Poľovníci verzus psíčkari

ilustračné foto
Už od malička som milovník prírody. Keď som trošku povyrástol, tak som sa prihlásil do turistického oddielu a turistom som doteraz. Absolvoval som snáď všetky turistické trasy a chodníky na našom krásnom Slovensku. Mám veľmi veľa krásnych zážitkov aj veľa priateľov.
 
Veľmi rád fotím a túlam sa prírodou. V mojom veku ma už neviažu žiadne pracovné povinnosti, tak som v prírode prakticky každý deň. Ale o čom sa vlastne chcem s vami podeliť a čo ma tak trošku nakoplo k napísaniu tohto príbehu. Mnoho krát čítam články o prírode a aj o poľovníkoch. Tak tomu bolo aj teraz. V jednom časopise vyšiel článok o tom, ako poľovník zastrelil túlavého psíka. Článok bol podľa môjho názoru napísaný veľmi tendenčne a zaujato. Veľmi dobre sa dalo z článku vycítiť priam nenávisť k poľovníkom. Ona udalosť so psíkom bola autorom článku priam zneužitá na to, aby si autor článku liečil svoje komplexy. Predpokladám, že ten zastrelený psík bol buď jeho, alebo niekoho veľmi blízkeho.

Aj ja sám mám dvoch psíkov. Sú to jazvečíkovia Jerguš a Jazmínka. Obaja sú súrodenci a doniesol som si ich z útulku asi pred piatimi rokmi. Aj keď nie sú čistokrvní, mne to nevadí. Nosím ich so sebou na všetky túry a už si ani neviem predstaviť, že by som ich nemal. Viem pochopiť majiteľa psíka, ktorý o svojho miláčika príde. Určite je to ťažké. Na druhej strane je to len a len nezodpovednosť majiteľa psíka, keď sa stane takáto smutná udalosť.

Už dopredu chcem napísať, aby som náhodou nebol obvinený zo stranenia poľovníkom, že ja nie som a ani som nikdy nebol poľovníkom. Som milovník prírody, mám rád všetko živé a nikdy by som do ruky zbraň nezobral. Zopár poľovníkov však poznám osobne a s mnohými som sa stretol a vlastne aj sa stretávam na svojich potulkách v prírode. Nedá mi teraz nenapísať aj to, že za celé tie roky som sa nikdy a ani len jeden krát nestretol z prípadom, že by mi nikto z poľovníkov za to, že som so psíkmi v lese nadával, alebo iným spôsobom dával najavo, že som so psíkmi v lese nežiaduci. Ono to asi bude aj tým, že sa v lese nesprávam ako hulvát. Svoje psíky mám na vôdzkach. Psíky hlavne v lese, nenechávam voľne pobehovať a robiť si čo sami chcú, špiniť kde sami chcú a plašiť zvieratká. Les je domovom lesných zvieratiek a my ľudia aj so svojimi miláčikmi sme v lese na návšteve, a ako na návšteve by sme sa aj mali správať. Od malička ma moja mamka učila tomuto : “keď si na návšteve, tak ticho seď, nič nechytaj a buď slušný” Toto správanie mi vydržalo až dodnes. Uvedomujem si, že domáce zvieratká v lese nemajú čo sami pobehovať. Akokoľvek môže byť psík vychovaný a trénovaný, vždy má predsa svoje pudy a je to stále len zvieratko, čo nevie myslieť. Stačí keď v lese spod kríčku vybehne zajko, alebo malá srnka a psík ho začne naháňať. Je to jeho lovecký pud. Nemožno to psíkovi zazlievať. Viem si predstaviť aj to, čo sa práve deje v mysli poľovníka, ktorý vidí ako psík naháňa srnku, alebo iné zvieratko. No a potom je nešťastie hotové.

