Stále zabúdame, kde prebieha skutočný „boj“ o pochopenie významu poľovníctva

obr.: pixabay.com

Stále zabúdame, kde prebieha skutočný „boj“ o pochopenie významu poľovníctva

V časoch, keď neboli sociálne siete, poľovníci sa delili o svoje skúsenosti prostredníctvom fotografií na nástenkách, príbehy zo života poľovníkov si verejnosť mohla prečítať v časopisoch, ktoré si predplatili alebo zakúpili v stánkoch a videá s poľovníckou tematikou sa mohli zakúpiť v obchodoch. Inými slovami, obsah sa musel aktívne hľadať a pre nepoľovnícku verejnosť bolo veľmi ťažké toto nechtiac pretnúť. Ako poľovníci sme žili podľa zákona a etického kódexu, ktoré sme si vážili a mali sme sebakontrolu.

S prístupom na sociálne siete došlo v tomto k radikálnej zmene. Ktokoľvek môže vidieť časti súvisiace s poľovníctvom a mnohí im nemusia správne porozumieť. Myslím tým spôsob, akým poľovníci predstavujú činnosti spojené s výkonom práva poľovníctva a ako sú zdieľané s nepoľovníckou verejnosťou prostredníctvom sociálnych sietí.

No ako je uvedené v nadpise, poľovníci stále zabúdajú, kde prebieha skutočný „boj“ o pochopenie významu poľovníctva.

Skutočný „boj“ je o pochopení významu poľovníctva väčšinou.

V dnešných časoch môže každý sám prispievať na sociálne siete, či už vyjadrením svojho názoru alebo nejakou fotografiou súvisiacich s poľovníctvom. Poľovníci zabúdajú, že ide o jednu z najvplyvnejších platforiem, na ktorú útočia odporcovia poľovníctva. Všetko čím poľovníci vstúpia na túto platformu a bude to dostupné širokej verejnosti podporené faktami, pomôže to poľovníctvu získať jej podporu.

Ak sa nazývate poľovníkom, ale dobrovoľne ubližujete veci, ste skutočný poľovník ?

Ak ste poľovníkom, ktorý hrá na stereotypy, ktoré môžu odporcovia poľovníctva ľahko využiť na vyvolanie emocionálnej reakcie u nepoľovníckej verejnosti, na koho strane ste ?

Postoje odporcov poľovníctva sú založené výlučne na emóciách. Odporcovia pritom ignorujú štatistiku, vedu a dokonca aj fakt, že väčšina krajiny nejakým spôsobom používajú živočíšne produkty – mliečne výrobky, mäso. Sú na nesprávnej strane, ale keď nájdu veci, ktoré sú v súlade s ich nesprávnym názorom na poľovníctvo využívajú to na ovplyvňovanie tých istých ľudí, ktorých sa poľovníci snažia vychovávať.

Musíme si priznať, že snahou odporcov poľovníctva nie je zmeniť názor nás poľovníkov, ale kde môžu zmeniť názor, je nepoľovnícka verejnosť.

Čo je však horšie, odporcovia poľovníctva odviedli dobrú prácu aj pri podnecovaní vzájomných „súbojov“ v rámci poľovníckej komunity. Podarilo sa im vytvoriť miniatúrne emocionálne a iracionálne reakcie medzi poľovníkmi, aby naskočili do rozbehnutého vlaku. Stačí si prečítať komentáre a reakcie na komentáre medzi samotnými poľovníkmi.

Je veľmi dôležité pre budúcnosť poľovníctva, aby všetci poľovníci vždy držali spolu, nech sa deje čokoľvek.

Poľovníci ako celok sme sa rozhodli, že samotné zákony nestačia a preto vznikol etický kódex. V jeho prípade ide o spôsob sebakontroly a zabezpečenia, aby osoby s rozhodovacou právomocou videli poľovníctvo v správnom svetle a ako by sa na poľovníctvo malo pozerať. Ide o reguláciu, nakoľko sú niektoré veci, ktoré nie sú obsiahnuté v zákonoch. Poľovníci vedia, že rozhodujú nepoľovníci a že s faktami je poľovníctvo logické rozhodnutie.

Podstatou etického kódexu je, že prejavujeme úctu zveri, ktorú lovíme.

Sociálne siete sa vo všeobecnosti stali najväčším nástrojov kritiky poľovníctva. Umožňujú poľovníkom zdieľať sa navzájom, ako aj so širšou komunitou. Temnou stránkou je, že tiež umožňuje odporcom poľovníctva používať veci v negatívnom svetle, ktoré nemusia poskytovať úplné informácie o všetkých činnostiach spojených v výkonom práva poľovníctva. V poľovníckej komunite to tiež vytvára hádky a emocionálne trhavé reakcie.

V tejto hre to nie je „všetko alebo nič“.

Na vzťah poľovníctvo vs. odporcovia poľovníctva sa nemôžeme pozerať len v kontexte „boja“ medzi týmito skupinami. 

Je potrebné sa na to pozerať ako na celok a na to, ako činy niekoľkých poľovníkov celkovo ubližujú poľovníctvu.

Poľovníci sa musia vedieť zastať jeden druhého, ale musia sa aj navzájom strážiť. Nemôžu sa báť povedať kolegovi poľovníkovi, že niečo poľovníctvu nepomáha a poľovníci, ktorým záleží na jeho budúcnosti, sa nesmú báť počúvať. 

