Jelenie parohy veľkolepý výtvor prírodného sveta

obr.: wikimedia.org

Kolegovia poľovníci blížia sa obdobia, kedy budeme hodnotiť trofeje na chovateľských prehliadkach, kedy bude možné nachádzať v revíroch jelenie zhody a tieto budete obdivovať. Nakoľko budete vidieť alebo držať v rukách len konečný stav určitého vývojové procesu, ponúkam Vám nasledujúce riadky, v ktorých sa dozviete niečo o samotnom priebehu spomínaného vývojového procesu. Nakoľko je tento proces opisovaný v mnohých vedeckých prácach, pokúsil som sa Vám to priblížiť pre laika v zrozumiteľnej forme.

Veľa organizmov dokáže regenerovať stratené alebo poškodené časti tela, ale len jeleň dokáže prirodzene regenerovať stratené „orgány“, akými sú jeho parohy v priebehu pár mesiacov. Parohy sa nevyvíjali len ako zbrane, ale majú aj iné sekundárne funkcie. Ich zložitá štruktúra môže pôsobiť ako reflektor pre lepšiu lokalizáciu rujných samíc, hojnosť mazových žliaz v zamatovej koži ( povrchová vrstva počas tvorby parožia, poznáme to pod názvom lyko ) môže slúžiť ako čuchový projektor a počas zamatového rastu v lete, kedy sú na dotyk takmer horúce a v dôsledku rozvetvenej konfigurácie môžu v lete slúžiť ako tepelné radiátory, nakoľko dochádza k nárastu metabolizmu v ich tele.

Samotný vývoj parožia pozostáva z dvoch odlišných javov, ktorými sú tvorba a regnerácia. Tvorba súvisí s dosiahnutím pubertálneho veku jeleňa ( 5 – 7 mesiacov ) a prahovej telesnej hmotnosti k čomu dochádza koncom zimy alebo začiatkom skorej jari. Výsledkom sú narastené nám dobre známe pučnice. Predpokladané miesto, kde narastú pučnice býva označené viditeľne srsťou rôznej farby, alebo ako kostené hrebene nad a za očným oblúkom. Veľkosti kostených hrebeňov sa u jednotlivcov líšia a ich výška sa mení v rozsahu 2,5 – 6,5 mm. Samotný vývoj pučnice je rozdelený do štyroch etáp, pričom druhá etapa nastane až vtedy, keď výrastok budúcej pučnice dosiahne výšku 5 – 10 mm. Špecifická výška pučnice je okolo 5 – 6 cm. Z vrcholkov pučníc narastie jelienkovi prvé parožie v tvare ihlíc, odtiaľ aj názov ihličiak. Toto je obrastené lykom a toto si ihličiak vytĺka.

obr.: www.sciencedirect.com

Po zhodení parožia či už prvého, alebo každého ďalšieho dochádza k javu, ktorý nazývame regeneráciou. Na mieste, kde boli uchytené parohy vznikajú krvavé rany, ktorých opuchnutý a lesklý okraj je mierne vyvýšený ( označený hviezdičkou ) a v strede ako v dákej miske sa nahromadila krv ( a ). Rozsah krvácania sa môže líšiť v závislosti od času. Hojenie rany nastáva po jednom alebo dvoch dňoch, keď krv zaschne a vytvorí sa chrasta. Táto sa zmenšuje až môžeme v 9 – 10 dni pozorovať niečo podobné sedlu s dvoma púčikmi ( b ), ktoré budú ďalej rásť( c ). Najlepšie je to vidno na pripojenom obrázku. Rast regenerovaného parožia je porovnateľný alebo rýchlejší ako u ihličiaka. Samotný rast parožia môžeme prirovnať k rastovej krivke v tvare písmena S. Začína to pomaly na jar, potom počas leta dochádza k exponenciálnemu zrýchleniu až v jeseni sa spomaľuje tempo rastu. V období asi 30 – 70 dňa t.j. asi 40 dní vykazuje tempo rastu lineárny priebeh. Pri zahrnutí rastu všetkých hrotov, pohybuje sa rýchlosť rastu v tomto lineárnom období približne na hodnote 1,8 cm / deň. Ak zoberieme do úvahy rýchlosť predlžovania a tvorbu ďalších hrotov na kmeňoch parohov, potom produkcia zodpovedá 10 cm nového parohového materiálu každý deň v polovici obdobia rastu parožia.