Na tomto mieste musím spomenúť aj udalosť ktorú som sám videl na vlastné oči. Bolo to asi pred 6mi -7mi rokmi. Práve som na lúke oddychoval pod divou čerešňou po namáhavej túre, keď som z diaľky začul štekanie viacerých psov. Štekot sa rýchlo približoval smerom ku mne. Vstal som a pozeral som sa smerom odkiaľ som počul štekanie. Najskôr som nevidel nič, no po chvíľke som skoro zmeravel od hrôzy. Traja psy hnali pred sebou srnu a za srnou utekali ako o život dve malinké srnčatá. Bola to hrôza, jedno srnčiatko nevládalo utekať tak rýchlo a o poznanie zaostávalo za starou srnou a svojím súrodencom. Celé to trvalo len pár sekúnd, zvieratá už boli odo mňa asi 70-80 krokov, keď sa psom podarilo zaostávajúce srnčiatko dobehnúť, psy sa na srnčiatko vrhli a začali srnčiatko hlava-nehlava trhať. Slzy sa mi hrnuli do očí, ale nič som nemohol robiť. V zúfalstve som začal kričať, ale ten zúrivý štekot ako všetci traja trhali svoju korisť bol silnejší. Hrôza, ešte teraz keď si to vybavujem v pamäti. Stará srna aj z druhým srnčaťom zostala obďaleč stáť a pozerala sa na tú hrôzu a celá sa triasla od strachu. Bál som sa, aby sa psy nerozbehli aj za druhým srnčaťom a stále som kričal “heš, utekaj” a už ani neviem čo všetko, len aby sa srnky nepozerali a radšej rýchlo utiekli. Avšak bolo to zbytočné, jeden väčší pes zdvihol hlavu a akoby hľadal druhé srnča, rozbehol sa presne tým smerom, kde stála stará srna aj s druhým srnčaťom. Srnky však stáli akoby boli skamenené, alebo zhypnotizované. Rozbehli až v momente, keď veľký pes, bol len pár krokov od nich. Všetko to trvalo len zlomok sekundy a už som len videl, ako veľký pes trhá aj druhé srnča. Stará srna akoby znova nechápala čo sa deje, zostala obďaleč stáť a opäť sa pozerala na túto hrôzu.

Nohy sa mi podlamovali, nevedel som čo mám rýchlo robiť, mal som obavu aby psy nezazreli aj mňa a nepustili sa smerom k stromu kde som stál. Po pár minútach sa aspoň stará srna vysokými skokmi rozbehla cez lúku smerom k lesu. Pred lesom ešte na chvíľku postála a obzerala sa, či za ňou neutekajú jej dve mladé srnčatá, ale keď ich nevidela tak vkĺzla do lesa a viac som ju už nevidel.

Keď psy dokončili dielo skazy, ešte chvíľu pobehovali dookola a potom sa pomalým klusom pobrali smerom odkiaľ prišli. Stál som tam ešte hodnú chvíľu, bolo mi ľúto srnčatiek a rozmýšľal som nad tým, koľko srnčatiek a iných zvieratiek, tieto psy už roztrhali a ešte aj rozrhajú.

S týmito myšlienkami som sa pobral dolu, smerom do dediny. Tam som sa v krčme spýtal na poľovného hospodára a mladej fešnej krčmárke som vyrozprával svoj hrozný zážitok. Muselo to byť na mne vidieť, lebo pohárik borovičky na upokojenie som dostal na účet podniku. Keďže v krčme nebolo veľa ľudí, len jeden dedko podriemkával v kúte, krčmárka si prisadla k môjmu stolíku a porozprávala mi o podobných prípadoch. Bol som priam zhrozený z toho čo som počul. Ľudia z blízkeho mesta sa vraj tak zbavujú svojich nechcených miláčikov, že na ceste vedúcej okolo blízkeho lesíka aj za jazdy vyhadzujú svoje mačičky a psíkov priamo z aut a potom rýchlo utečú ! Takéto zvieratká potom od hladu naháňajú a ničia všetko živé. Dokonca aj jedno malé dieťa dohrýzol túlavý pes, keď boli s kamarátmi v lese na zber lesných plodov.

Bolo už dosť hodín a o pár minút mi odchádzal autobus, narýchlo som si nasadil ruksak, poďakoval som sa fešnej krčmárke za borovičku a pobral som sa na autobus. Po pár krokoch som sa ešte obrátil a len tak kráčajúc s otočenou hlavou smerom dozadu, som krčmárke zakričal aby celú udalosť porozprávala miestnemu poľovnému hospodárovi.

