- Toto téma obsahuje 58 odpovedí, 16 hlasov, a bola naposledny upravená 08.07.2011/00:11 od .
-
Príspevky
-
Ja k odseku a) nemám žiadne výpočty. Ak som spomínal, že Fišer nahradzuje obalovú krivku tlaku +50 tormentačnou, netvrdil som, že sú zhodné a termín „bezpečná strana výpočtu“ mám od neho už tiež osvojený. Myslím ale, že až taká vzdialenosť medzi tými hodnotami nebude a pri o niečo málo vyššej teplote tormentačný tlak dosiahneme (v ktoromsi príspevku píšem doslova o ohreve o pár desiatok stupňov – myslené od normálu). Súčiniteľ bezpečnosti pri dimenzovaní nastupuje až potom a vôbec, celá naša debata nemá nič s bezpečnosťou pri streľbe. Tvrdím, že sériovou streľbou (žiadna africká antilopa s prípadným dostrelením 🙂 ) spomínaných horúcich nábojov z bežnej loveckej zbrane dôjde k relevantnej degradácii a urýchleniu „odchodu“ jej hlavne. A nie som sám, túto situáciu pripúšťame viacerí:
Slavoslav napísal:…k narastu tlakov, tajfi ma pravdu, zbrani by ohladom bezpecnosti nemalo nic hrozit je tam dostatocna rezerva, automaticke zbrane su toho dokazom, druha vec je narast opotrebenia vyvrtu
…otazkou je opotrebenie hlavne ktore sa pri tychto teplotach znacne zvysuje, dalej je uvedenea u malokalibrovych zbrani expanzia vyvrtu priblizne o 0,025mm na 100°C
Nevidím zmysel, v ďalšom dohadovaní sa, pomohlo by už len seriózne experimentálne overovanie.
Apropo, horšie než hádka hluchého a slepého sú dva monológy, ktoré súčasne vedú… Len tie postihnutia správne podeliť… 😆
ok, som za ukoncenie a mozeme si strihnut kto bude slepy a kto hluchy 🙂
a vdaka za debatu, myslim ze bola zaujimava
Páni, ako tieto poznatky premietnuť do poľovnej praxe ? Mňa by napríklad zaujímalo, ako to bude s presnosťou na 100m, keď je puška nastrelená pri teplote okolia napr. 10st.C ? Ako sa bude posúvať miesto zásahu pri teplote okolia napr. 30st.C ?
volodo – posun zásahu vplyvom teploty okolia zistíš keď vyplníš tento kalkulátor raz s prvou a druhý raz s druhou skúmanou teplotou
http://www.robsoft.nu/ballistik_en/ballistik.asp?MainID=3&Show=2Vec sa ma tak ze existuju rozne strelne prachy… niektore su viac a ine menej odolne na zmenu horenia vplyvom zmeny vonkajsej teploty , staci si pozriet Quick Load a tam vam to krasne vypoocita od -50 do +50 stupnov..ako sa meni tlak vplyvom teploty… nejake historicke knihy tak na to by som sa nespoliehal,,aj ked principy budu rovnake ale nemozno porovanavat dnesne prachy z tymy pred 20rokmi a viac ale jedno je iste, do tenkej loveckej hlavne kozlice by som neladoval nikdy naboj na hornej hranici tlakov a detto do neodborne(alebo vobec) cistenych polovnickych hlavni ( 98% polovnikov )
celkovo mi nie je jasne k comu vedie tato debata,,,kazdy co prebija tak vie urcit podla zapalky po vystrele aka silna je ta laboracia resp. znamky vysokych tlakov kazdy pozna
lanus : to je iba teoria…jedine co plati je prax, vid. vcera studena rana na 300m z naolejovanej hlavne zasiahnutie 3,5cm kruhu a dalej, doma na strelnici v zime pokles na 800 m uplne rovnaky ako v senici na 800m (350 km odomna ) pri teplote +15 ..teoreticky podla vypoctov tam mal byt rozdiel tak 60cm..ale nebol ziadny. a to mam nie raz odskusane
volodo : ziadny.. ak nestrielas Benchrest a rozptyly pod 0,1 moaTurbiak – keby si si dal tú námahu a využil „doporučený“ kalkulátor (treba v ňom zadávať „Increment: 25 „) tak by tento v podstate potvrdil Tvoje stanovisko čo si dal volodovi ! nakoľko zmena teploty okolia o 20° generuje odchýlku 3-5 mm !
