Ďalšie zamlčané problémy spojené s ochranou vlka

Ochrana vlka predstavuje pre chovateľov hospodárskych zvierat vážne výzvy. Doterajšie úsilie je zamerané najmä na konflikty, ktoré možno priamo pripísať predátorovi ( vlkovi ), ako napr. to, čo určuje riziko „drancovania“ dobytka a kde je riziko „drancovania“ vysoké. Americký básnik Robert Lee Frost raz povedal :

Dobré ploty robia dobrých susedov.

Platí to aj v prípadoch, keď sa zdieľa priestor s predátorom ( vlkom ). Jedným z problémov, ktoré sa týkajú plotov proti predátorom je skutočnosť, že chýbajú relevantné praktické znalosti. Výrobcovia, ktorí ponúkajú nové a inovatívne nástroje na udržanie predátorov oddelených od hospodárskych zvierat, často sa nedokážu ( alebo nechcú ) podeliť o svoje úspechy s ostatnými. Zmerať účinnosť oplotenia pri ochrane hospodárskych zvierat je veľmi ťažké. Ako účinný je ten alebo ten plot, sa ukáže len vtedy, keď sa vlk pokúsi dostať dovnútra. Dôležitá je jeho snaha prekonať plot, ale tá sa tiež nedá zmerať. Závisí to od veľkosti populácie vlka a jeho koristi, ich kondície, dočasných podmienok ako je hlad a individuálne skúsenosti vlka.

Kontroluje vlk plot, či nemá nedostatky? Ako dlho sa snaží prekonať plot?

To tiež vyvoláva otázku, ako efektívny musí byť plot. Niekde som čítal, že ak sa vlci naučia preskakovať ploty, ich zvýšenie bolo účinné len dočasne. Veľkú úlohu tu zohrávajú znalosti o správaní vlkov, ktoré sú však veľmi nedostatočné. Môžeme vychádzať z dvoch predpokladov, že je pre svorky ľahšie úspešne loviť korisť ako pre jednotlivca, ale je tiež možné, že jednotliví vlci sa učia rýchlejšie, nakoľko sú častejšie nútení skúšať nové spôsoby lovu. Uvedené dva predpoklady je tiež ťažké zmerať. Je potrebné pamätať aj na to, že vlci, ktorí preskakujú 90 cm, sa snáď čoskoro naučia prekonávať väčšie výšky.

Dobré znalosti oplotenia a starostlivé nastavenie sú nevyhnutné pre účinnú ochranu. Pre chovateľov, ako aj pre poradcov v oblasti chovu dobytka vyvstáva otázka, ktoré ochranné opatrenie je najúčinnejšie. Efektívne elektrické oplotenie vyžaduje veľa práce a pozornosti a nie je najlepším riešením pre všetky typy fariem, pasienkov alebo regióny. Iné ochranné opatrenie alebo kombinácia môže byť pre danú oblasť alebo región efektívnejším riešením.

Pre zabezpečenie koexistencie s chovom hospodárskych zvierat musí manažment vlka umožňovať vyradenie problémových jedincov, ktoré sa naučili preskakovať elektrické ohradníky ( ploty ). K ich odstráneniu sa musí prikročiť čím skôr, aby nenaučili svoje „lovecké“ techniky ostatných vlkov. Možno nastal ten správny čas a mali by sme zmeniť definíciu „škodlivý vlk“. Teraz sa na mňa chovatelia hospodárskych zvierat budú asi hnevať, ale podľa mňa nie je „dôležité“, koľko jednotlivých napr. oviec jeden vlk zabil, ale dôležitejšie je to, že sa naučil preskakovať a počet „skákavých“ útokov. Či vlk preskočil alebo nie, útoky vlka treba vždy riadne rozanalyzovať. Nechránené stáda hospodárskych zvierat učia vlkov o prístupnosti k ľahkej koristi. Chovatelia hospodárskych zvierat majú morálnu povinnosť zabrániť utrpeniu chovaných zvierat, o ktoré sa starajú. Nechránené stáda na území, kde sa nachádza predátor ( vlk ), sú odzrkadlením hrubej nedbanlivosti zo strany ich chovateľa. Možno aj tu nastal ten správny čas na štrukturálne zmeny, ktoré by viedli k zmene ochranného správania sa chovateľov, s adekvátnou a transparentnou podporou zo strany štátu, ktorý schválil legislatívnu ochranu vlka nad rámec odporúčaní EÚ, ktorej sme členom.