Ako som už na začiatku napísal, celý tento príbeh sa mi znovu vyjavil, keď som čítal článok o poľovníkovi čo zastrelil túlavého psíka. Majiteľ psíka bol rozhorčený a sťažoval sa na všetkých možných miestach, uverejňoval očierňujúce články na poľovníkov v rôznych časopisoch a na internetových stránkach. Sám majiteľ si však nebol ochotný priznať to, že vinovatý je vlastne on sám ! Áno vinu za smrť svojho psíka nesie vždy nedisciplinovaný majiteľ psíka. Zvieratko nemá rozum, zvieratko nevie rozmýšľať, zvieratko sa vždy riadi svojimi vrodenými pudmi. Neakceptujem výhovorku, že psík mi ušiel, psík mi zabehol, psík preskočil ohradu a ušiel a podobné výhovorky. Ako majiteľ psíka musím urobiť všetko pre to, aby môj psík nemohol ujsť a aby nemohol páchať také hrozné činy, akých som bol aj ja sám svedkom.

Plne chápem poľovníkov, a otvorene sa hlásim k tomu, že domáce zvieratá, nemajú čo robiť sami v prírode. Som majiteľom dvoch psíkov a tiež si uvedomujem svoju zodpovednosť za svoje psíky a v prírode sa s nimi správam slušne, psíkov nikdy nepúšťam z vôdzky v lese. Keď sa takto zodpovedne budú správať všetci majitelia domácich zvieratiek, tak sa nebudú viac opakovať podobné prípady ako je ten, kvôli ktorému som vlastne napísal tento príbeh.

Jozef Svoradský st.

 

Subscribe
Notify of
guest
13 Comments
Inline Feedbacks
View all comments
martin75
martin75
12 years ago

RE: Poľovníci verzus psíčkari
Majitelia psika si nepriznaju chybu nikdy,pretože to bol ich milačik, ale ako si spravne napisal, zodpovednosť za psa, či už za škody spôsobene na strhnutej zveri(vtom pripade by sa k nemu určite vetšina psičkarov nepriznala)alebo či už pri odstrele psika(v takom pripade je oheň na streche) nesie vždy zodpovednosť majiteľ.Nevravim, že niesu pripady kedy by sa dal psik zachraniť a nemuselo by sa pristupiť hned k tomu najhoršiemu, ale ako si už opisal svoj pribeh, po par takychto skusenostiach, sa im ani nedivim! Tiež niesom polovnik ale uplne s tebou suhlasim. Velmi dobry članok.

igman
igman
12 years ago

Tento článok ale hospod. noviny a ani sme neuverejnia,
pretože je to pravda a nemá to kto zaplatiť. Tá pekná bloncka by si ho mala prečítať ako prvá a nenadávať ľuďom čo vedia o prírode omnoho viac ako ona do úchylov čo si vyrovnávajú komplexy.

lesaj
lesaj
12 years ago

Pán Svoradský
vidno, že Ste objektívny a čestný človek so spravodlivým a reálnym pozeraním na svet. Kiež by sa spoločnosť skladala z takých ľudí, ako Ste Vy. Želám Vám veľa zdravia a úspechov. S pozdravom, Jaro.

slavozv
slavozv
12 years ago

pan Svoradsky a vsetci co ho velebite
pani, ja sice nie som polovnik, ale na par polovackach ako pozorovatel a host som uz bol, takze nie som celkom mimo obraz, ale pripadate mi poriadne zaujati, tu sa navrhovanou novelou nikto nezastava skutocne tulavych, neoznacenych, loviacich – skodiacich psov v reviroch, tu ide o to ze ked sa majitel so svojim castokrat jedinym ozajstnym priatelom vyberie na prechadzku nie kvoli psovi, ale kvoli sebe ( a nie do lesa ako pise p. Svoradsky – polovnici priamo v lese poluju minimalne – ale na nejaku tu podhorsku lucku, cistinu a pod.) , pricom ten pes je riadne oznaceny – tzn. vo vacsine pripadov ockovany a zdravy a pobehuje v jeho bezprostrednom dohlade vy (chvalabohu nie vsetci) ste mu ho schopny bez akychkolvek dovodov castokrat len z vlastnej nadutosti a roztopase zastrelit pred ocami , bez naznaku varovania, upozornenia, citu a ucte k zivemu tvoru. A myslim , ze prave o to ide. Ctim si vsetkych skutocnych polovnikov, ktori pre svoju zver v reviri aj skutocne nieco robia a obetuju a takyto polovnici myslim ani v pripade o akom som pisal vyssie bez dovodu zbran nepouziju, ale pohrdam polovnikmi, ktori sa v reviroch spravaju castokrat horsie ako pytliaci – a bohuzial aj takych je dost – a nestojim o to aby ste mi to vyvracali – vy viete svoje a ja tiez. Novela co sa tyka psov chce zabranit prave takemu pytliackemu spravaniu polovnikov – treba si ju dobre precitat
pre pana s nickom lesaj:
po precitani vasho prispevku v kontexte toho co som napisal by som sa vas opytal – ste svojpravny?
preco sa hned niekomu pchate do zadku?
za to ze vam niekto “pomastil vase ego” nemusime byt vsetci s inym nazorom ako p. Svoradsky neobjektivny, necestny, nespravodlivy. bez realneho pohladu na svet. Este ze sa spolocnost nesklada, len z takych ludi ako ste Vy!! Zelam Vam naozaj pri tej vasej diagnoze vela zdravia
Ospravedlnujem sa vsetkym naozaj cestnym a skutocvnym polovnikom ak som sa ich niecim dotkol.
Ale medzi polovnikom a “polovnikom” je castokrat veeeelky rozdiel

