- This topic has 11 odpovedí, 4 hlasy, and was last updated 17.04.2017/15:39 by .
-
Príspevky
-
U susednom česku majú problém s Aujeszkyho chorobou. Je to smrteľne nebezpečná choroba , ktorú prenášajú diviaky. Upozorňujem majiteľov psov,ktorí chodia pravidelne na prechádzky do lesa, aby tak robili zo všetkou opatrnosťou. Ak sa choroba z diviaka dostane na domáce zviera (nap. na psíka) ten do 1 až dvoch dní v bolestiach zahynie.
Viac v článku: http://tn.nova.cz/clanek/tretina-kancu-prenasi-smrtelny-vir-kocku-nebo-psa-zabije-za-den.htmlMilošZV, aj na našom krásnom Slovensku s tým máme patálie – a kúsok od Ba – na záhoráckej strane Karpát – kapú tam psy po spoločných poľovkách – ale zodpovední sa tvária – že NIČ.
Ja som o tom písal v téme poraďte mi dobrý nôž – teraz je to na 4 strane:
https://www.horar.sk/index.php/forum/bez-zbrojneho-preukazu/18872-poradte-mi-dobry-lovecky-noz?start=100Toto som tam písal:
Ešte doplňujem – napr. neliečiteľná Aujezského choroba u diviakov – pre psov má 100% úmrtnosť – mortalitu – vyššiu ako besnota – a NEDÁ SA PROTI NEJ NIJAKO OČKOVAŤ a NEDÁ SA NIJAKO LIEČIŤ.
Ak sa pes dostane do kontaktu s takým diviakom – je mŕtvy do troch dní.cs.wikipedia.org/wiki/Aujeszkyho_choroba
Nijako sa to nedá zastaviť a zvrátiť. Psovodi na spoločných poľovačkách sú vo veľkom riziku. Stačí napr nedbalo položiť nôž od rozoberania diviaka aby sa k nemu dostal pes – stačí jedno obliznutie od psa – a až tak sa po troch dňoch dozviete, že ten diviak bol chorý – lebo ten pes skape.
Každý kto ide so psom na dohľadávku diviaka a pes má zlozvyk do diviaka hrýzť a šklbať ho – taký pes skape, keď natrafí a pohryzne chorého – resp. oblizne jeho krv – jeho papuľu – telesné tekutiny alebo ranu – mäso.
Dám sem teraz jeden link – kde sa píše, že vraj komora lekárov sa vyjadrila, že na Slovensku táto choroba nieje.
http://www.psisvet.sk/index.php/o-psoch/zdravie-a-vyziva/1235-aujeszkyho-choroba-co-to-je-priznaky-prenos-prevencia
Je ho buď hlúposť – alebo nevedomosť – alebo vyložené klamstvo.
Poznám minimálne jedného – puškár Ivan Spurný, ktorému presne na toto skapal jeho puncovaný pes – a nedostal ani korunu – ani od štátu a ani od poľovníkov z revíru, kde sa to stalo – všetci to tutlali.
A neskapal ako jediný – na záhoráckej strane Karpát neďaleko BA ich skapalo niekoľko.
Taká je realita na Slovensku.
Keby sa do toho bilo a súdilo – aj štát by sa musel správať inak.
Môj názor – veterinári to musia vedieť – a čučia – ergo – neplnia svoju funkciu. Ale – nechcú si vyrábať problémy. A viete ako je to – ak zdochne pes so skúškami – asi si kúpi nového = pohne sa obchod a sme usmiati, lebo peniažky zmenili majiteľa. A ak si ho kúpi – zase sa bude cvičiť a pôjde na skúšky = zase sa platí a ide to.
A takto si tu žijeme.
Keby sa odhalilo, že pri Bratislave je ložisko Aujezského choroby – jééj – to by zase bolo rečí – a kontrol…a vysvetľovania…a tak sa to tutlá a ojebáva.Najhoršie je, že ani SPZ a ani tá slávna Komora v tomto nič pre poľovníkov NEROBÍ !!!
