Skutočne má návrat vlka pozitívny účinok na zníženie hustoty populácie vysokej ?

Pri pohľade na suchozemské ekosystémy, ktoré sú súčasťou základnej jednotky prírody, môžeme pozorovať, že tieto sú formované vzájomným pôsobením procesov zhora nadol a zdola nahor. Čo sa týka rozsahu kontroly zhora nadol veľkými mäsožravcami, tak tento závisí od environmentálnej produktivity. V prípade veľkých, relatívne nenarušených ekosystémoch boli početné účinky vyvolané mäsožravcami na populácii raticovej zveri preukázané. Nejasnosti okolo podobnej úlohy mäsožravcov v systémoch ovládaných ľuďmi neboli doteraz dostatočne preskúmané. Táto situácia viedla k tomu, že snahy o ochranu vlka boli a ešte stále sú spojované s názorom predloženým laickej verejnosti, že prítomnosť vlka zabezpečí znižovanie populácie raticovej zveri v Európe.

Nedávno publikovaná medzinárodná štúdia v časopise Journaj of Applies Ecology, spracovaná ekológmi voľnej žijúcej zveri z univerzity vo Freiburgu skúmala faktory, ktoré ovplyvňujú populáciu jelenej zveri v určitej oblasti. Vo svojej práci zhromaždili výskumníci údaje o hustote populácie jelenej zveri z viac ako 492 študijných miest v 28 európskych krajinách. Zistilo sa, že faktory, ktoré preukázateľne ovplyvňujú hustotu raticovej zveri sú nasledujúce :

• index čistej primárnej produktivity ako ukazovateľ dostupnosti potravy (Melis et al., 2009; Oksanen et al., 1981)
• prítomnosť veľkých šeliem (vlk sivý, rys európsky, medveď hnedý) (Jedrzejewska & Jedrzejewski, 2005; Ripple et al., 2014)
• poľovníctvo ( lov zveri ) ako nástroj managementu, ktorý môže potlačiť hustotu populácie jelenej zveri (Hothorn & Müller, 2010)
• index ľudského vplyvu ako meradlo činností využívania pôdy človekom, ktoré zahŕňa infraštruktúru, zastavané plochy a využitie pôdy, a teda slúži ako ukazovateľ vplyvy ľudskej činnosti na krajinu zdrojov. Ľudské aktivity v oblasti využívania pôdy môžu podporiť nárast hustoty populácie raticovej zveri, a to pozitívnym prispievaním ku kŕmnej biomase a produktivite prostredníctvom produkcie krmovín, lesníctva a zvyšovania pasienkov (Haberl a kol., 2007; Muhly a kol., 2013). Boli vyjadrené obavy z kaskádového vplyvu raticovej zveri na krajinu vegetácia (Côté et al., 2004; Demarais et al., 2012) a šírenie chorôb (Gortázar et al., 2007) takých, že silný poľovnícky tlak sa často považuje za nevyhnutný.
• funkčná úloha veľkých šeliem ( Kuijper et al., 2019)
• stav ochrany študovanej lokality, ktorý súvisí s prirodzenosťou a množstvom ľudských zásahov v oblasti (pozri van Beeck Calkoen et al., 2020)

Súčasne boli zahrnuté aj kritické faktory – percento pokrytia stromami, letné sucho a drsnosť zimy – ovplyvňujúce prežitie raticovej zveri ( Borowik a kol., 2013; Forchhammer a kol., 1998).

Nakoľko ľudia ovplyvňujú predátora aj jeho korisť rôznymi spôsobmi, je možné ekologické dopady veľkých mäsožravcov do značnej miery modifikovať. V predmetnej štúdii kvantifikovali interaktívne účinky ľudskej činnosti a prítomnosti veľkých mäsožravcov na hustotu populácie jelenej zveri a ako ich vplyvy ovplyvňovali a menili sa s produktivitou prostredia.

Výsledky ukázali, že pri absencii veľkých mäsožravcov sa hustota jelenej zveri menila pozdĺž gradientu produktivity bez jasného vzoru. Hoci sa zistil lineárny vzťah s produktivitou v prítomnosti všetkých troch druhov veľkých mäsožravcov, nebol tento vzťah štatisticky významný. Navyše, lov zveri mal silnejší účinok ako prítomnosť všetkých veľkých mäsožravcov pri znižovaní hustoty jelenej zveri a hustota jelenej zveri sa zvyšovala so zvyšujúcou sa intenzitou využívania pôdy človekom. Tento výsledok je v súlade s inými štúdiami, ktoré ukazujú, že lov zveri je často hlavnou príčinou úmrtnosti voľne žijúcej raticovej zveri v Európe (Apollonio et al., 2010), ktoré sú výsledkom aktívneho obhospodarovania raticovej zveri s cieľom znížiť škody spôsobené na porastoch v lesoch a poľnohospodárskej pôde (Hothorn & Müller, 2010).
Táto štúdia poskytuje dôkazy o dominantnej úlohe, ktorú zohrávajú ľudia (t. j. poľovníctvo, činnosti spojené s využívaním pôdy) v porovnaní s veľkými mäsožravcami pri znižovaní hustoty jelenej zveri v európskych krajinách, v ktorých dominuje človek.

Súčasne jej výsledky dávajú do úplne iného svetla prebiehajúcu diskusiu o návrate vlka do strednej Európy. K tomu prof. Dr. Marco Heurich, profesor ekológie a biológie ochrany prírody na Fakulte životného prostredia a prírodných zdrojov Univerzity vo Freiburgu a iniciátor štúdie poznamenáva nasledujúce :

 “Náš výskum ukazuje, že návrat takej veľkej šelmy, akou je samotný vlk, nemá zásadný vplyv na výskyt jelenej zveri. V strednej Európe totiž prevládajú vplyvy človeka jednak nepriamo cez zásahy do biotopu jelenej zveri, ako aj priamo prostredníctvom lovu zveri.” 

Okrem toho je úmrtnosť vlkov v krajinách strednej Európy veľmi vysoká, najmä v dôsledku cestnej premávky, čo ešte viac obmedzuje ich vplyv na populácie koristi konštatuje prof. Dr. Heurich.

Spracoval : Ing. Ján Krnáč