nazor na teoreticke programy som napisal 🙂 3mm rozdiel na 100m nepoznam ani ja , 5mm uz hej ale to sa mi nikdy nestalo.. zober pusku a terce a strelaj na programy sa vykasli tie ti nepomozu iba ak zhruba sa dostat na ,,papier,, aj ked je pravda ze nedavno som kamosovi pocital balistiku na 168 hpbt a sedelo mu to presne do 1000m. sam som sa cudoval..doslova nahoda
trochu mimo témy, ale súvisí to s debatou – chalani, kto viete, prosím vás, ako je to s presnosťou vývrtov z hľadiska parametrov – hlavne veľkosť priemerov; ak sú rozdiely medzi komorami a má to vplyv na presnosť strelby, tak parametre hlavne musia byť ešte dôležitejšie; napadlo ma to v súvislosti s tým čo ste tu spomenuli – program vypočíta ako by to malo byť a prax ukáže odchylku;
ešte jedna myšlienka – mám napr. perfektne vyladený náboj a tak do zbrane rovnakého kalibru dám kamarátovi „môj“ náboj s korekciou osadenia strely na jeho komoru – a pýtam sa, bude to lietať jemu rovnako ako mne (za predpokladu obdobnej kvality hlavne)?Lothar Walther robi vyvrt s presnostou na +- 0,01 mm aspon tak to mam od nich na papieri , komora musi mat rozmery ake su udane v C.I.P. ( udavaju min. rozmery komor ) jasne ze si mozes urobit komoru aku chces, zmenit prechodovy kuzel a priemer krcka, ak mas nejaky svoj ultra presny naboj a das ho do inej zbrane tak najskor(99% ) pojde horsie ako z tvojej zbrane a ak tam chces este menit OAL tak to uz uplne zle pojde,,,z praxe , ja davam dokopy remingtony 700, boli kupene 3x uplne zhodne modely a skusal som v nich rovnake navazky ,rovnaky bol aj OAL . a ,,presne navazky,, boli v kazdej hlavni ine tj, 44,5gr 45gr a 44,8gr … ale zase je treba podoknut co je u teba presnost…. vsetky testovane navazky nesli horsie ako 0,7 MOA tj. ze ti to bude lietat rovnako je mala sanca,,ale stalo sa mi ze moja navazka 308w isla rovnako presne z kamosovej tikky T 3 ale to je irelevantne,,lebo vystrelil iba jednu 5ranovu polozku takze to nie je hodnoverne velmi
Doviezol som od Walthera už niekoľko hlavní (aj benchrest). Žiadnu z nich som nemeral, ani som s nimi o presnosti nekomunikoval, nebolo prečo. Napriek tomu by ma zaujímal presný citát toho, čo oni píšu Turbiakovi o svojej presnosti. Vysvetlím prečo:
Norma C.I.P., ako Turbiak správne píše, udáva minimálne rozmery nábojovej komory, čo vylučuje záporné výrobné tolerancie. V tabuľkách sú obsiahnuté aj rozmery F a Z, čo sú priemery vývrtu v poliach a drážkach. Je u nich dokonca poznámka 1 o kontrole rozmerov kvôli bezpečnosti. Preto udávanie presnosti priemeru vývrtov svojich hlavní sytémom „+- (plus/mínus)“ mi na nemeckú strojársku firmu znie nepravdepodobne a neprofesionálne a rád by som si to overil, ako to v skutočnosti je.
Čo sa týka pôvodnej otázky, Turbiak má pravdu, lebo dve navlas rovnaké zbrane neexistujú. Puška je strojársky výrobok. A aj keď nepatrí medzi komplikované, bez výrobných tolerancií sa nezaobíde. Samozrejme, dobrá nábojová komora má rozmery čo najbližšie k tým „cipáckym“. A dobrý puškár si dokáže postrážiť rozmery komorového výstružníka, resp. urobiť aj kontrolný odliatok nábojovej komory. Ale v sériovej výrobe by to bolo trocha komplikovanejšie a kusovo sa také veci nekontrolujú. Na účely poľovnícke však malé rozdiely v rozmeroch nábojovej komory nezbadáš (pokiaľ nejde o nejaký „exces“ 🙂 ). Ten zvyšok už popísal Turbiak z pohľadu športového strelca aj s ilustračným príkladom a je to tak, k tomu niet veľmi čo dodávať. No a samozrejme, zbraň to nie je len nábojová komora.