A ani poistky za takto uhynutých psov nevyplácajú – lebo tak úžasne nastavili systém, že vlastne v reále nič nemusia zaplatiť! Teda – idú proti vlastným členom – načo teda sú? Ako používajú peniaze?
A tiež hrajú za štát – proti vlastným členom – to je HANBA!
Spočítajte im to vo voľbách – zistite si, za koho kope šéf – a jednoducho ich nevolťe – a nikto z rodiny. A pozor – pred voľbami budú sľubovať hory -doly – a po voľbách vás zase oklamú.
Pošlite ich do zabudnutia.Ahoj kiri, vedel by si napísať konkrétne o ktoré združenie sa jedná ? Píšeš že kúsok od Ba – na záhoráckej strane Karpát.
Celkom nedávno takto uhynul pes vedúcemu LS vo VnT.
Spurnému uhynul pes do 3 dní po poľovke v Borinke. Potom si kúpil nové šteňa . Nikoho to nezaujímalo – a nikto to nedal na súd a pod.
A nekonali ani veterinári, kde boli tí páni s tými psami na ošetrení. A vieš ako je to – akože sa nič nestalo – psíčkari nie sú chránení – nikto nezastupuje ich záujmy! – ale bez psov by nebolo spoločných poľovačiek – a ani peňazí pre združenia z nich!
Ale čo by bolo, ak by sa v revíri preukázala táto choroba? Koniec poľovke?V tej dobe – rok 2010-2011 uhynulo na to isté 8 psov v Borinka – Pernek. – to sú info od psíčkarov, čo chodia do pohonu. Príznaky – 2-4 dni po poľovke sa škrabe na vrchu hlavy až si zoškrabe kožu = dôkaz že má napadnutý mozog…a to je koniec – to sa nedá zastaviť.
Takže – čo vlastne chceme?
Kto to má v popise práce dbať na bezpečnosť – vyhľadávať informácie o ohrození?
Alebo je veterinárna služba prvá, kto to má zatĺkať a tajiť?A čo som našiel:
( zase vygúglená pichovina – že?)
http://www.polovnickakomora.sk/spk/spk-aktualne/spravy-a-informacie/115-informacia-pre-polovnicku-verejnost-ohladom-vyskytu-aujeszkeho-choroby-u-diviakov-na-slovensku.html
INFORMÁCIA PRE POĽOVNÍCKU VEREJNOSŤ OHĽADOM VÝSKYTU AUJESZKÉHO CHOROBY U DIVIAKOV NA SLOVENSKU
29. 05. 2012, 11:18 SPK
Bez štvornohých pomocníkov?
Otázku z titulku si kladie čoraz viac chovateľov našich najobetavejších pomocníkov na spoločnej poľovačke na diviačiu zver – chovateľov duričov. Každoročne počuť o psíkoch, ktoré doslova nasadzujú život pri vytláčaní diviačej zveri z húštin. Neraz sa tento nerovný boj končí pre psíka tragicky. Nie je to však jediné a už nezvratné nebezpečenstvo, ktoré na spoločnej poľovačke hrozí nášmu psíkovi. V poslednom období čoraz častejšie počuť aj o úhynoch psov na Aujeszkého chorobu, ktorou sa nakazili práve na spoločných poľovačkách na diviačiu zver.REZERVOÁR OCHORENIA
Aujeszkého chorobu alebo inak. pseudobesnotu, spôsobuje herpes vírus (SHV-1). Prirodzeným hostiteľom a rezervoárom vírusu sú sviňovité, teda aj diviačia zver. Ak sa z tejto skupiny zviera infikuje, stáva sa jeho nositeľom doživotne i keď má vytvorené protilátky. Nakazené zviera vylučuje vírus len v určitom životnom období kedy sa dostáva do tzv. viremickej fázy. Zvyčajne ide o oslabenie imunity z rôznych dôvodov (stres, pôrod, nevhodné chovateľské podmienky). Vtedy sa stáva nebezpečným aj pre ostatné zvieratá, ktoré môže nakaziť. Okrem vlastného druhu to môžu byť aj iné, napr. aj psovité a mačkovité.
