Výzva ku všetkým zodpovedným poľovníkom

Management voľne žijúcej divej zveri musí zostať v našej slovenskej kompetencii

Poľovnícke spoločenstvo v Európe žije v turbulentnej dobe. Diskusie v spoločnosti o politike poľovníctva sú rôznorodé a čiastočne polarizované a sociálne siete radi prikladajú pod kotol. Zodpovední poľovníci nie len vidia ale hlavne cítia, že v dnešnej situácii je poľovníctvo aj na Slovensku ovplyvňované dohodami a legislatívou zo strany EÚ. Je veľmi smutné, že tomuto napomáhajú aj niektorí slovenskí europoslanci. Politika súvisiaca s divou zverou sa dotýka mnohých z nás. Hoci je dnešná situácia náročná, naša poľovnícka záľuba spolu s poľovníckou kultúrou pokračuje a už v nasledujúcich dňoch musíme urobiť všetko preto, aby aj v budúcnosti či už blízkej alebo ďalekej spoločne pokračovali.

V dnešných časoch, keď má EÚ veľkú moc aj nad slovenským poľovníctvom, musíme spoločne nájsť odpoveď na nasledujúcu otázku :

Má byť slovenské poľovníctvo a jeho tradície kontrolované z Bruselu alebo sa musíme zasadiť o zvýšený miestny a regionálny manažment našej zveri na úkor vplyvu EÚ?

Rozhodnutia o poľovníctve a v neposlednom rade o love zveri sa musia prijímať čo najbližšie k ľuďom, ktorí s nimi žijú a tiež sú nimi ovplyvňovaní a nie v Bruseli. EÚ sa musí orientovať na riešenie spoločných problémov, ktoré členské štáty nedokážu zvládnuť samostatne. Na druhej strane by EÚ nemala detailne kontrolovať veci súvisiace s poľovníctvom, s ktorými si členské štáty dokázali v minulosti a dokážu aj v dnešných časoch poradiť samy, čo je jednoznačne prípad managementu veľkých predátorov. Problémy súvisiace s prijatou legislatívou EÚ týkajúcej sa regulácie populácií veľkých predátorov sú príkladom toho, kde by členské štáty ( teda aj Slovensko ) mali mať väčšiu moc a vplyv ako je tomu dnes. EÚ si neuvedomuje, že podmienky v mnohých otázkach spojených napr. s reguláciou veľkých predátorov a lovom zveri sú také premenlivé, že je nemožné mať na nich spoločnú perspektívu EÚ. EÚ sa zaviazala, že pri všetkých rozhodnutiach bude prihliadať aj na kultúru členských štátov a keďže poľovníctvo na Slovensku patrí do nehmotného kultúrneho dedičstva, tak prečo to nepraktikuje aj pri poľovníctve.

Chrániť širokú poľovnícku tradíciu a o otázkach poľovníctva by sa vo všeobecnosti malo rozhodovať skôr na národnej ( slovenskej ) úrovni než na úrovni EÚ.

Z celkového pohľadu by kolektívna politika zameraná na veľkých predátorov, bez ohľadu na to, či je národná alebo európska, mala mať väčšie miestne korene. Veď keď sa pozrieme na to, kto má najväčšiu zodpovednosť za poľovníctvo a management zveri aj na Slovensku, tak sú to vlastníci pôdy a tiež zodpovední poľovníci. Takže preto je potrebné, aby sa rozhodnutia prijímali v blízkosti ľudí, ktorých sa to týka.

EÚ by nemala kontrolovať, aké poľovnícke tradície máme a udržiavame na Slovensku. Je to len na nás zodpovedných poľovníkov, ako navrhneme reguláciu divej zveri, ale táto musí byť v súlade so zachovaním biologickej diverzity.

Zodpovední poľovníci na Slovensku si musia chrániť poľovnícke tradície pred takými rozhodnutiami EÚ, ktoré ovplyvňujú management našej slovenskej voľne žijúcej divej zveri.

V najbližších voľbách do europarlamentu musíme preto voliť tých, ktorí sa nebudú báť postaviť za to, že moc nad managementom voľne žijúcej divej zveri zostane v našej slovenskej národnej kompetencii.

Poľovníci na Slovensku, dokážme spolu, že patríme do veľkej rodiny európskych poľovníkov.

Spracoval: Ing. Ján Krnáč