😛
V noci sa pes zobudil a zabrechal. “Prečo brešeš”, zamumlal medveď, “začuje ťa človek, príde a zabije nás.” Pes vyskočil a odbehol od medveďa.
“Ech, či sa v celej hore nenájde nikto, kto sa nebojí?” čudoval sa.
“Ešte to skúsim s človekom”. Behal pes po hore a snoril, kým napokon zazrel horára. “Hej, dobrý človek”, volal naÅ„ho pes zďaleka, “nechoď sám, dvom nám bude lepšie.” “Nedbám,” povedal horár a tak chodili celý deň spolu. Do večera obaja ustali, ľahli si a zaspali. V noci sa pes zobudil a ako vždy zabrechal. Aj horár sa zobudil, ale sa nezľakol:
“Dobre, kamarát, dobre, len ho chyť, chyť ho!” posmeľoval psa, lebo si myslel, že sa k nim zakráda divá zver. “Ostanem s tebou, lebo máš smelé srdce,” sľúbil mu pes. Nuž od tých čias až podnes žije pes s človekom.:)