Poľovnícka závisť

ilustračný obrázok: pixabay.com

Na tejto web stránke sú už články, ktoré sa venujú či už poľovníckej výzbroji alebo výstroji, poľovne upotrebiteľným psom, zážitkom, ale žiadny naplno jednej vlastnosti, ktorú skutočne možno nájsť u mnohých poľovníkov aj u nás Slovensku.

Poľovníckej závisti

Áno, vidím súhlasné prikyvovanie kolegov zodpovedných poľovníkov. Viacerí sme to už v praxi zažili. Hlavným problémom zostáva, ako sa s tým vysporiadať. Problematika poľovníckej závisti sa výrazne začala vynárať v období po nežnej revolúcii. Pojem závisť však nie je nič nové. Nábožensky založení ľudia vedia, že závisť je kritizovaná ako odsúdeniahodný hriech a dokonca je jedným zo siedmych smrteľných hriechov. Nikoho však určite neprekvapuje, že sa k závisti len málokto slobodne prizná, skôr neprizná. Veľkú výpovednú hodnotu o závisti môžeme nájsť aj v citátoch slávnych osobností z minulosti napr.

„Ľudia, korí žijú v závisti a zlobe, neváhajú sa pustiť i do toho najlepšieho.“
William Shakespeare, anglický dramatik

„Závisť je najhlúpejšia zo všetkých nerestí, lebo neprináša nič.“
Honoré De Balzac, francúzsky spisovateľ

„Závisť je pot neschopných.“
Josef Fousek český básnik, fotograf, humorista, spisovateľ a spevák 1939

Závisť je prirodzenou súčasťou ľudského emocionálneho ( citového ) prežívania. Tí, ktorí boli niekedy skutočne závistlivý vedia, aký mučivý a nepríjemný môže byť tento pocit. Nešlo len o skutočne nepríjemný emociálny zážitok, ale dochádzalo k rýchlemu vynáraniu pocitu menejcennosti, nedostatočnosti, priemernosti či akejsi neplnohodnosti, toho, že nemáme dosť, nevieme urobiť dosť alebo dosť nevieme. To všetko spolu sťažuje zdieľanie v porovnaní s inými pocitmi. Veľkým omylom je myslieť si, že závisť sa vzťahuje len na materiálne veci ( napr. veľký dom, auto a pod. ). Táto sa môže vzťahovať aj na ľudské vlastnosti ( živosť, kreativita, inteligencia, výrečnosť ). Niekedy sa závisť zamieňa so žiarlivosťou. Zásadný rozdiel medzi závisťou a žiarlivosťou je v počte zapojených ľudí. Závisť je emócia dvoch ľudí, žiarlivosť zahŕňa troch ľudí. Okrem toho je tiež potrebné rozlišovať, či ide o ľudí, ktorí sú len občas závistliví, vedome to cítia a ak sú sebavedomí a suverénni, vedia o tom podať informáciu. Na druhej strane sú však ľudia, ktorí sú chronicky závistlivý. Pretože by bolo u takýchto ľudí príliš mučivé uchovávať závisť natrvalo vo vedomej mysli, je táto u nich odsunutá do nevedomia, aby sa vedomá myseľ oslobodila od tohto mučivého pocitu. Zatlačenie späť do nevedomia však nie je jednorazový proces, ktorý potom fixuje závisť v nevedomí. Skôr táto závisť neustále tlačí do vedomia a musí byť trvalo udržiavaná v nevedomí akousi protisilou. Táto protisila je známa aj ako obranný mechanizmus a jedným z týchto mechanizmov je neustále nachádzanie a pomenúvanie dôvodov prečo.

Na úprimnej závisti nie je nič negatívne. Vety ako „závidím ti tohto … “ alebo „závidím ti tvoje lovecké dobrodružstvo z minulej jesene“ sú tiež úplne normálne, ak sú myslené úprimné, čestne a nie v zlom. Vzájomné podpichovanie je tiež normálne a dobré pre priateľstvo. Ale väčšinou sa, žiaľ, stretávame so závisťou, ktorá nie je zábavná. Spôsobuje zlé vibrácie, rozdeľuje skupiny, odvádza pozornosť od skúseností a ukončuje priateľstvá. Závisť sa určite nájde v každej životnej situácii. Či už je to závisť voči rodine alebo práci toho druhého, možno dobre pracujúcemu psovi alebo šikovnému vnúčaťu. Bez ohľadu na to, kde je niekto alebo niečo lepšie, závisť nie je nikdy ďaleko. Aj výkon práva poľovníctva je jednou z mála súčasných aktivít, ktoré odhaľujú najhlbšie ľudské emócie a tiež miestom, kde sa objavuje v úvode spomínaná

poľovnícka závisť.

