Poľovník, ak chce absolvovať úspešnú postriežku, musí byť obdarený veľkou trpezlivosťou a veľkou dávkou sebazaprenia. Ešte pred úsvitom alebo pred západom slnka smerujú poľovníkove kroky do lesa, kde po príchode vylezie na posed, ktorý je v mnohých prípadoch tŕňom v oku niektorých ľudí a radi by ho najradšej zbúrali. V prípade posedu ide „chatrnú” drevenú konštrukciu v tvare rebríka alebo strážnej veže, ktorá je v hornej časti vybavená nepohodlným sedadlom. Po zaujatí miesta na posede, by poľovník nemal fajčiť, smrkať, chrchlať a mal by zachovať ticho. Nemali by mu vadiť rosa, chlad a ani dotieravý hmyz. Po určitom čase, keď už ho bolí celý zadok a chystá sa zliezť z posedu, jeho skúsené oko zachytí pohyb na okraji lesa – vychádzať zver ( srnec, jeleň, diviak a pod. ). Už toľkokrát nacvičenými pohybmi oprie flintu do pleca, dych sa mu zatajuje a pomocou puškohľadu zamieri na komoru. Ukazovák pravej ruky priložený ku kohútiku ho opatrne stláča. Vtom akoby naschvál osi z ukrytého hniezda, vyrušené jeho rýchlymi pohybmi sa vyroja a jedna z nich použije voči nezvanému hosťovi obranný prostriedok a uštipne ho do nosa. Nič sa už nedá vrátiť späť, výstrel padol, ale či bol cieľ zasiahnutý, vie len ten hore. Prudké trhnutie tela poľovníka je sprevádzané stratou rovnováhy, nasledované pádom na matičku Zem, pričom sa spravidla dobre doudiera. Pri troche toho šťastia si nič nezlomil. A čo zver ? Tá sa s pocitom víťaza samozrejme stratí v útrobách lesa. S hlasitými nadávkami poľovník vstáva a následne po kontrole stavu flinty, krívajúci odchádza domov. Cestou si mrmle popod nos, že ho tam už nikto nikdy neuvidí. Len čo sa po čase trochu otrasie, vráti sa samozrejme naspäť. Vášeň je vášeň.
Posliedka
Vraj sú medzi nami aj takí poľovníci, ktorí majú panický strach z veľkých výšok, alebo si jednoducho nechcú pripadať ako embryá a od vysedávania na posedoch mať odtlačené zadky. V ich prípade však s najväčšou pravdepodobnosťou ide len o pohodlnosť. Druhou možnosťou môže byť to, že sa v ich blízkosti nenachádza posed, ktorý postavil niekto iný. Prečo by práve on mal stavať nejaký posed. Pritom je neustále pripravený , ak ho niekto postaví, tento „patrične” okomentovať. Však on má s ich stavbou „najbohatšie” skúsenosti. Nestačí, že pri prechádzke po revíry neustále fajčí, kašle, šuchoce lístím a podkýňa sa o spadnuté konáre, ale popri tom všetkom ešte z mobilu telefonuje frajerke. Čuduje sa, prečo ešte nič nevidel. Čo v jeho revíry nič nežije ? V láne dozretého obilia pobehuje ako postrelený zajac a nezaujíma ho ani to, že práve odplašil kolegovi poľovníkovi na posede prichádzajúcu zver.V okamihu, keď ho zmáha únava od dlhého chodenia a lomcuje s ním hnev, náhodou zbadá zablúdenú zver, neovládne sa a s pudom „pravekého lovca” na ňu vystrelí. Už sa vidí, ako sa chváli pred manželkou a chlapmi v krčme pri pive so svojim dnešným úlovkom. Aj v tomto prípade sa prejaví jeho „nešikovnosť” a zver netrafí. Hnev naberá na obrátkach. Večer v krčme sa aj tak pochváli, veď to všetci o ňom dobre vedia. Predsa nebude iný ako chlapi zo združenia, ktorí sa tiež len chvália.
Spoločná poľovačka
Medzi poľovníkmi ide o veľký poľovnícky sviatok. Táto hromadná akcia vyžaduje prítomnosť nie len veľkého počtu poľovníkov – strelcov, ale tiež honcov a psov, ktorí nadháňajú zver poľovníkom na dostrel. Strelci sú rozostavení na určených „štandoch” a na pribiehajúcu zver strieľajú. Ak je lov úspešný, majú čo oslavovať. Na začiatku a na konci spoločnej poľovačky sa ozýva trúbenie. Ulovená zver je starostlivo vyložená a spoločná poľovačka je ukončená výradom, kde sa hodnotí jej priebeh. Chýbajú však postrelení psy, honci a poľovníci, ktorí sú už dávno v opatere lekárov. Tieto „úlovky” sa nepripočítavajú strelcom k dobru, ale naopak. Potom sa celá „karavána” poľovníkov presunie do vhodných priestorov na záverečnú posiedku. Nie je to však nič iné, ako klasická „žranica” a „chľastačka” v krčme. Hodnotí sa tu „všetko”. Ako stúpa počet vypitých „štamprlíkov” a pív, tak sa zvyšuje počet úlovkov. Niektorí poľovníci pri tejto príležitosti zatvárajú jedno oko a prikladajú si k lícu neviditeľnú flintu. Keby sa všetky tie reči o úlovkoch, ktoré tu odznejú, zakladali na pravde, nebola by už v revíroch žiadna zver.
Záver.
Väčšina z Vás sa pri čítaní týchto riadkov možno pousmeje, ale poľa mňa je to skôr na zamyslenie. Aj v tejto oblasti máme veľké rezervy. Pri každej vhodnej príležitosti je potrebné prezentovať prácu poľovníkov v jej skutočnom svetle a zabrániť akejkoľvek snahe dehonestovať ju. Veľa krát pri prezentovaní dochádza k vytrhávaniu z kontextu a podsúvaniu domnievam sa, že ojedinelých zlých príkladov verejnosti. Má ísť o akési zrkadlo celej poľovníckej obce. S takýmto postojom sa môžeme stretnúť pri čítaní niektorých komentároch aj na tejto web stránke. Nakoľko podľa mňa je výkon práva poľovníctva celoživotným poslaním, apelujem na celú poľovnícku obec, aby každý správny poľovník svojim správaním alebo prácou, či už medzi poľovníkmi alebo na verejnosti, prispievali k očiste názvu poľovník v očiach širokej verejnosti a vrátil mu späť úctu, ktorú si toto poslanie vydobilo už v dávnej minulosti.
Neprehliadajme prehrešky niektorých našich „kolegov poľovníkov” a postupujme voči nim razantne. Každá benevolencia sa stáva živnou pôdou pre šírenie zlého mena poľovníkov na verejnosti . Žiaľ pri tomto snažení sa môžeme spoľahnúť len na ozajstných „priateľov poľovníkov”.
Ďakujem.
Autor: Ján Krnáč