Človek nie je vnímavý na toto ochorenie. U nakazeného iného druhu zvieraťa sa ochorenie prejaví takmer vždy klinicky manifestnou formou a končí sa úhynom. No v týchto prípadoch však musí ísť o prijatie dostatočne veľkej infekčnej dávky, zvyčajne spojenej s konzumáciou mäsa zvieraťa vo viremickej fáze alebo olízaním krvi, príp. výlučkov z telových otvorov takéhoto zvieraťa.
Pri domácich ošípaných patogenita vírusu závisí od veku zvieraťa. U dospelých má ochorenie zväčša mierny priebeh, často bez zjavných klinických príznakov a nikdy nie je pre ne smrteľné (s výnimkou najmladších prasiatok). Šírenie ochorenia a patogenita pri domácich ošípaných je pomerne dobre preštudovaná a domnievame sa, že u diviakov by mal byť priebeh ochorenia podobný. Pre potvrdenie tejto teórie by bolo však dobré vykonať rozsiahlejší monitoring v terénnych podmienkach príp. biologický pokus. Výsledky vyšetrovaní ulovených diviakov za viac ako 15 rokov vykonaných na Štátnom veterinárnom ústave vo Zvolene totiž naznačujú, že u diviakov priebeh a najmä šírenie ochorenia je predsa v určitých parametroch rozdielne, čo zrejme spôsobujú odlišné životné podmienky a iné etologické prejavy v prirodzenom prostredí.NAJHORŠÍ ČAS
U domácich ošípaných dochádza k vylučovaniu vírusu v priebehu celého roku. Naproti tomu u diviačej zveri sa podarilo zachytiť vylučovanie vírusu len v zimnom období v mesiacoch október až február (najčastejšie v decembri). Vzorky, ktoré boli vyšetrované na Aujeszkého chorobu pochádzali z diviakov primárne vyšetrovaných na klasický mor ošípaných a boli dodávané priebežne počas celého roka.
Analýzou ročného obdobia, v ktorom bolo zistené vylučovanie vírusu, sa nám núka niekoľko zmien v životných podmienkach a správaní sa diviakov, ktoré by mohli vplývať na šírenie ochorenia. Z najzávažnejších zmien, ktorá pravdepodobne zohráva primárnu príčinu vylučovania a šírenia vírusu je, že v tomto období sa odohráva párenie diviakov s intenzívnym kontaktom aj mimo rodinných zväzkov. Diviaky v tomto období oveľa častejšie využívajú pre ne typický spôsob dorozumievania sa prostredníctvom tzv. nosonasalneho a nosoanálneho kontaktu, čo by vysvetľovalo aj pomerne vysoké percento infikovania diviačat. Tie sa síce nezúčastňujú na pohlavnom akte (ten sa považoval za hlavnú cestu prenosu), ale sa infikujú aj „kontrolou” intenzívneho značkovania teritória kancov a rujných diviačie slinnými a močovými značkami.Ďalšia zmena, ktorá môže mať vplyv na vylučovanie vírusu sú spoločné poľovačky, vyvolávajúce stres u diviakov a nútený presun v rámci viacerých domovských okrskov. Intenzívnejšie kontakty v tomto období sú aj z dôvodov sústreďovania sa diviakov z polí na menšie plochy poskytujúce kryt v mimovegetačnom období. To vyvoláva u diviakov, chrániacich si svoj domovský okrsok, stabilný tzv. sociálny stres.