Najčastejšie je poľovnícka závisť spájaná s hraničnými spormi dvoch susedných poľovných združení resp.spolkov. Jeden nedopraje druhému zver, ktorá sa pohybuje medzi dvoma revírmi a snaží sa uloviť čo najviac takejto zveri na spoločných hraniciach. Nie vždy to však môže byť poľovnícka závisť, môže to byť aj silná chamtivosť. V prípade, že by jednalo o chamtivosť, išlo by o pocit jednej osoby, nakoľko chamtivosť sa nevzťahuje na žiadnu inú osobu, ale slúži výlučne na rozširovanie vlastného profitu. Tu je tiež potrebné poukázať na to, že s chamtivosťou často prichádza aj zodpovedajúca bezohľadnosť. Len osoba, ktorej sa to týka, by vedela poskytnúť informácie, ak by samozrejme chcel, o tom, čo ho k tomu vedie.

Na druhej strane ak ide o závisť, tak nejde len o závisť voči úlovku, divine či trofejám, ale že dôležitejšiu úlohu tu zohráva samotná osobnosť suseda. Možno je sused majetný, má v komunite rešpekt, je veľkorysý alebo sebavedomý. To všetko a ešte oveľa viac by mohlo byť spúšťačom závisti a tomu zodpovedajúcemu počínaniu poľovníckeho suseda. Bolo by utópiou myslieť si, že keby sa ho opýtali, priznal by, že jeho správanie je poháňané závisťou. Oveľa radšej by uviedol dôvody, prečo musel takto konať. Možno obviňuje poľovníckych susedov, že sa príliš málo venujú starostlivosti o zver, takže vidí právo odstreliť zver na hranici so susedným revírom. Je tu mysliteľných nekonečne veľa iných odôvodnení. Z psychoanalytického hľadiska nemožno dotyčnú osobu ani obviniť z klamstva, keďže dotyčná osoba si nie je vedomá svojej poľovníckej závisti.

Bolo by krátkozraké lokalizovať poľovnícku závisť len vo vzťahu k susednému poľovnému revíru. Samozrejme, že táto poľovnícka závisť sa nachádza aj medzi členmi každého jedného poľovného združenia resp.spolku. Ale v tomto prípade sa táto vie celkom dobre maskovať. Najviditeľnejšie by to bolo v prípade, keď závistlivý poľovník by musel pri pohľade na vyloženú zver zaželať inému kolegovi poľovníkovi, ktorý zver ulovil – Lovu Zdar.

No poľovnícka závisť sa skôr skrýva v situáciách, keď závistlivý poľovník neustále zaujíma kritický postoj k tomu, čo jeho kolegovia ulovili, vybudovali alebo vykonali na streleckom stanovišti. Veľakrát budú nasledovať kritické poznámky alebo znehodnotenie podaného výkonu. Často býva nápadné, že z ich strany bude nadhodnocovaná dôležitosť predkladaných chýb, aj keď v konečnom dôsledku nie sú tieto chyby také dôležité. Väčšinou zo strany závistlivého poľovníka úplne chýba ocenenie odvedenej práce alebo nebodaj šikovnej strely v ťažkej poľovníckej situácii.

Predstavte si nasledujúcu situáciu : Ste účastníkom spoločnej poľovačky a stojíte na štande. Vedľa máte kolegu poľovníka, ktorý sleduje, ako popred vás prebehujú diviaky a vy aj niečo z nich ulovíte. V hlave suseda sa automaticky vynára myšlienka, že aj on by chcel, aby pre neho prišli diviaky a mohol niečo uloviť. V takomto prípade ide ale o konštruktívnu poľovnícku závisť. Iné by bolo, keby si prial, aby ste konečne netrafili alebo dokonca postrieľali diviakov. V tomto prípade musíme hovoriť z jeho strany o nepriazni resp. ničivej závisti. Situácia môže gradovať na výrade, kde jeden kolega má uloveného veľkého kanca a závistlivý poľovník si hovorí, že všetkým by to želel, ale tomuto ( nazve ho chvastúň ) určite nie. V opačnom prípade, ak je strelec váš najlepší priateľ, budete rovnako šťastný, ako keby ste ho ulovili vy sám. To ale znamená, že pocit poľovníckej závisti často oveľa viac závisí od vlastného vzťahu k úspešnému strelcovi ako od sily trofeje.

„Poľovnícka závisť sa stáva zrejmou, keď sa jeden poľovník musí doslova trápiť poľovníckym úspechom druhého.“

Keďže v prípade závisti ide o veľké ľudské city, zohráva prirodzene veľkú rolu, čo alebo komu závidíme. Pojem závisť, ktorý má vo všeobecnosti negatívny význam, potláča pozitívne, konštruktívne vlastnosti tejto emócie. V prípade poľovníctva: Bystrý zrak mnohých poľovníkov, umenie čítania stôp, znalosť zvukov v prírode, zručná, presná streľba a mnoho iného ohromí nielen pozorovateľa. Bolo by nezvyčajné, keby prianie nevzniklo ako reflex: Aj ja by som to chcel dokázať! Závisť ako motivácia k zvyšovaniu vlastnej výkonnosti – prečo nie?!