Po dokončení vápenatenia parohov lyko stráca svoj lesklý vzhľad, zaschne a postupne sa začína odlupovať, aby sa odkryla podkladová kosť.

Nasledujúci obrázok  osvetľuje celý priebeh rastu parožia po dňoch a po jednotlivých tretinách jeho dĺžky.

obr.: www.sciencedirect.com

Proces rastu parohov veľmi úzko súvisí s cirkulujúcimi hladinami testosteronu v tele jeleňa. Okrem toho vyžaduje enormný dopyt po mineráloch, ktoré jedinec získava zo svojej kostry. Najväčšia strata minerálov prebieha v kostiach akými sú napr. rebrá. Stretol som sa aj s informáciou, že prvé tri vetvy kmeňov sú ovplyvnené genetikou jedinca a zvyšok t.j. hornú časť kmeňov je možné čiastočne ovplyvňovať potravou resp.krmivom. Čo sa týka vetvenia kmeňov parožia zatiaľ chýba podrobný výskum, ktorý by poskytol relevantné informácie. Zdá sa, že proces vetvenia prebieha interne.

Samotná zver má vždy najväčší vplyv na svojich potomkov a pripravuje mu cestu do života. Nielen preto, že prispieva viac ako 50 % genetického materiálu, ale tiež preto, že určuje embryonálny vývoj počas tehotenstva. Pretože je už dlho známe, že čas dojčenia ovplyvňuje neskoršiu výšku jeleňov, vedci sa pýtali, či to má vplyv aj na vývoj prvých paroží. Zistili, že obdobie laktácie, ktoré trvá v priemere 18 týždňov, ovplyvňuje rôzne telesné merania, ako je hmotnosť, výška v kohútiku, obvod hrudníka a dĺžka lebky v prvom roku jeleňa. Teľatá samíc prvorodičiek, ktoré rodili priskoro, vykazovali nižší rast. Okrem toho neskôr dosiahli hmotnostnú triedu, ktorá je potrebná na začatie vývoja parohov. Veľkosť pučníc sa používa ako ukazovateľ pre neskorší vývoj parohov. Rozhodujúcim faktorom je samozrejme obsah mliečnych bielkovín, nie obsah tuku, mliečneho cukru alebo minerálov, a tento účinok je možné sledovať prinajmenšom do druhého parožia. Obdobie dojčenia má teda priamy vplyv na rast prvej fázy života a tým nepriamo na vývoj parohov. Vedci boli prekvapení, keď sa dozvedeli, že prírastok na váhe vo fáze dojčenia zohral pri vývoji parohov väčšiu úlohu ako čas medzi dojčením a začiatkom rastu prvých ihlíc.

Pri teľatách, ktoré sú kŕmené mliekom bohatým na bielkoviny a väčším produkčným množstvom dostávajú viac vápnika a fosforu, ktoré sú hlavnými zložkami kostí, a teda motorom rastu a prírastku hmotnosti. Teľatá, ktoré získavajú kvalitnejšie mlieko, majú lepšie minerálne zloženie kostí, čo je dôležitým predpokladom pre rast kvalitných parohov.

V prípade mladých prvorodičiek samíc, ktoré ešte stále rastú, musia využívať zdroje a rozdeliť ich medzi seba a svojich potomkov. Výsledkom je, že takéto matky a ich potomstvo, zostávajú menšie ako zvieratá, ktoré sa rozmnožujú prvýkrát vo veku troch rokov.

Dúfam, že tieto riadky a priložené obrázky Vám kolegovia poslúžia k bližšiemu pochopeniu procesu tvorby parožia.


Autor:  Ing. Ján Krnáč

 

Prihlásiť sa na odber
Upozorniť ma na
guest
0 x komentované
Inline Feedbacks
View all comments