- Toto téma obsahuje 58 odpovedí, 16 hlasov, a bola naposledny upravená 08.07.2011/00:11 od .
-
Príspevky
-
„Zo zvysujucou sa teplotou sa kazda hlaven ohyba smerom dole ako banan a zvacsuje sa priemer vyvrtu.“
– toto musím trošku poopraviť, ako vieme, teplotou sa materiály rozťahujú a tak sa zdá logické, že pri roztiahnutí materiálu, v ktorom je diera, sa zväčší aj tá; opak je pravdou, keďže materiál sa vplyvom tepla rozťahuje do každej strany, tak aj dovnútra diery a tá sa teda zmenšuje; na základke sa robieval na fyzike taký pokus – cez prstenec sa púšťala gulička, ktorá mala rovnaký priemer ako diera v prstenci; za studena hladko prepadla; gulička neprepadla keď sa zahriala nad kahancom a rovnako neprepadla ani studená, keď bol zahriaty prstenec – aspoň tak si to pamätámešte niečo – pre lovecké účely je pre mňa táto téma nezaujímavá, neviem si predstaviť situáciu (ani na spoločnej poľovačke), žeby som toľkokrát po sebe pálil na zver, že by som musel myslieť na zmeny nástrelu pri zohriatej hlavni; nie som žiaden špičkový strelec, len sa snažím byť zodpovedný a viem si „počkať“ na ten správny moment; vďaka tomu moje polovačky už niekoľko rokov vyzerajú tak, že raz strelím a potom vyvrhujem; chumaji sa mi v minulosti za chrbtom smiali, keď som so sebou na posliedku vláčil palicu, neskôr dvojpalicu; síce zavadzia a niekedy sťaží život, ale moje strely lietajú tam, kde ich chcem mať…
wins napísal:
……. ako vieme, teplotou sa materiály rozťahujú a tak sa zdá logické, že pri roztiahnutí materiálu, v ktorom je diera, sa zväčší aj tá; opak je pravdou, keďže materiál sa vplyvom tepla rozťahuje do každej strany, tak aj dovnútra diery a tá sa teda zmenšuje; na základke sa robieval na fyzike taký pokus – cez prstenec sa púšťala gulička, ktorá mala rovnaký priemer ako diera v prstenci; za studena hladko prepadla; gulička neprepadla keď sa zahriala nad kahancom a rovnako neprepadla ani studená, keď bol zahriaty prstenec – aspoň tak si to pamätám
….lenze (nielen) moja puska striela presne naopak….ak by to tak bolo,tak by uzsi vyvrt a podstatne horucejsi naboj (ktory sa v prakticky vrelej hlavni behom par sekund zohrieva o desiatky stupnov pred samotnym vystrelom) posuvali bod zasahu hore. Avsak mne bod zasahu poklesne pri urcitom pocte vystrelov a potom je uz zase konstatny. Pri slabsich kalibroch to moze byt menej markantne – spaluju o priblizne o polovicu menej prachu ako moja 300vka. (81,5grs. vs. cca. 45-46grs. v 308W v zavislosti od konkretnej laboracie samozrejme). Takze aj tepelne namahanie mojho laufu je vyssie.
obidvaja mate ciastocne pravdu, existuje tzv. rovnomerny a nerovnomerny ohrev, pricom obidva zvetsuju vonkajsi priemer hlavne a pre vnutorny priemer, teda vyvrt plati ze rovnomerny ohrev ho zvetsuje a nerovnomerny ho moze za urcitych okolnosti zmensit a to vtedy ked teplota dostatocne neprestupila celou hrubkou steny hlavne
zdroj: skripta vojenskej akademie v brne, Hlavnove zbrane, cast 5 hlavne
Tie skripta by som si rad pozrel, predstavuju skutocne seriozny zdroj info (P.S. Katedra malorazovych zbrani?…ci ako sa to spravne vola?).
no na obale je katedra zbranovych systemov, ja som tam nechodil len som mal stade panov profesorov pri obhajobe diplomovej prace takze neviem presne ci je tam aj katedra co spominas
no mam niekolo CD plnych materialov a kludne by som ti to niekde zavesil no mam mobilny net a strasne pomaly upload a dost vela ztoho sa tyka skor vykonnejsich zbrani ako malokalibrovych
Igor caff 🙂 na remiho by ti pasovala nejaka hlaven 300 RUM kontura heavybenchrestvarmint :laugh: ciastocne by si eliminoval tie vplyvy zahrievania a prehybania hlavne , inac kamosovi siel ten rem 700 308w po zahriati riadne hore na kilometer
skrypta či teoria je jedna vec. Masívne obrábanie hlavňoviny za účelom skrátenia doby práce presným obrábaním s minimálnym počtom zamestnancov a tým zefektívnenia zisku je vec druhá. Tým nemám na mysli len zbrojárske firmy ktorých meno nie je také razatné ale týka sa to bohužiaľ firiem ako sú: Manlicher , Blaser , Sauer , Česká zbrojovka pod. Stále sa tu bavíme o guľovniciach loveckých takže žiadna ,,varmint“ hlaneň. Tým chcem povedať jedno, sériovo vyrábané zbrane budú stále čeliť tomuto problému a nikto tomu nezabráni. Inak by cena zbraní stúpla asi o 50%. Ja stále tvrdím a budem tvrdiť , že pri kvalitnej hlavňovine zdĺhavému obrábaniu , presne vystruženej komory , presným nábehovým kuželom a u dokonale vyleštenému ústiu studená rana neexistuje. Je mi jedno aký máte názor. je to tak. Či prvý alebo tridsiaty výstrel bude v kruhu 10 cm na 100m pri sériovom strelive. Niektorý si myslíte , že 10cm je moc ale beriem rezervu na počasie , optiku , strelca , strelivo. Určite by bolo najlepšie urobiť nezávislý test studenej rany. Budem robiť všetko pre to aby sa video objavilo na tejto stránke.