lesaj
lesaj
12 years ago

Pre pána nepolovníka
Pán s nickom nepoľovník, v prvom rade si vyprosujem, aby Ste používali hanlivé slová na moju osobu cit: či som svojprávny, prečo sa hneď nikomu pchám do zadku, či mi niekto pomastil moje ego, ešte že sa spoločnosť neskladá z takých ľudí jako som ja , že trpím diagnózou atď atď. – koniec cit, lebo ich môžem veľmi rýchlo opätovať aj ja na Vašu osobu. No predbežne sa zdržím podľa Senekovho výroku cit: s rozvahou třeba vypočuť nadávky či invektívy hlupákov. Toto Vás vážený pán vôbec nectí, ale dehonestuje, pretože reč je obrazom ducha a Váš príspevok je Vašim zrkadlom a len Vy sa zaň budete hanbiť. Dávam Vám radšej na pozornost niektoré užitečné informácie, aby Ste boli príkladom pre ostatných.
Zákon 282/02 § 4 Vodenie psa
(1) Vodiť psa mimo chovného priestoru alebo zariadenia
na chov môže len osoba, ktorá je fyzicky a psychicky
spôsobilá a schopná ho ovládať v každej situácii,
pričom je povinná predchádzať tomu, aby pes
útočil alebo iným spôsobom ohrozoval človeka alebo
zvieratá, a zabraňovať vzniku škôd na majetku, prírode
a životnom prostredí, ktoré by pes mohol spôsobiť.
§ 7
Priestupky:
b) nezabránil tomu, aby pes útočil alebo iným spôsobom
ohrozoval človeka alebo zvieratá,
e) nerešpektuje zákaz vstupu so psom alebo zákaz
voľného pohybu psa.
(3) Za priestupok podľa
a) odseku 2 písm. d) a e) obec uloží pokutu do 500 Sk,
b) odseku 1 a odseku 2 písm. a) až c) obec uloží pokutu
do 5 000 Sk.
Zákon 543/2002 a zákon 274/2009
Každý je povinný konať tak, aby podľa svojích možností nespôsobil ohrozenie alebo poškodenie zveri, jej životných podmienok a jej životného prostredia.
P.s- Som presvedčený, že prevažná väčšina plemien psov nepoľovníckej verejnosti má prirodzený lovecký pud a inštikt a tak najmä v prírode takýto pes „ožije“ a dokáže to prirodzene využívať. Takéto psy navoľno pustené najmä v lese, (veľakrát aj s výcvikom) sa stanú naraz neovládateľné, neposlušné a väčšinou neuposlúchnu ani ( dospelú osobu ) majiteľa psa, najmä keď narazia na čerstvú stopu lesnej zveri, alebo ju zacítia, prípadne vidia. Druhú kategóriu majiteľov psov, chodiacich po prírode tvoria „deti“a tie už vôbec ich psa neodvolajú, resp. nedokážu odvolať, alebo nechcú odvolať, keď sa pustí za zverou… počujú ho len štekať a preháňať zver aj niekoľko kilometrov. Ak pes náhodou aj niečo zahrdúsi, tak majiteľ o tom ani mnohokrát nevie, resp. ani „nechce vedieť“.