Existuje množstvo psychodynamických hypotéz, ktoré sa snažia vysvetliť závisť. Jednu z nich budem prezentovať na jednoduchom príklade. Istotne poznáte vo svojom okolí niekoho, kto si musí opakovane preukazovať svoju veľkosť, silu, kompetenciu, mužnosť, dobrá vzťahy, úroveň slávy a pod. Ak budeme vychádzať z toho, že to títo ľudia robili celý život, vyvinula sa u nich akási zvyčajná namyslenosť. Neustále budú okoliu zdôrazňovať:

Koľko sily a úsilia to vyžaduje !

Neuvedomujú si však jednu veľmi dôležitú skutočnosť, že táto sila im chýbala pri získavaní vedomostí, kvalifikácií, komunikatívnych, vzťahových a iných zručností a rozvíjaní pevných základov osobnosti. Ak sú teda tieto osobnosti neustále zaneprázdnené sebapotvrdzovaním vlastnej veľkosti, chýba im rozvoj práve spomínaných vlastností a reálne sebavedomá osobnosť; v určitom okamihu, v hlbších vrstvách svojej osobnosti tušia, že ostatní majú pred nimi výhodu, ale nevedia, ako to môžu dosiahnuť sami:

Bola položená dobrá živná pôda pre chronickú závisť.

Chcem upozorniť tiež na dôležitý fakt, že pri zlej závisti nikdy neuvažujte s logikou, pretože závisť je emócia.
Ďalšou situáciou, pri ktorej sa môžeme stretnúť s poľovníckou závisťou je napr. organizovanie poľovníckych podujatí. Nájdu sa takí „kolegovia“ poľovníci, ktorí sa permanentne sťažujú na organizáciu, že sa musí robiť lepšie, že treba zaplatiť viac peňazí a že to dotyční robia len preto, aby sa zviditeľnili. Najlepšie na tom však je, že nikto z týchto „kolegov“ nepohne ani prstom a sám nič nedokáže. Ako je známe, veľa ľudí sa vie sťažovať, ale niečo zmeniť alebo urobiť lepšie, nieto ešte vôbec niečo robiť, vie len veľmi málo.

Ako bolo uvedené vyššie, všetky prípady majú jedného spoločného menovateľa: vždy išlo o úspešného strelca resp. poľovníka. Vždy vyčnieval z davu. Vďaka umeniu, talentu či pevnej vôli tento vždy dokázal niečo, čo iní nedokázali. Všetci máme predsa rovnaké možnosti aj podmienky. Ak niekomu chýba čas, peniaze alebo príležitosti, možno len občas šťastie, tak by to mal prijať a buď pouvažovať nad zmenou, alebo s tým žiť, no nešíriť hnev a zlú náladu vo vlastných radoch. To nikomu nepomôže.

Keďže poľovníci sú pragmatickí ľudia a oceňujú návody na rôzne problémy, stojí za zváženie, ako sa vysporiadať s poľovníckou závisťou. Tu treba rozlišovať medzi tými, ktorí zažívajú závisť, a tými, ktorí sú s ňou konfrontovaní inými ľuďmi. Ak ľudia cítia, že reagujú závisťou a chcú sa jej zbaviť, môže byť užitočné jednoducho to povedať. Pre mnohých je prekvapivým zážitkom, že ľudia zvyčajne nereagujú zlomyseľne, ale skôr upokojujúco alebo utešujúco. Len to vysloviť nahlas často vytvára dôležitú úľavu.

No len veľmi málo sa dá zvonku urobiť pre tých, ktorí musia svoju závisť odháňať racionalizáciou alebo inými obrannými mechanizmami. Pokusy apelovať na závisť zvyčajne vedú len k prudšiemu oponovaniu a posilneniu racionalizáciou. Ostáva len priať a dúfať, že postihnutí budú niekedy čeliť tejto závisti a možno a vyhľadajú terapeutickú pomoc. Závisť sa s najväčšou pravdepodobnosťou vytratí, keď sa predtým nerozvinuté vlohy, záujmy a vlohy dokážu rozvinúť a integrovať do osobnosti. Vďaka tomu je osobnosť bohatšia a pestrejšia, z čoho sa môže vyvinúť bezpečný pocit seba samého. 

Spolupráca s ľuďmi a medzi zodpovednými poľovníkmi je to, čoho sa musíme držať, sústreďme sa na to a ľuďom, jedno či je to poľovník alebo nie, nedajme šancu škodiť nám závisťou. Starajme sa aj o seba, každému sa to môže niekedy stať a to je tiež úplne ľudské, ale majme sa pod kontrolou a vždy si budeme môcť s tým poradiť!

Ing. Ján Krnáč

Prihlásiť sa na odber
Upozorniť ma na
guest
1 Comment
Inline Feedbacks
View all comments
Bednarič Ľ.
Bednarič Ľ.
2 months ...

V každej spoločnosti, v každej oblasti spoločenského života sa nájdu bohužiaľ ľudia, jedinci, ktorí niečo závidia tým ostatným.
V poľovníctve to môže byť ešte markantnejšie, pretože niektorí obyvatelia – poľovníci funkcionári majú väčšie privilégiá, ako väčšina bežných obyvateľov – poľovníkov..