Právna ochrana vlka nie je management vlka

Ilustračný obr.: pixabay.com

Každý konflikt medzi človekom a divočinou ohrozuje existenciu mnohých živočíšnych druhov na celom svete. Do týchto konfliktov sú často zapájané veľké mäsožravce a to nie len z dôvodu potravy ale aj z dôvodu rozsiahlych domovských oblastí. Preto je pre zabezpečenie ochrany veľkých šeliem ( u nás medveďa, rysa a vlka ) rozhodujúce, uľahčenie ich spolužitia na miestach, kde dominujú ľudia a prítomnosť veľkých šeliem negatívne ovplyvňuje ľudské záujmy. Takéto situácie si vyžadujú novú koncepciu chovu a nachádzať nové spôsoby, ako by sa malo s veľkými šelmami zaobchádzať, čoho základom je

Management ( plán riadenia a hospodárenia ) veľkých šeliem

V nasledujúcich riadkoch sa budem venovať problematike managementu vlka, aj keď rovnako sa u nás musí postupovať aj pri medveďovi a rysovi. Prítomnosť vlka v prírode prináša so sebou množstvo ekologických aj ekonomických problémov a rovnako aj zodpovedajúci potenciál konfliktov. Máme tu nie len zástancov ale aj kritikov ochrany vlka na Slovensku.
Zástancovia, ktorí obhajujú ochranu vlka, to vidia ako obnovenie prirodzenosti a tiež zásadný príspevok k fungovaniu pôvodných ekosystémov. Vlk sa často označuje ako „lesná zdravotná polícia“, ktorá udržiava zdravú zver a útočí na choré a slabé jedince. Na tomto mieste je potrebné tiež uviesť, že keď má možnosť uloviť aj zdravú zver, tak ju uloví. O tom by vedeli hovoriť mnohí z nás zodpovedných poľovníkov, ktorí nachádzame pozostatky po nich napr. parožie a iné.

Na druhom konci názorového spektra sú zástupcovia chovateľov oviec, kôz a dobytka, ktorí pociťujú priame dôsledky prítomnosti vlka v prírode.

Jedným z kľúčových cieľov managementu vlka je zabezpečiť dlhodobé prežitie populácie tejto veľkej šelmy, ktorý je schopný prežiť nie len z kvalitatívneho ale aj z kvantitatívneho hľadiska pri harmonickom spolužití s ľuďmi. Všetky činnosti s tým spojené musia disponovať poznaním dostupných možností zdrojov, medzi ktoré patria informácie o biológii vlkov, o potrave a správaní, ako aj o stave populácie vlka, oblastiach rozšírenia populácie a kvalite ich biotopov. Okrem toho je potrebné stanovenie intenzity vplyvu človeka na populáciu vlka a potravy.

Na druhej strane je potrebné zohľadňovať potreby miestnych obyvateľov, rovnako tiež všeobecné postoje všetkých zainteresovaných strán: ochrancov životného prostredia, lesníkov, nás zodpovedných poľovníkov, vedcov, mimovládne organizácie a širokú verejnosť.

Vlk je dnes nepochybne jedným z najkontroverznejších divých zvierat aj u nás na Slovensku a ako taký spúšťa silné pocity, negatívne aj pozitívne. V minulosti tu boli len dve zainteresované strany – chovatelia hospodárskych zvierat a zodpovedných poľovníci. Obidve zainteresované strany si obvykle navzájom dopĺňali aktivity a postoje k vlkom a preto neboli medzi nimi žiadne konflikty. Potom sa na scéne objavili určité „nové“ zainteresované strany – biológovia a tzv. ochrancovia životného prostredia. Hodnoty a záujmy týchto nových zainteresovaných strán týkajúce sa vlkov sa čiastočne líšia od tradičné postojov „starých“ zainteresovaných strán chovateľov a zodpovedných poľovníkov. Podľa nich nie je potrebná žiadna komunikácia alebo spolupráca medzi „novými“ a „starými“ zainteresovanými stranami, čo v konečnom dôsledku viedlo a stále vedie zo strany „nových“ k vytvoreniu takých kanálov, ktoré vytvárali a vytvárajú v očiach širokej verejnosti obraz na základe často neobjektívnych správ v médiách a v neposlednom rade vyústili do vytvorenia nedôvery a konfliktov nie len medzi „starými“ a „novými“ zainteresovanými stranami a prispievajú k negatívnemu pohľadu širokej verejnosti na nás zodpovedných poľovníkov. Dá sa povedať, že konflikty vyvrcholili po nedávnom zavedení právnej ochrany vlka na Slovensku bez konzultácií nie len s chovateľmi a nami zodpovednými poľovníkmi, ale tiež ďalšími zainteresovanými stranami.

