Jaskynné maľby sú svedectvom toho, ako naši predkovia dobyli kontinent. A na mnohých takýchto maľbách môžeme vidieť obrazy pravekých ľudí na love. Môže sa zdať, že bolo dosť času na to, aby sa lov, alebo skôr jeho zobrazenie, etablovalo od prvého ťahu štetcom na stene jaskyne. Žiaľ lov zveri nie je v súčasnosti pre časť spoločnosti prijateľný a to aj kvôli fotkám úspešného poľovníka.
Od tých čias sa steny jaskyne vymenili za facebookovú časovú os a instagramový kanál. Tu je možné verejne vidieť postoj k životu a vášeň, ktoré akoby nezodpovedali duchu doby. Pre mnohých na facebooku a na instagrame je smrť zveri cudzie slovo, pretože žijú vo filtračnej bubline, ktorú si samy vytvorili, alebo do ktorej ich niekto zámerne dlhšiu dobu umiestňuje. Následne sa ich napäťové pole potom samo vybíja ako búrka v stĺpcoch plytkých a nič neriešiacich komentárov, v ktorých len vyjadrujú svoju neznalosť alebo neochotu pochopiť celé pozadie danej problematiky. Pre nich sa stáva všetko to, čo pseudokomentátori hovoria, bernou mincou a pravdou. Ani si neuvedomujú, ako postupne a zámerne strácajú schopnosť reálne myslieť.
Ale prečo je tomu tak ?
Na jednej strane je tomu tak preto, lebo veľká časť ľudskej populácie žijúcej v mestách sa odcudzila od prírody. No musíme si priznať aj to, že odpoveď na otázku musíme hľadať aj vo vlastných radoch. Aj keď poľovnícke združenia a poľovnícke spoločnosti toho v posledných rokoch riešili veľa, čo sa týka vzťahov s verejnosťou premeškali bod zlomu. Zdá sa, že poľovníci zaspali a chcú spať ďalej. Došlo to až tak ďaleko, že už nie je pravidlom, že mŕtva zver je súčasťou poľovníckej reality.
Poľovník musí po úspešnom love a následnom zverejnení fotografie čeliť tzv. shitstormu. V slovenčine to môžeme opísať asi ako verbálne „národné povstanie“ na internete alebo v médiách, kde na nejaké vyjadrenie nasledujú spŕšky negatívnych reakcií, ktorými sú zaplavené „sociálne siete. Zo strany poľovníkov je tiež potrebné povedať, že držať sa hesla „ Čo sa stane v lese, zostane v lese „, nie je tiež správna cesta. Potreba harmónie a diplomacie naráža na realitu. Zodpovedným poľovníkom zostáva len jediné, ukázať im všetko to, čo robíme a urobiť prírodu hmatateľnou a zrozumiteľnou. Cez spoločenskú angažovanosť, všetko realistické, reálne, ozajstne a s rešpektom k prírode a aj s dobre urobenými fotkami úspešných poľovníkov.
Jazykom modernej doby sú obrazy. Nič nie je také pôsobivé ako kvalitné fotografie a videá voľne žijúcej zveri v ich prirodzenom prostredí. Na sociálnych médiách sa v dnešnej dobe kladie dôraz na vizuálny obsah. Poľovníci, ktorí chcú prezentovať svoje fotky si musia hlavne uvedomiť, že ich obsah sa dostáva aj k nepoľovníckej verejnosti a obmedzuje ich pohľad na poľovníctvo, ako na niečo, čo je spojené len s lovom zveri a nič iné. Takéto zábery vsugerujú pozorovateľom z radov nepoľovníckej verejnosti len akýsi obraz triumfu nad zverou. Tento obsah len zbytočne podnecuje hnev, nenávisť a zdesenie. Emócie zvyšujú frekvenciu interakcie. Nie nadarmo sa môžeme stretnúť s tým, že Google prirovnáva pojem lovec k vrahovi a psychopatovi.
Ale tak my, zodpovední poľovníci nechceme byť vnímaní, však ?
Aj keď sa na zábery pozerajú poľovníci s menšími emóciami, v skutočnosti to širokej verejnosti ukazuje to, čo už každý vie, že počas poľovačky sa strieľa na divú zver. Inscenované zábery úlovkov, ktoré sú poľovníkmi vnímané ako pekné, nehrajú u nepoľovníckej verejnosti žiadnu rolu. Pre nepoľovníkov jednoducho neexistujú estetické fotografie úspešného poľovníka.
Naše poľovníctvo musí čeliť mnohým význam modernej doby, no napriek tomu stále nesie vo vedomí nepoľovníckej verejnosti zastaralý obraz zabíjania a privlastňovania si ulovenej zveri. Tento obraz ešte umocňujú fotografie úspešných poľovníkov. Pritom má naše poľovníctvo s bohatou storočnou tradíciou toľko podôb, ktoré ho môžu poctivo a autenticky prezentovať so základnými aspektmi ochrany prírody, trvalej udržateľnosti, a zveri a ich spoločenského významu. To je cieľom náš všetkých zodpovedných poľovníkov.
Či sa nám to páči alebo nie, všetci sme ambasádormi ( veľvyslancami ) poľovníctva na internete.
Ing. Ján Krnáč
Parádny postreh p. Krnáč. Mnohí by si mali uvedomiť čo uverejňujú na internete. Hlavne facebook je sviňa.
Nikto by si nemal dávať fotografie úlovkov na sociálne siete. Nech si potom každý nesie kritiku na vlastných pleciach. Nikdy nepochopím čo autor takejto fotografie vlastne čaká? Že ho budú všetci chváliť? Nie je to úchylka? Na pochvalu nečakaj, bud ti bude niekto závidieť, alebo ti pseudoochranár vynadá do vrahov zvierat. Ulovenej zveri vzaj úctu na mieste ulovenia. Urob si fotku pre svoju potrebu a nevešaj to všade po internete. To už ani nehovorím o fotkách evidentne chovných trofejových kusov.
Absolútne súhlasím. Poľovník zabezpečuje selektívny odstrel, aby bol zachovaný udržateľný stav voľne žijúcej zveri. Dávať ulovenú zver len tak na internet je stupídnosť.