tajfi napísal:
……. Či prvý alebo tridsiaty výstrel bude v kruhu 10 cm na 100m pri sériovom strelive. Niektorý si myslíte , že 10cm je moc ale beriem rezervu na počasie , optiku , strelca , strelivo. Určite by bolo najlepšie urobiť nezávislý test studenej rany. Budem robiť všetko pre to aby sa video objavilo na tejto stránke.
….bude ma zaujimat metodika toho pokusu, pretoze latka je nastavena velmi nizko,co sa tyka presnosti a velmi vysoko,co sa tyka poctu ran.Co casovy usek, za ktory by sa to malo odstrielat?
Zaujimave to bude aj z pohladu streliva, pretoze po istom pocte ran bude prestup tepla na naboj z rozpalenej hlavne obrovsky. To povedie k zvyseniu tlakov a moze sa vykonom bezny naboj dostat az na uroven tormentacneho. Cize to zase bude potom trosku napinave, ako to bude ta puska znasat povedzme po dvadsiatej-dvadsiatejpiatej rane. Pokial sa bavime o beznej loveckej flinte s beznou konturou hlavne, tak ta tepelna zataz bude dost vysoka….vyskusajme. Kto donesie kver? (je sanca,ze sa odrovna). :woohoo:Časový úsek čo najkradší. zamieriš vystrelíš , pauza bude iba pri páskovaní streliva pod záver. guľovnicu by som dal svoju , strieľať môžeš aj ty Igor a Vlada spravíme kameramanom. Medzi tvojou a mojou teoriou je rozdiel. Ty vychádzaš s časopisov , skrípt a ja s praktickej skúsenosti. S tým prestupom tepla na náboj k hranici tormentačného výstrelu nemáš vôbec pravdu. To by museli všetky automatické zbrane strielať tormentačným nábojom čo je nezmysel. Aj pri opakovacej zbrani , náboj nie je tak dlho v komore aby ho teplo ovplyvnilo. Jediné čo sa tu odrovná bude fakt teorie o studenej rane. Prečo myslíš že latka je nastavená nízko na rozptyl. 10 čísel je optimum pre okolité podmienky.
do 10 cm by si sa mal v pohode zmestit, moj prispevok sa tykal zmeny priemeru vyvrtu kde mali wins a lovec kazdy ciastocne pravdu, zvatsuje sa ale za urcitych okolnosti sa moze aj zmensit
co sa tyka vasho pokusu ak ho uskutocnite, najnepriaznivejsie to bude ak nechate urcity cas na prestup tepla hlavnou kde bude co najviac posobit rovnomerny ohrev (zmensi to ale este viac aj pevnost hlavne), vtedy bude narast priemeru vyvrtu najvacsi a teda situacia najnepriaznivejsia, no vsetko toto do 100m nebude podla mna hrat az taku rolu aby ste vysli z 10cm kruhu a pre polovne ucely na komoru nema vyznam, no na vysledok pripadneho pokusu som zvedavy a mozem sa mylit kedze je to len moja domienka a nemam to podlozene
k narastu tlakov, tajfi ma pravdu, zbrani by ohladom bezpecnosti nemalo nic hrozit je tam dostatocna rezerva, automaticke zbrane su toho dokazom, druha vec je narast opotrebenia vyvrtu
a este pridam vysledok jedneho pokusu z literatury, bohuzial pre delo takze to bude zmena dostrelu dela pri strelbe seriami po 15 ran z 15 minutovymi prestavkami medzi seriami kde z pociatocneho dostrelu 17,9km sa dostali pri nejakej 105-tej rane na dostrel 17,4km
keď sa tu tak o tom uvažuje, fakt by ma zaujímalo po fyzikálnej stránke, čo všetko sa deje – lebo teplota nielen rozťahuje tepelne vodivé materiály, ale menia sa aj ďalšie vlastnosti ktoré môžu mať vplyv na presnosť strelby, napr. aj trenie; ale aj také by ma zaujímalo, či, ako a o koľko sa zmení vzájomná poloha námernej a výstrelnej osi, lebo zväčšením objemu materiálu sa môžeteoreticky zmeniť aj tá … samozrejme všetky tieto veci majú zmysel len pri strelbe na dlhé vzdialenosti vo viacerých sériách po sebe; a netreba o tom vedieť žiadnu teóriu, stačí mať preukázateľne odskúšané, čo to robí s konkrétnou zbraňou
wins to by zaujímalo aj vývojárov a ľudí ktorý sa týmto fyzikálnym javom zaoberajú roky a nevedia presnú odpoveď. Takže je zbytočné tu rozoberať faktory ohrevu , rozťažnosti , ohybu do podrobností. odpoveď nenájdete , neviem ju ani ja. Je to debata bez presne špecifikované dôvodu. Nič proti diskusie rád si prečítam a napíšem.