RÝCHLY PRIEH U PSOV
Aj keď sa zdá, že ochorenie nemá žiadny vplyv na diviaky, pre poľovné psy je veľmi nebezpečné. K najpravdepodobnejšej možnej infekcii psov od diviakov môže dôjsť v období, keď sa najčastejšie používajú na spoločné poľovačky. Každoročne sa to aj stáva, len škoda, že psy uhynuté za príznakov tohto ochorenia sa zriedka dostávajú na laboratórne vyšetrenie, preto laboratórne potvrdených prípadov je menej. Pretože klinické príznaky ochorenia sú však typické a manifestné, určiť diagnózu je pomerne ľahké. Pri správnom stanovení diagnózy pomáhajú aj anamnestické údaje, kde sa vždy uvádza kontakt s diviakom alebo konzumácia surového diviačieho príp. bravčového mäsa.
Inkubačné štádium u psov trvá od 2 do 10 dní. Za ten čas si chovateľ zvyčajne na psíkovi ani nevšimne žiadne príznaky. Prvým klinickým prejavom je nápadne časté olizovanie, čo prechádza do pocitu svrbenia, ktorého intenzita sa stupňuje. Svrbenie u psov sa lokalizuje zvyčajne na hlavu a na okolie papule. Škriabanie je také intenzívne, že na miestach svrbenia sa vytvárajú otvorené rany. Nastupuje obrna jazykového a hltanového svalstva, neskôr zášklby svalstva na hlave a krku. Zvieratá hynú do 12 hodín od prejavenia sa klinických príznakov, výnimočne do dvoch dní.
AKTUÁLNA NÁKAZA U NÁS
Od r. 2007 je SR Rozhodnutím Komisie 2007/603/ ES uznané ako krajina bez výskytu Aujeszkého choroby u domácich ošípaných. U diviakov však pretrváva genotyp vírusu, ktorý v domácich chovoch ošípaných nikdy nekoloval.
V poľovníckej sezóne 2010/2011 bol v SR laboratórne potvrdený vírus u 13 diviakov. Prvý prípad bol zaznamenaný 15. 10. 2010 a posledný 23. 2. 2011. Laboratórne boli potvrdené aj 3 prípady výskytu u psov (z jednej poľovačky v okrese Veľký Krtíš). U jedného psa (okres Košice okolie) bola diagnóza stanovená na základe klinických príznakov. U diviaka, s ktorým prišiel tento pes do kontaktu, bol vírus potvrdený laboratórne. Všetky psy ochoreli v mesiaci december.
V sezóne 2011/2012 bolo laboratórne potvrdených 10 diviakov vo viremickej fáze (prvý prípad 19.11.2011 posledný 21.1.2012) a vírus bol potvrdený i u jedného uhynutého psa (november, Krupina). Podľa klinických príznakov a priebehu bolo ochorenie potvrdené u ôsmich psov infikovaných na spoločnej poľovačke (november, Malacky) a jedného na poľovačke v Pliešovciach (začiatok januára 2012). Na základe sérologického vyšetrenia sa zistilo, že približne štvrtina vyšetrovaných diviakov prišla do kontaktu s vírusom a je teda potencionálnym vylučovateľom. So stúpajúcim vekom stúpa aj sérologická prevalencia v tejto vekovej kategórie. Naproti tomu podľa vekových kategórii sa vírus podarilo zachytiť najčastejšie u diviačat (56 % všetkých pozitívnych prípadov) lanštiakov (34 %) a najmenej u dospelých diviakov (10 %). So stúpajúcou počtom diviačej zveri stúpa, pochopiteľne, aj možnosť väčšieho počtu infikovaných jedincov.PREVENCIA
Keďže momentálne na trhu nie je žiadna vakcína proti ACH vhodná pre mäsožravce, jedinou ochranou našich štvornohých pomocníkov sú poznatky o možností šírenia ochorenia a minimalizácia situácií, počas ktorých môže dôjsť k infikovaniu psa. Preto najmä v čase vylučovania vírusu diviakmi, čo je obdobie spoločných poľovačiek, je dôležité neškodne odstraňovať vývrhy z diviakov, nenechávať pobiehať psy na výradisku a zabrániť ich kontaktu s ulovenými diviakmi. V tomto období nie je vhodné používať na výcvik psov ratice a kože z ulovených diviakov, prípadne zakladať stopy pofarbené krvou z takýchto zvierat. Zabránenie olizovania krvi, telových otvorov a požierania vývrhov by malo byť samozrejmosťou. A aby spoločné poľovačky na diviaky bez psíkov sa nakoniec nestali skutočnosťou, neostáva nám dúfať, že už v blízkej budúcnosti bude k dispozícii aj účinná očkovacia látka. Štátna veterinárna a potravinová správa SR
Tak páni – je to informácia priamo od komory.