Ešte otázka na Turbiaka:
Vyjadril si sa zamietavo k „teoretickým“ programom (lanus a balistický kalkulátor). Do akej kategórie radíš QuickLoad, ktorý si mi doporučoval na zisťovanie závislosti tlakov od teploty prachu?Cau, ja neobhajujem QL ako bibliu 🙂 ale mas tam aspon aky taky prehlad,,, navise ak zmerias realnu rychlost navazky tak si tam vies pomenit koeficienty aby ti to cca pasovalo a vies na com si a kolko este mozes pracovat z navazkou..ako som uz spomenul vysoke tlaky poznam podla zapalky, ale QL je urcita pomoc… x lepsie ako nejake prebijacie manualy, tie balisticke programy to je nieco diametralne ine.. tam na strelu vplyvaju faktory ktore nemas sancu merat 😀 tj, teplota , tlak vzduchu . vlenenie , svetlo atd,,, lebo su daleko od teba / mam na mysli LR )
ehm tie tolerancie,, to mam napisane na dodacom liste od LW .. resp, jej spostrdokvoatela , nehadam sa..rozhodne su tie odchylky mensie ..lebo max. odchylka 0,02 mm je dost.. ale ako pisses je zbytocne sa tym zapodievatS tými toleranciami si ma asi nepochopil. Ja si nemyslím, že odchýlka 0,02mm je veľa. Napríklad Amík mi vyrába výstružníky s toleranciou +/- 0,001″ (t.j. +/- 0,0254mm), ale on si už menovitú hodnotu posunul do plusu, takže v tom zápornom prípade (minimum) to stále líže zhora menovitú hodnotu C.I.P. (ako hovoria prof. Fišer aj so Slavoslavom – je to na bezpečnej strane). To sa týkalo priemerov, u dĺžkových rozmerov je to ešte trocha ináč. Ale to je špecializovaná puškárska debata a rozhodne si nemyslím, že to tu má význam rozoberať. Väčšine čitateľov to je na dve veci a taký tajfi, či už to vie alebo nie, mi začne za chvíľu aj tak grobianiť, teoretikovi hnusnému, nulovopraxatému 🙂 . Ja som len spochybňoval to, že by Walther udával u rozmerov vývrtu zápornú toleranciu. Ináč povedané, tolerancia +/- 0,01 a + 0,02 nie je v tomto prípade to isté.
Mimochodom, mám pred sebou „LIEFERSCHEIN“ a aj „LOTHAR WALTHER Laufgarantie“ a o výrobných toleranciách ani slovo. Ale už ťa s tým nebudem trápiť, lebo aj keď to tak nevyzerá, mňa to vôbec nebaví. Len keď čítam niečo, čo nepokladám za celkom košér, nedá mi…..
…a ja som zas za túto debatu vďačný, lebo aj keď sa nevenujem športovej strelbe a teda prebíjam príležitostne, od začiatku vidím hlavný zmysel prebíjania v náboji „na mieru“ pre konkrétnu zbraň; s tými priemermi hlavní som začal hlavne preto, lebo o ich vplyve sa tu nepíše skoro nič alebo primálo oproti iným faktorom, ktorých je mnoho a s rôznou mierou závažnosti;
z debaty jasne vyplynulo, že“ kopírovať „konkrétne parametre prebíjania od niekoho iného nevedie k dosiahnutiu rovnakých výsledkov a to je veľmi dôležitý poznatok; Ďalej z toho vyplýva, že ak sa tu chce niekto podeliť o svoje jedinečné skúsenosti z tejto oblasti, dá praktické a zrozumiteľné rady nám čo toľko o tom nevieme ale chceme – ako nájsť tú správnu laboráciu a čomu sa prípadne vyhnúť ; netreba hlbokú teóriu aj keď bez nej by prax neexistovala…citát Lovca:….bude ma zaujimat metodika toho pokusu, pretoze latka je nastavena velmi nizko,co sa tyka presnosti a velmi vysoko,co sa tyka poctu ran.Co casovy usek, za ktory by sa to malo odstrielat?
Zaujimave to bude aj z pohladu streliva, pretoze po istom pocte ran bude prestup tepla na naboj z rozpalenej hlavne obrovsky. To povedie k zvyseniu tlakov a moze sa vykonom bezny naboj dostat az na uroven tormentacneho. Cize to zase bude potom trosku napinave, ako to bude ta puska znasat povedzme po dvadsiatej-dvadsiatejpiatej rane. Pokial sa bavime o beznej loveckej flinte s beznou konturou hlavne, tak ta tepelna zataz bude dost vysoka….vyskusajme. Kto donesie kver? (je sanca,ze sa odrovna).– Lovec , prvý test je na ceste k Vladovy. 1O výstrelov v 3,5cm kruhu na sto metrov. od studenej hlavne až po poslednej rane teplota 78stupňov
- Musíte byť prihlásený, aby ste mohli odpovedať na túto tému.