Skutočný „boj“ medzi poľovníkmi a odporcami je v priestore pre rozhodovaciu verejnosť. Ako poľovníci máme vedu a fakty na svojej strane. Vynakladáme obrovské množstvo práce na ochranu prírody. Máme tu rastúcu populáciu, ktorá sa zaujíma nie len o kvalitu potravín, ktoré konzumujú ale aj o to, odkiaľ tieto potraviny pochádzajú. 

Namiesto útokov mafiánskej mentality v rámci poľovníckej komunity musíme prehodnotiť veci, ktoré robíme a či sú alebo nie sú dobré pre poľovníctvo ako celok.

Je potrebné zvýšiť propagáciu toho, čo vrhá pozitívne svetlo na poľovníctvo, uvádza fakty a demonštruje jeho význam prostredníctvom väčšej etiky poľovníkov. Tento „boj“ nie je to, čo robíme v našom malom kruhu poľovníkov, ale to, ako dobre dokážeme ukázať a získať podporu od väčšej skupiny tých, ktorí rozhodujú. Na toto sa musíme zamerať.

Zodpovední poľovníci nesmú nikomu dovoliť reprezentovať nás ako celok v negatívnom svetle, ktoré hrá do karát odporcom poľovníctva.

Poľovníctvo nikdy nebolo tak spoločensky transparentné ako dnes. Nikdy predtým nebol jeho obraz taký tvárny a otvorený ovplyvňovaniu prostredníctvom našich vlastných činov, no zároveň tak zraniteľný a otvorený útokom. Dopady bezohľadného narábania s poľovníckym obsahom na internete sú do značnej miery podceňované a poukazujú predovšetkým na jednu vec:

je to samotná poľovnícka komunita, ktorá poskytuje muníciu pre svojich kritikov a ohrozovateľov trvalej legitimity kultúry poľovníctva vo väčšine nepoľovníckej spoločnosti.

Mladá generácia poľovníkov vzhľadom na vysokú frekvenciu online prítomnosti na sociálnych sieťach má osobitnú zodpovednosť nie len za obsah ale aj distribúciu obsahu o poľovníctve.

Je potrebné zabrániť rozkrádaniu poľovníckej rozmanitosti.

Stále musíme mať na pamäti, že aj jediný nevhodný obraz zachytený poľovníckymi kritikmi môže stačiť na vytvorenie zlého kolektívneho obrazu celej poľovníckej komunity. Potrebujeme zvýšiť povedomie medzi všetkými používateľmi sociálnych médií o význame poľovníctva, aby bolo možné citlivejšie zaobchádzať s obsahom poľovníctva.

Základom toho je široký konsenzus o tom, ako sa chceme prezentovať na internete a čo nás definuje ako zodpovedných poľovníkov.

„Zdieľaná realita“ ako základný aspekt sociálnych sietí musí byť pokrytá dôveryhodnými poľovníckymi témami.

Ústredný problém však spočíva v tom, že existujúce štruktúry poľovníckej komunity integráciu takmer neumožňujú, alebo ju aspoň sťažujú. Poľovnícke inštitúcie sa vyznačujú nedostatočnou priepustnosťou, prísnou hierarchiou, formálnou zodpovednosťou a dlhými cestami komunikácie a rozhodovania. Na rozdiel od toho sociálne médiá stelesňujú kultúru participácie s maximálnou flexibilitou, bezbariérovou, neobmedzenou komunikáciou naprieč všetkými hierarchickými úrovňami, ako aj mimoriadne rýchlym tokom informácií, čo si zase vyžaduje okamžité reakcie. Na sociálnych sieťach sa aliancie rýchlo vytvárajú bez ohľadu na pozíciu a status, len aby sa vytvorili o niečo neskôr kvôli nedostatku dopytu.

Rýchle tempo komunikácie je rozhodujúcou črtou charakteristík sociálnych médií.

Je preto potrebné na všetkých stupňoch poľovníckej organizácie otestovať priepustnosť svojich štruktúr, znížiť bariéry v komunikácii a súčasne nasmerovať čo naviac návštevnosti k takým zdrojom informácií, ktoré ponúkajú vysokokvalitný obsah o všetkom, čo súvisí s poľovníctvom.

Naším cieľom preto musí byť podpora samoregulácie sociálnych siete s väčšou digitálnou kompetenciou a zdravým rozumom pri riešení poľovníckych tém.

Príležitosť na to máme práve teraz, nakoľko internet na nás nepočká.

 

Spracoval : Ing. Ján Krnáč

 

 

 

Prihlásiť sa na odber
Upozorniť ma na
guest
1 Comment
Inline Feedbacks
View all comments
Ľuboš
Ľuboš
3 months ...

Tak ako medzi nepoľovníkmi, tak aj medzi poľovníkmi sú ľudia s mafiánskymi praktikami. Bude menej zbytočných dohadov, úvah, funkcionárov, ľúbivých rečí, poučovania, osočovania, rodinkárstva, obviňovania, papalášstva a korupcie, keď dokážeme konečne pravdivo a reálne zadefinovať v našej krajine poľovníctvo v 21. storočí.