A práve preto sa dôležitým kľúčovým cieľom managementu vlka stáva práve nadviazanie komunikácie a vzájomná spolupráca medzi týmito skupinami zainteresovaných strán, čomu musí byť prispôsobená jeho metodika vývoja, ako aj budúce rozhodovacie procesy týkajúce sa managementu vlka. Z tohto hľadiska sú všetky záujmy dôležité a je potrebné ich plne rešpektovať a musia byť aktívne zapojené do managementu. Že to bude so sebou prinášať množstvo konfliktov je jasné, ale samotná kvalita aj množstvo vnútorných vzťahov sú rozhodujúce pre ich zvládnutie. Zodpovední poľovníci sú stále pripravení prijať podanú ruku na korektnú komunikáciu aj spoluprácu založenú na vzájomnom rešpektovaní sa.

Pamätajme, že len vzájomný súhlas všetkých zainteresovaných strán ( nových aj starých ) je tým jediným spôsobom, ktorý zabezpečí praktické vykonávanie navrhovaných činností a naplnenie všetkých cieľov managementu vlka.

Vzhľadom na to, že sa vlčie územia líšia svojou veľkosťou medzi regiónmi, tu vyvstáva požiadavka, aby management bol nie len flexibilný ale tiež založený na sociálno-ekonomických a biologických podmienkach na regionálnej a miestnej úrovni.

Zatiaľ čo zastrešujúci právny rámec týkajúci sa managementu a ochrany mnohých populácií vlkov je stanovený na európskej úrovni, rozhodnutia o implementácii sa musia prijímať na miestnej a regionálnej úrovni na základe aktívnych rozhodnutí manažmentu na zvýšenie pocitu zmocnenia a na zníženie konfliktov s ľuďmi, ktorí žijú v rovnakej oblasti ako vlci.

Osoby s rozhodovacími právomocami a ďalšie príslušné zainteresované strany musia plne zohľadňovať potreby a záujmy vrátane úzkosti, ktorú prežívajú niektorí ľudia žijúci v blízkosti vlkov. Existujú rôzne hrozby spojené s prítomnosťou vlkov, ktoré sa musia zohľadniť v rozhodnutiach manažmentu. Veľmi často sa opomína hrozba útoku vlka na človeka. Je preto potrebné informovať, že k dvom zdokumentovaným útokom na človeka došlo v nedávnej dobe v jednom zo severských štátov, kde museli byť po útoku osoby ošetrené. Podľa dostupných informácií v oboch prípadoch išlo o mladé jedince, ktoré prišli do dediny za potravou. Okrem toho všetky ochranné politiky musia byť pragmatické, dlhodobé a ľahko pochopiteľné.

Nemenej dôležité je aj tá skutočnosť, že prítomnosť vlka výraznou mierou ovplyvňuje časopriestorové správanie ostatnej lesnej zveri ( napr. jelenej zveri ). Táto lesná zver sa zgrupuje do väčších čried, čo jej na jednej strane prináša pocit väčšej bezpečnosti voči útokom vlka, na druhej strane však zvyšuje hospodárske škody a presúva jej aktivitu na nočné hodiny. To samozrejme v zmysle platnej legislatívy zodpovedným poľovníkom sťažuje plnenie schváleného plánu lovu.

V ďalšom si povieme niečo, čo súvisí s ochranou stáda napr. oviec pred útokom vlka. Všetky prijaté opatrenia v súvislosti s ochranou stáda, musia vychádzať z nasledujúceho:

– sociálno-ekonomická udržateľná ochrana stáda znamená, že zainteresované strany sú presvedčené o výhodách implementácie a sami si ju navrhnú a tiež, že náklady s tým spojené sú pre tých, ktorých sa to týka únosné. Všetko to musí byť založené na prevádzkových a topografických štruktúrach príslušného regiónu a osobitne praxe chovu oviec. Musia sa tiež zohľadniť aj štrukturálne aspekty priemyslu a regiónu.
– technická možnosť ochrana stáda, čo znamená, že lokalizačné faktory ( topografia, vegetácia, infraštruktúra, cestovný ruch a rekreácie ) umožnia alebo povolia vykonávanie potrebných prevádzkových opatrení na ochranu stáda.

Skúsenosti získané zo sveta, ako aj vedecké postrehy z iných európskych krajín ukazujú, že počet roztrhaných hospodárskych zvierat nezávisí od veľkosti populácie vlka, ani od počtu hospodárskych zvierat v danom regióne, ale od ochranného účinku použitých opatrení na ochranu stáda. Len prostredníctvom komplexného uplatnenia opatrení na ochranu stáda môžeme znížiť počet útokov vlkov na hospodárske zvieratá. Kombinácia preventívnych opatrení, kompenzácia za poškodenie a odstránenie problémových jednotlivcov je považovaná za najracionálnejší a najúčinnejší prístup na podporu ochrany vlkov.

„Vlk je oportunista, ktorý sa pri love koristi vydáva cestou najmenšieho odporu a najväčšej efektívnosti.“ cit.: Univ.-Prof. DR. Klaus Hackländer

Dôležitou súčasťou adaptívneho prístupu k managementu veľkých šeliem je pochopenie toho, aký vplyv má lov na zver. Vlk stále zostáva vlajkovou loďou generujúcou konflikty a je úzko spätý so zachovaním kultúrneho dedičstva pre budúce generácie – pastierstvo a stáda oviec na našich lúkach.

Autor: Ing. Ján Krnáč

Buďte prvý kto pridá komentár

Napíšte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zobrazená.