ty máš rozumov?”
“Jeden. Koľko hláv-toľko rozumov. A ty?”
“Hlavu mám len jednu, ale v nej sedemdesiatpäť rozumov,” vychvaľovala sa líška.
“Ej, sestrička, to je hádam trocha veľa!” zvolal ježko.
“Tebe možno, ale mne nie.”
Líška sa tak pýšila a natriasala pred ježkom, že i na opatrnosť zabudla. Zastala rovno nad horárovým klepcom a práve, keď sa zaverila, že naozaj má sedemdesiatpäť rozumov v hlave, železá šťukli, a líška bola v klepci. Metala sa od bolesti, skučala, div si labu neodhryzla, ale železá nepopustili. “Beda mi, beda,” nariekala líška.
“Čo bedákaš?” riekol ježko. “Veď máš sedemdesiatpäť rozumov, hádam ti len poradia, ako ujsť z klepca.”
“Ježúrik môj, vidím, že som sa lapila do klepca, lebo som sa vychvaľovala a zabudla na opatrnosť. Pomôž mi, poraď, nikdy ti to nezabudnem.” Ježko sa zľutoval nad líškou a poradil jej: “Keď sem príde horár, rob sa, že si mÅ•tva. Ak bude do teba šťuchať, ani sa nepohni. Potom ťa vyberie z klepca a ty vezmi rozum do hrsti a nohy na plecia.” Líška poslúchla. Onedlho začula horára, vystrela sa a robila sa, že je už po nej. Obzerá si horár líšku v klepci, šťuchne do nej, vidí, že sa nehýbe. Vybral ju zo želiez, položil na zem, obrátil sa, že ponapráva klepec, a vtom šuch! – a po líške ani stopy, len chrastie šuchorí. Ale od tých čias sa líška nikdy viac nechválila, koľko má rozumov.

[Autor]

Príspevky