Informácia o chorobe – o všetkom možnom – a konštatovanie, že inak nič s tým, že?
Vidíte tam nejaký návod pre svojich členov čo v prípade, že im uhynie pes vo výkone práva poľovníctva?
Ako je to s poistením?
Čo treba urobiť – kam sa obrátiť?
Ako svojim členom ide slávna komora pomôcť?
Chodil dajaký obežník, aké papiere treba vypísať, aby z poistenia členovia boli ODŠKODNENÍ za újmu vo výkone – vlastne kto to má na zodpovednosť? ŠTÁT !Nič…ani slovko – ich zodpovednosť – a naša škoda. Pritom sú všetci poistení – povinne! Nijaký návod – len informácia – že si môžete poplakať.
Tak načo je nám taká komora? – to by stačila aj predsieň !!! Len peniaze cicajú a užívajú si pozvania a luxusné poľovačky.To čo píšeš kiri sú vážne veci. To je sila.
Myslíš?……ja myslím, že SPZ na to serie a usmievajú sa. Nuž a Komora je tak vysoko pri koryte, že sa takouto malichernosťou ako je pár psov úplne obyčajných malých ľudí ani za úsmev nestojí. Oni idú v obrovských obchodoch. Otroci nech sa starajú o chleba.
Zapamätaj si : Ak by voľby mohli dačo zmeniť – už by ich zakázali.
Len preto sa snažia zakázať Kotlebu. Ale aj tomu by psi boli ukradnutí, obávam sa.
Ale ak ten verejne povie, že bude riešiť veterinárov a ochranu a urobí poriadok v SPZ a Komore – budú ho asi voliť všetci poľovníci na Slovensku. To je šanca.
KIRI nepreháňaj. Situácia nie je tak dramatická ako píšeš.
Iste – presne toto si hovoria presne tí papaláši, ktorí nič nekonajú – a mali by.
Keď je ticho – vlastne každý drží hubu – prečo by sa vôbec starali? načo im pomáhať v ich škode?
Tí, ktorí boli poškodení sa neozvú o svoje práva – tak čo by sme si robili starosti?
Nuž ale – aj takto sa dá hodnotiť ich práca pre svojich druhov – aj v zbrani a aj vo zväze.Podľa mena nicku – nie si práve Ty ten najvyšší? – a preto zľahčuješ?
[quote=”kiri” post=20370]
Podľa mena nicku – nie si práve Ty ten najvyšší? – a preto zľahčuješ?[/quote]neboj sa, nie som
áá – ja sa nebojím, keby som sa bál neopýtam sa :woohoo:
To skôr ty by si sa bál priznať.No ale – ak hovoríš, že situácia nie je taká zlá – vysvetli podrobne tu verejne – ako nie je zlá – a ako majú svoje škody znášať obyčajní ľudia – lebo psovodi – to obyčajne nebývajú predsedovia združení a podnikatelia, ale skutoční poľovníci, ktorí majú revír odšlapaný iks razy osobne peši a nevozia sa v Land Roveroch.
Ak to teda nebolo či nie je také zlé – ako boli odškodnení?
Čo urobili činovníci SPZ pre nich?
A čo urobili štátne organizácie – veď výkon poľovníctva je pod štátnou kontrolou príslušných Lesných úradov.
Tak to som zvedavý nielen ja – ale iste aj ostatní – a prosím – píš detailne – krok po kroku.
- Musíte byť prihlásený, aby ste mohli odpovedať na túto tému.