Poľovníctvo je sila dobra v prírode

Vo svojom živote sa snažím mať na veci pozitívny pohľad. Ale znepokojuje ma budúcnosť poľovníctva na Slovensku. Trápi ma, ako si ľudia už dlhšiu dobu vytvárajú skreslený pohľad na poľovníctvo ako životný štýl, ktorý si veľmi cením. Je to životný štýl s mnohými rozmermi, čo v praxi znamená, že môže byť náročné vysvetliť to nepoľovníckej verejnosti.

Od oponentov poľovníctva môžeme stále počúvať, ako termín „trofejománia“ používajú vo svojich vyjadreniach ako zastrešujúci termín pre všetko zlé v poľovníctve. A už aj z politického hľadiska existujú alebo sa uskutočňujú kroky, ktoré sa snažia v konečnom dôsledku obmedziť lov zveri aj na pôde EÚ. Podstata tohto problému je už dlhú dobu známa – nedostatočné vzdelanie nepoľovníckej verejnosti. V minulosti aj v súčasnosti nerobíme všetko čo je v našich silách, aby sme pomohli pochopiť nepoľovníckej verejnosti, že poľovníctvo je sila dobra v prírode.

Nechať to naďalej tak, by bola veľká chyba. Bola by to veľká chyba, pretože by to len ďalej podporovalo nesprávny a negatívny pohľad na všetko, čo súvisí s poľovníctvom. A ak sa to v nejakom čase nevyrieši, môžu takéto negatívne presvedčenia viesť v konečnom dôsledku k obmedzeniam napr. aj lovu zveri.

Je povinnosťou nás zodpovedných poľovníkov vychovávať nepoľovnícku verejnosť. Musíme im pomôcť, aby pochopili, že poľovníctvo zo všetkým čo s tým súvisí, teda aj lovom zveri, je sila dobra v prírode. Všetko z dôvodu toho, aby vláda a nie len ona, nekonala na základe falošných predpokladov prezentovaných neprajníkmi poľovníctva.

Zastavme sa na chvíľu pri neprajníkoch poľovníctva, ktorí radi používajú termín „trofejománia“. Čo použiť, aby nepoľovnícka verejnosť pochopila nás poľovníkov v prípade jednej z mnohých činností, akým je lov zveri. Ako vhodné je použiť nasledujúci príklad Eiffelovej veže.

Každý, kto navštívi Paríž, tam nechodí len preto, aby si kúpil plastový model Eiffelovej veže. Chodí sa tam za kultúrou, zablúdiť do uličiek plných čarovnej atmosféry, za pamiatkami a tiež za francúzskou kuchyňou. A ako spomienku si prinášame suvenír plastovú Eiffelovu vežu. Ale nie je to suvenír, pre ktorý sme prišli do Paríža.

To isté platí aj pre jednu z poľovníckych činností a tým je lov zveri. Poľujeme, pretože sa spájame s prírodou, aktívne sa zapájame do inej kultúry, užívame si veľké aj malé dobrodružstvá a keď máme šťastie, tak si môžeme vychutnať kvalitnú divinu. A to je dôvod, prečo je „trofejománia“ zavádzajúci pojem.

Som presvedčený, že ochrana prírody a biodiverzity je blízka všetkým nám zodpovedným poľovníkom.

Poľovníctvo je ochrana a tiež lesná zver závisí od nás zodpovedných poľovníkov, pokiaľ ide o starostlivý management. Tento vzájomný vzťah je založený na synergii. Verím, že poľovníctvo je sila dobra v prírode. Samozrejme vtedy, keď to urobíme správne. A správne, podľa môjho názoru, je to prostredníctvom filozofie poľovníctva v službách budúcich generácií.

Ako však zabezpečíme, aby bolo poľovníctvo silou dobra v prírode ?

Ako zodpovední poľovníci musíme byť selektívni v tom, akú zver lovíme, aby sme zachovali zdravú populáciu (pre nás aj budúce generácie). Na základe toho vytvoríme súbor management kritérií. Ochrana prírody a manažment sú základnými aspektmi. Rozvíjanie zmyslu pre úctu a zmysel pre dobrodružstvo je rozhodujúce pre našu schopnosť spojiť sa s prírodou. Stať sa skutočnými zainteresovanými stranami v prírode.
Náš poľovnícky úspech závisí od našej schopnosti prosperovať vo voľnej prírode a predvídať akékoľvek výzvy. Keď sme vonku, sústreďme sa na danú prácu. A keď budeme mať šťastie, lovme zver s maximálnou účinnosťou. Keď sa potom vrátime, môžeme uvariť jedlo z diviny pre rodinu a tiež pre našich priateľov. Aby sme to všetko spojili.

Všetky aktivity nás zodpovedných poľovníkov spojené s výkonom práva poľovníctva môžeme zhrnúť do nasledujúcich funkcií :

Ochranár je životne dôležitý pre vytváranie a zveľaďovanie dedičstva a tiež preto, že z lovu zveri je sila dobra v prírode. Použijem ešte jednu myšlienku :

„Hovoríme o živote človeka, ktorý vie, že svet nie je daný jeho otcami, ale požičaný od svojich detí.“

Ako dobrodruh sme rozhodujúci pre rozvoj rešpektu a budovanie spojenia s prírodou. Najlepšie sa to robí, keď si užívame veľké aj malé dobrodružstvá, ktoré nám prináša sama príroda.

Ako outdoorový človek, ktorý venuje náležitú starostlivosť pri svojich neustálych návratoch do prírody.

Ako efektívny zodpovedný poľovník realizujeme plány ochrany a v prípade šťastia využívame kvalitnú divinu ako jedlo. Je to o našej dobre vykonanej práci. Nie je to len niečo, v čom sa snažíte byť dobrý. Ale niečo, čím sme posadnutý v dobrom slova zmysle.

A na záver ako kuchár vytvárame spojenie medzi lovom zveri a ochranou prírody. Konzumáciou diviny vytvárame symbiózu medzi nami a prírodou. Umožňuje nám to byť súčasťou prírody a nie byť mimo nej. Varenie diviny je tým kľúčom, ktorý to všetko spája.

POĽOVNÍCTVO JE SILA DOBRA V PRÍRODE.

Poľovníctvo musíme ako zodpovední poľovníci naďalej prezentovať nepoľovníckej verejnosti v pozitívnom svetle. Poslúžia nám v tom príklady, akým je napr. Eiffelova veža.

Pri našej práci musíme mať neustále na pamäti jedno, že byť zodpovedným poľovníkom nie je konečným bodom. Je to dlhá a namáhavá cesta, kde môžeme na nerovnostiach naraziť kdekoľvek. Netreba veľa k tomu. A je našou povinnosťou na tejto ceste bojovať aj s „nepriateľmi“ v našich radoch.

Ing. Ján Krnáč