lesaj
lesaj
12 years ago

Dodatok
Slušní a disciplinovaní ľudia v prírode so svojim miláčikom boli a sú vždy vítaní. Najmä keď vedia, čo majú robiť a čo je ich povinnosťou. S takýmito ľudmi nikdy neboli a ani nebývajú problémy. Pozdraví, pozdravím, resp. opačne, slušne porozprávame, podáme si ruky a každý ide po svojom. A každý je spokojný.

slavozv
slavozv
12 years ago

odpoved pre lesaj
keby ste dobre cital moj prispevok, tak ste mi nemusel citovat zakony a paragrafy – ani ja nie som presvedceny ze domaci pes patri do lesa – ja som ale nepisal o pohybe psa v lese, ani som nehajil psov , ktori v reviroch skodia – rovnako som vas ani nechcel urazit (v pohode vam poviem pardon) – skor som chcel vyjadrit svoj nazor na vasu servilnu reakciu sledujucu len jednu stranu celeho problemu, na podla mna nie celkom objektivny prispevok – to co ta novela co sa tyka psov sleduje predsa nie je namierene ani proti polovnikom , ani polovnictvu ako takemu, ale proti svojvoli niektorich jedincov – polovnikov, ktori si myslia, ze ked su “na love” maju [b]vzdy[/b] pravo vystrelu.
Keby boli vsetci vasi kolegovia taki, ako pisete v druhom Dodatku, tak by asi nikdy ziadny navrh novely nevznikol, lebo by nebol potrebny. Nemam problem s tym, aby bol majitel [b]oznaceneho psa[/b], ktory v jeho spolocnosti v reviri sposobi skodu na zveri sankcne postihnuty, ale hned psa zastrelit?? , ved aj ten pes je zivy tvor (navyse je za jeho spravanie v pritomnosti majitela zodpovedny prave majitel) a castokrat to moze byt naozaj jediny priatel toho cloveka. Daleko, daleko viac zveri zahynie rukami pytliakov, alebo pod kolesami aut soferov, ktori by v urcitych usekoch minimalne mali predvidat, ze sa tam diva zver na ceste moze vyskytovat – a predsa seru na to. Tak preco nemat rovno pravo aj na ich odstrel? Samozrejme berte to s nadsazkou.
Este raz pisem: nehajim tulavych, skodiacich, chorych psov, ktori behaju po reviroch bez majitela, ci uz samostatne, alebo vo svorkach.
Ale skuste na chvilu zabudnut na to, ze ste polovnik, ale ze mate vynikajuceho priatela – psa, (zdraveho, ockovaneho, oznaceneho) ktory by za vas “zivot dal”, s ktorym sa idete prejst niekde na luku pod horu – lebo mate rad prirodu a chcete sebe a jemu dopriat trochu volnosti, poobzerate sa nikde nikto, pustite ho, pes si radostne pobehuje pricom vas jednym okom neustale sleduje ci ste na dohlad, nedaj boze sa vzdiali na trochu viac ako 50, ci 100 metrov a hned dostane niekde z posedu ranu, len za to ze nejaky “d3bil” si povie: moj revir, moja zver, moja luka, moj cely svet tak preco by som si nestrelil, ked dnes nic nevyslo? Urcite je takych d3bilov medzi ozajstnymi polovnikmi malo, ale su!- ja viem tiez svoje. Ale tak isto sa po reviroch neponevieraju stovky majitelov psov so psami, ktori si tam robia co chcu. Ten nevrh novely nebol len nejaky chory vyplod nejakej blondiny, ako pisal nejaky primitiv v prispevku vyssie, ale mal svoje opodstatnenie. Mimochodom buduci tyzden som pozvany na tri polovacky a strasne sa tesim, lebo prirodu a hlavne zvierata milujem. Ovela viac ma fascinuje ich pozorovat, ako si na ne vystrelit. Len tolko na upresnenie. Pekny den

crossbowhunter
crossbowhunter
12 years ago

a zase kopa hádok
tradičný slovenský šport už zasiahol aj sem.
povedzme si to otvorene, to že príde obmedzenie odstrelu psov polovníkmi je vítaný krok vpred.prepáčte, ale viem o prípadoch, kedy polovník zastrelil psa ktorý bol s paničkou na prechádzke a bol riadne na vôdzke.iróniou je že ten zastrelený pes bol miláčikom iného polovníka.
čo z toho vyplýva?magor sa nájde vždy a všade, ale netreba sa preto hádať, urážať a podobne.osobne to obmedzenie vítam, pretože podla informácii čo mám sa na odstrele túlavých psov vôbec nič nezmení.
preto sa mi tieto hádky zdajú zbytočné a trochu detinské.čo tak radšej vyraziť do lesa?po pár dňoch je vonku konečne pekne a už sa neviem dočkať večerného pozorovania srnčej, ktorá na nedaleké pole pšenice útočí ako dôchodci na akciu v kauflande.

