High-Tech a poľovníctvo

Dnes už väčšina ak nie všetci poľovníci má automobil ( niektorý aj do terénu ), s ktorým sa presúvajú nie len do revíru ale aj po ňom. Presun do revíru to by sa dalo, ale prečo sa presúvať s automobilom po revíry ? Viem, že niekde to ináč nejde, niekedy je potrebné uskutočniť rýchly presun, ale neprichádzajú poľovníci o niečo ? Často krát je počuť z úst poľovníkov, však v tom našom revíry nič nemáme. Keď sme išli autom po revíry, tak sme nič nevideli. Zver, pohybujúca sa po revíry, zanecháva množstvo charakteristických stôp, ktoré však z vnútrajšku automobilu nemôžeme vidieť. Ak chceme mať prehľad o zveri v revíri, zrieknime sa „pohodlia automobilu” a začnime sa opäť spoliehať na vlastné nohy a oči. Viem, že u vekom starších kolegov je to oveľa ťažšie a preto sa stále viac a viac spoliehajú na svoj automobil. Nebojte sa, nezabudol som na to, že taký „tereniak” je neoceniteľným pomocníkom pri odvoze ulovenej zveri. A čo ak má ešte nebodaj naviják, to je už niečo. Je pravdou, že zver si zvykne na pohyb automobilov v revíry, ale ten zostáva vždy rušivým prvkom. Každý už zažil situáciu, že keď sa po revíry pohyboval v automobile, zver zostala pokojná a nereagovala, ale ako náhle ste niekde zastali, zver začala istiť alebo hneď odbehla do úkrytu.

V mnohých poľovníckych združeniach sa môžeme stretnúť s nainštalovanými fotopascami, ktoré sa umiestňujú v blízkosti kalužísk, na miestach kde vychodí zver, pri kŕmidlách a chodníkoch. A ak sú ešte napojené na mobily, potom môžu poľovníci po celý deň a noc pozorovať pohyb zveri v sledovaných oblastiach a tiež čas ich výskytu. Pri tom nedochádza k vyrušovaniu zveri. Medzi dnešnú štandartnú výbavu poľovníka musíme tiež zaradiť prístroj na nočné videnie. Umožňuje pozorovať zver za tmy. K dostaniu sú už dávnejšie puškohľady s nočným videním. Pomocou takéhoto prístroja, podobne ako u fotopascí je možné tiež sledovať pohyb cudzích osôb po revíry. Ale skutočne sa fotopasce a prístroj na nočné videnie využívajú len na pozorovanie zveri alebo cudzích osôb ?

A ešte sa skúsme zastaviť u diaľkomerov. Jeho používanie sa odôvodňuje tým, že má zabrániť streľbe na veľké vzdialenosti, čo v mnohých prípadoch viedlo a vedie k postrieľaniu zveri a tým jej trápeniu. Ale ako už býva skôr opak je pravdou. Niektorí si to zdôvodňujú po svojom. Veď keď existujú balistické tabuľky a máme ešte k tomu diaľkomer, tak prečo nestrieľať na veľké vzdialenosti. Všetko máme pod kontrolou, tak čoho sa báť. Ale mnohé trofeje ( úhyny ) z chovateľských prehliadok poukazujú na niečo iné. Samozrejme nezabúdam na možnosť nedohľadanej postrieľanej zveri, to ale už vecou svedomia a zodpovednosti každého strelca.

Z pohľadu praktického môžeme používanie high-tech akceptovať, ale kam až chceme s využívaním tejto techniky pri love zájsť. V prípade poľovníctva predsa ide o remeslo s bohatými a viacročnými skúsenosťami z minulosti a ten kto ho chce vykonávať aj dnes, by sa mal hlavne neustále zdokonaľovať a učiť sa. Zmyslom poľovníctva predsa nie je len úspešný lov. Sem predsa na prvom mieste patrí starostlivosť o zver, jeho chov a až ako odmena je trofej. Všetky vlastnosti vyššie spomínanej high-tech by mali v prvom rade napomôcť ochrane zveri v našich revíroch. Ale mnohé prípady poukazujú na to, ako táto high-tech môže ľahko zviesť používateľa zo správnej cesty. Priznajme si, že človek obzvlášť v dnešnej dobe je tvorom, ktorý veľakrát hľadá ľahšie cestičky k úspechu, poľovníctvo nevynímajúc. Netvrdím, že všetky výdobytky high-tech by sme mali teraz zahodiť a vrátiť sa k „pechote”. Týmto krátkym zmyslením chcem len poukázať na to, či už nestojíme alebo nebodaj sme už neprekročili „krehkú” hranicu medzi poľovníkmi a tými, ktorých v literatúre označujú ako vraždiaci technici. To nechám na posúdenie všetkým, ktorí si tento článok prečítali a aspoň trochu sa nad ním zamysleli. Rád si prečítam ich názor na problematiku high-tech a poľovníctvo. Je to niečo podobné ako ABS v automobiloch. Niektorí z vodičov, ktorí ho majú často tvrdia, že im sa s ABS nemôže nič stať. Žiaľ prax veľakrát ukazuje, ako sa mýlia. Technika má človeku pomáhať, ale nikdy ho nenahradí. V konečnom dôsledku rozhodujúci je vždy jej používateľ. 

Autor: Ján Krnáč