tieto veci sa samozrejme s teplotou menia, nieco ztoho sa meni vdaka objemovym zmenam, naco treba davat obzvlast pozor pri zaklzujucich hlavniach vedenych v objimkach, nieco sa meni kvoli zmene fyzikalnych vlastnosti materialu hlavne kde dochadza k zmene uhlu vystrelu pretoze sa meni tuhost hlavne a tym aj priebeh chvenia hlavne
zaujimave je napr, ze ohriatie hlavne nerovnomernym ohrevom vyvola tzv. termofretaz teda spevnenie hlavne kde odola vyssim tlakom (ale zase dochadza k zhorseniu vlastnosti materialu takze sa to ciastocne neguje) a neoplati sa nato spoliehat, staci aby sa vyrovnala teplota napriec prierezom a nastupuje uz iba to zhorsenie
dalej je tu nerovnomerne chladnutie hlavne podla jej ulozenia kde jedna strana moze chladnut rychlejsie ako druha, tu moze na velke vzdialenosti nieco urobit aj to z ktorej strany pecie slnko
co sa tyka ale toho ci to niekto rata tak otom neviem, je to tak rychly dej a ovplyvneny tolkymi premenymi ze to v praxi mozne asi nieje, skor sa to zisti experimentalne a je snaha volit palebny rezim tak aby hlaven stihla vychladnut
vela z toho co som popiasl nema zmysel pri rucnych zbraniach riesit i ked to prebieha aj tam
tajfi napísal:
…. Medzi tvojou a mojou teoriou je rozdiel. Ty vychádzaš s časopisov , skrípt a ja s praktickej skúsenosti. S tým prestupom tepla na náboj k hranici tormentačného výstrelu nemáš vôbec pravdu. To by museli všetky automatické zbrane strielať tormentačným nábojom čo je nezmysel. Aj pri opakovacej zbrani , náboj nie je tak dlho v komore aby ho teplo ovplyvnilo. Jediné čo sa tu odrovná bude fakt teorie o studenej rane. Prečo myslíš že latka je nastavená nízko na rozptyl. 10 čísel je optimum pre okolité podmienky.
🙂 …OMYL. Ja nevychadzam zo ziadnych skript a casopisov, ale z toho ako sa chova moja,konkretna zbran.
Kriterium rozptylu je nizke kvoli tomu, ze „moja“ studena rana robi na 100vku posun cca. 2cm a menej. To sa mi do desiatich cm zmesti tolko chyb,ze to ma nulovu vypovednu hodnotu.
Pri automatickych zbraniach su tie casy sakra ine, pri hocijakej striekacke,co ma vyratanu kadenciu 850 ran/min., trva jeden cyklus cca. sedem stotin sekundy, vrátane nabitia,výstrelu a extrakcie prazdnej hilzne, cize tridsat ran je vonku za nieco viac ako dve sekundy…..( Pozri sem ). Kolko das za 2 sekundy ran z opakovacky a ´la Mauser 98??? Jednu hodenu…??? Je obrovsky rozdiel odbuchat so semi/full-auto 30 ran, alebo odstrielat z opakovacej gulovnice 30 ran,co najrychlejsie a este tak, aby to bolo ako-tak nahadzane do tych 10cm/100m. Vyskusajme, sam som zvedavy….takze kedy?
To, ze sa ta predmetna flinta moze odrovnat,som nemal na mysli,ze dojde k havarii, ale k nadmernemu opotrebeniu laufu…..;)tajfi napísal:
…. Aj pri opakovacej zbrani , náboj nie je tak dlho v komore aby ho teplo ovplyvnilo…..
Na polovacke (v slovenskom ponati na par krokov) zanedbatelne, pri tercovej a presnej strelbe naopak dolezite. Nie nadarmo sa vyrobcovia strelnych propelantov snazia uvadzat na trh teplotne cim stabilnejsie prachy. Prave kvoli eliminacii teplotnych vplyvov okolia na naboj…..
- Musíte byť prihlásený, aby ste mohli odpovedať na túto tému.