Krnac
Krnac
12 years ago

RE: Poľovníci verzus psíčkari
Nedá mi a preto sa musím zapojiť do tejto debaty. Chcem upozorniť na dve veci, na ktoré sa často zabúda . Nezabúdajme na to, že zver je majetkom štátu t.j.jej všetkým občanom a štát má povinnosť ju ochraňovať. A druhou vecou je, že ten kdo prichádza do lesa je len “hosťom” a preto by sa mal aj tak správať. Ako by sa Vám páčilo, keby niekdo prišiel do Vášho domu a začal naháňať Vášho psa po Vašom byte, pritiahnem to za vlasy a začal ho aj týrať. Vy si môžete zvoliť, koho pustíte do svojho bytu, ale zver v lese toto nevie, preto sú tú aj praví poľovníci. Uvedomujem si, že medzi poľovníkmi sú aj čierne ovce, ale tie sú aj medzi majiteľmi psov. Preto majitelia psov “nevyťahujte” jednostranne čo zapríčinili poľovníci, ale poukazujte aj na vlastné rady.

Waldo
Waldo
12 years ago

RE: Poľovníci verzus psíčkari
…pravda je taka ze ani nam polovnikom by neuskodilo najprv cloveka rozumne upozornit a vysvetlit preco nema pes pobehovat po reviri…. Nevidim na tom nic zle, vyhrazky typu dajte si na psa pozor lebo vam ho zastrelim nemaju ziadnu osvetovu hodnotu. Osobne co som stretol psickarov a vysvetlil im preco nemaju nechavat psa bez dozoru to pochopili a povedali ze vidite takto nam to nik nevysvetlil. Takze ak chceme aby nas polovnikov vnimala verejnost pozitivne, musime preto aj nieco urobit…Treba si priznat ze chyba je na oboch stranach. Samozrejme ked vidim psa v reviri bez majitela tak ma smolu..

kubes
kubes
12 years ago

Poľovníci bi mali ukázť verejnosti že poľovníctvo nieje len o strieľaní, no to je pre nepoľovníkov ťažko pochopitelné. Nebolo už dosť nadávok na poľovníkov? rok čo rok sa na poľovníkov čím viac nadáva, a keď to bude pokračvať to potom môžeme rovno zabaliť, bude zbytočné niekoha poúčať. Toto je téma na ktorú sa dá stále písať. Ale chcem niečo iné, môžem niekomu vysvetlovať o poľovníctve v dobrom ako chcem keď je raz proti tak asi ťažko zmení názor. Ak aj je nekto taký čo je na strane poľovníkov a náhodov mu niekto odbachne psa tak bude nadávať aký sme to len ľudia čo aj ,,neškodnú” dogu zastelia. Táto téma najviac špiní poľovníctvo a treba ju riešiť, možno bi bolo riešením aby všetky nepoľovné upotrebiteľné psi boli na remeni.
A ešte niečo pre psíčkarov, aj poľovníci sú psíčkari a pes je pre nich nepostrádateľním pomocníkom ale majú psov pri sebe alebo pod kontrolov.
Ano sú aj takí čo im pes behá po revíri ako splašení, ale to sú tie čierne ovce čo nám robia zlé meno. Asi tak odo mňa nechcem niekoho urážať ani utláčať.

lovec
lovec
12 years ago


[i]….. možno bi bolo riešením aby všetky nepoľovné upotrebiteľné psi boli na remeni.[/i] …..mlady pan, zakon sme niekedy citali??? To o tych povinnostiach majitela psa atd., atd. ???

slavozv
slavozv
12 years ago

… mladeho pana si nechaj pre sebe rovnych a zapamataj si ze pre cestnych a normalnych ludi ( a teda aj polovnikov) je nad zakonom este charakter samotneho cloveka – ak ovsem vies o com pisem