Áno efektívne oplotenie má na jednej strane zabrániť prístupu predátora a ochrániť tak hospodárske zvieratá v ňom, ale na druhej strane sa nehovorí ( alebo sa nechce hovoriť ) nič o tom, aký vplyv má oplotenie na trávnatý ekosystém v ňom. Vedecké štúdie zistili, že oplotenie výrazne nepodporuje stabilitu rastlinného spoločenstva v rôznych typoch trávnatých porastov. Analýzy baktériovo-hubovej symbiotickej ( partnerskej ) siete poukazujú na skutočnosť, že oplotenie výrazne znižuje stabilitu pôdnej siete na lúkach. Dochádza pritom k zmene celkového obsahu živín v pôde a k podpore rozmanitosti spoločenstva húb.

Vo všeobecnosti musí riadenie koexistencie človeka a predátora ( vlka ) zvažovať geografiu viacerých, súčasne sa vyskytujúcich konfliktov. V prípade ochrany a ďalšieho rozširovania predátorov ( napr. vlkov ) sa tiež zistilo, že sa zanedbávajú dodatočné a potenciálne rozšírené nepriame účinky, ktoré majú vracajúci sa predátori ( vlci ) na využitie priestoru ich prirodzenej koristi ( raticová zver ), ktoré súvisia s poškodzovaním poľnohospodárskych plodín. Toto zistenie sa dá vysvetliť fenoménom „krajiny strachu“, ktorú vytvárajú predátori ( vlci ) a na ktorú ich korisť reaguje ( Laundré a kol., 2014 ). Tak ako rastie a bude rásť populácia vlkov, musí korisť robiť kompromis medzi vyhýbaním sa ľuďom a vyhýbaním sa riziku predácie zo strany vlka. Jednotlivé druhy raticovej zveri často zvládajú tento kompromis tým, že sa stanú tolerantnejšími voči ľudskému vyrušovaniu a niekedy dokonca vyhľadávajú takéto oblasti z jednoduchého dôvodu – zníženie rizika predácie ( Berger 2007; Palmer a kol., 2021; Schmitz a kol., 2004 ). Rastúca populácia vlkov vedie k rozširujúcej sa „krajine strachu“ prostredníctvom rastúceho tlaku predátorov, čím dochádza v krajine k väčším škodám na úrode. Raticová zver čoraz viac hľadá úkryt pred vlkmi v oblastiach s prevahou ľudí a intenzívnejšie navštevuje poľnohospodárske oblasti. Interakcie medzi predátorom a korisťou môžu byť reprezentované ako „vesmírne preteky“, kde sa korisť snaží minimalizovať a predátori maximalizovať priestorové prekrytie ( Muhly a kol.,2011; Sih a kol., 2005 ). Vedecké štúdie naznačujú, že predátori vykonávajú určitú úroveň kontroly zhora nadol v krajinách ovládaných ľuďmi ( napr. Dorresteijn a kol., 2015 ). Vyššie uvedené je potrebné dať aj do kontextu súčasnej situácie, ktorú charakterizuje premnoženie raticovej zveri a súčasne zavedená ochrana vlka z pohľadu prerozdeľovania škôd na úrode.

V prípade manažmentu vlka si to vyžaduje zaoberať sa nielen viacerými typmi konfliktov medzi ľuďmi a voľne žijúcimi živočíchmi, ale zainteresovať do toho strany s odlišnými záujmami, pre dosiahnutie dlhodobého spolužitia ľudí a voľne žijúcich živočíchov. Manažment vlkov sa z veľkej časti odohráva na verejných pozemkoch a určite má na nich veľký vplyv. Ako taký nemôže byť naviazaný na žiadnu špeciálnu ( len na ochranársku ) záujmovú skupinu. Rozhodovanie o manažmente vlka musí zahrňovať všetky zainteresované strany, veď vlky neexistujú vo vákuu. Verejná a kultúrna hodnota vlkov musí byť v manažérskych rozhodnutiach vyvážená. Na preklenutie a prínos vyváženého riešenia musí slúžiť viacúčelový a premyslený rozhodovací proces za účasti všetkých ( teda aj nás zodpovedných poľovníkov ) zainteresovaných strán. K tomu musia byť zabezpečené transparentné a aktuálne údaje ( nie umelo upravované ), ktoré poskytnú všetkým stranám kľúčové informácie a ktoré v súčasnosti chýbajú. V tomto môže pomôcť aktívne zapojenie našich odborných vysokých škôl ( prepojenie s praxou ).

Základnou otázkou ale zostáva, ako najlepšie vyvážiť celý zoznam ekologických, ekonomických a sociálno-kultúrnych nákladov a výhod spojených vlkom, regulovaným lovom vlkov a alternatívnymi metódami manažmentu vlkov. Manažment vlkov musí byť inkluzívny ( odstránenie prekážok a zber, zhromažďovanie a hodnotenie komplexných údajov ) a musí byť založený na systémovom prístupe ( zapojenie všetkých zainteresovaných strán teda aj nás zodpovedných poľovníkov ), ktorý má širší pohľad na celkové náklady a prínosy.

Ing. Ján Krnáč