Učinnosť a strata hmotnosti strely kal.30-06 Sprg.

Keď sa povie náboj kal.30-06 Sprg., mnohí poľovníci ktorí ho používajú, zbystria pozornosť. Veď v podstate ide o jeden z najznámejších, najúspešnejších a naj univerzálnejších nábojov. Preto ich budú a nie len ich zaujímať výsledky testov s nábojmi tohto kalibru.

Pre testovanie bolo použitých 11 nábojov od rôznych výrobcov – Geco, RWS, Barnes, Lapua, Moller, Reichenberg a Sauvestre. Pri každom výrobcovi boli vybrané 3 náboje s olovenou strelou ( 2 x čiastočne rozložené a 1x deformovaná ) a 8 s bezolovnatou strelou ( 3 x čiastočne rozložené a 5 x deformované ). Strieľalo sa na vzdialenosť 50, 100 resp. 200 m.

Závislosť odovzdanej energie nábojov cielu pre rôzne vzdialenosti je prehľadne znázornená na nasledujúdcom grafe. Ako je možné vidieť, olovené strely sa vyznačujú vysokou účinnosťou energie. Náboje označené * sa používajú na krátke a stredné vzdialenosti.

clanok_ucinnost_strely3006_1
 
Ďalšie grafy znázorňujú priebeh maximálnej účinnosti striel a zodpovedajúcu hĺbku prieniku strely v poradí pre vzdialenosti streľby 50m a 100 m. Niektoré bezolovnaté strely vykazujú vysokú maximálnu účinnosť pri pomerne nízkej hodnote hĺbky prieniku strely 5 – 6 cm.
 
clanok_ucinnost_strely3006_2

clanok_ucinnost_strely3006_3

Pri streľbe na vzdialenosť 200 m nedosahujú olovené strely hodnoty účinnosti bezolovnatých striel Barnes.

clanok_ucinnost_strely3006_4

Straty hmotnosti olovnatých a bezolovnatých striel na uvádzaných vzdialenostiach streľby sú prehľadne znázornené na nasledujúcom grafe.

3 bez olovnaté deformované strely stratili menej ako 1% hmotnosti
1 bez olovnatá deformovaná strela stratila medzi 1 -30 % hmotnosti
1 bez olovnatá špeciálna strela stratila medzi 5 – 15 % hmotnosti
3 bez olovnaté čiastočne rozložené strely stratili medzi 6 -32 % hmotnosti

 

clanok_ucinnost_strely3006_5

Pokusy poukazujú na to, že je možné vyrobiť nielen bezolovnaté strely s vysokou účinnosťou resp. odovzdanou energiou bez toho, aby to viedlo k ich výraznej strate na hmotnosti. V súčasnosti sa v EÚ stále viac hovorí o zákonnom zakázaní používania olovnatých striel, v niektorých štátoch únie už tento zákaz platí a v iných sa už podobný zákon pripravuje.

Autor: Ján Krnáč

 

7
Komentáre

  Upozorni ma  
Upozorniť na
lovec
Host
lovec


Chcel by som sa spytat v ktorych clenskych statoch EU konkretne plati zakaz pouzivania striel obsahujucich olovo a prosim uviest dohladatelny zdroj informacie.
Pokial si pamatam, jedinym pripadom bola nemecka spolkova krajina Brandeburg (co sa vsak neda pausalizovat na cele Nemecko ako clena Unie). Zaujima ma preto, kde doslo k uplatneniu takehoto zakazu. Dakujem za info.

Krnac
Host
Krnac

Dobrý deň, pozrite si napr.stránku http://lutz-moeller-jagd.de/Bleifreie-Jagdmunition.htm

lovec
Host
lovec


Na odkazovanej Möllerovej stranke nie je okrem Brandenburgu zmienene nic…a aj tam je sucasny stav taky, ze sa pouzivaju strely aj s olovom, aj bez. Dalsim prikladom moze byt Kalifornia, avsak tam sa tiez jedna len o stat v ramci federalnej unie….
Takze ak nie je konkretny zdroj na potvrdenie informacie uvedenej v poslednom odseku clanku – dalej ju povazujem za nepravdivu a neoverenu. Ak taky zdroj existuje, rad poopravim svoj nazor.
Podotazka: Nemal autor nahodou na mysli zakaz pouzivania olovenych brokov pri love vodneho vtactva?

lesaj
Host
lesaj

Hromadná strela
Tiež si myslím, že autor mal na mysli olovnaté hromadné strely – broky. Tam to sedí tak, ako to popisuje.

Belson
Host
Belson

Podotázka k lovcovej podotázke a lesajovej poznámke:

Koho myslíte pod označením „autor“, p. Krnáča, alebo autora článku, z ktorého kompiloval?
Keby p. Krnáč dodržiaval elementárne zásady autorskej etiky a uvádzal by zdroj z ktorého čerpal, nebolo by sa možno treba nič pýtať. Pozreli by sme do originálu (ak by bol k dispozícii a ak by sme mu porozumeli) a je po diskusii. Úprimne sa p. Krnáčovi ospravedlňujem ak ide o jeho originálne testy, ale osobne som presvedčený, že ide o kompilát. Čo je samozrejme celkom bežná vec a bolo by to v poriadku (a treba byť aj za túto prácu povďačný), keby autorská slušnosť nekázala uviesť použité zdroje (a to aj keď by išlo o preklad so súhlasom autora pôvodného článku). Ale to sa v prípade článkov p. Krnáča opakovane nekoná…..

Dovolím si uviesť nejaké otázky a pripomienky:
1. Aký materiál bol použitý pri balistických testoch? Želatína, glycerínové mydlo, či parafínová zmes? Z hľadiska transformácie energie a penetrácie to pokladám za zaujímavý údaj.
2. Z textu vyplýva, že boli testované [b]náboje[/b] s uvedenými strelami (rozumiem tomu, že komerčné strelivo). Boli nejaké rozdiely vo váhach striel a ich úsťových, resp. dopadových rýchlostiach? Tipujem že áno, aké?
3. V článku sa píše: „Pri každom výrobcovi boli vybrané 3 náboje s olovenou strelou ….. a 8 s bezolovnatou strelou ….. „. Napočítal som tam sedem výrobcov nábojov. Ale keďže počty nábojov v jednotlivých materiálových skupinách sú zhodou okolností 3 a 8, mám pocit, že ide o zlý preklad z originálu. Alebo možno tomu jednoducho nerozumiem a prosím o objasnenie.
4. Myslím, že kvôli vyváženosti bolo vhodné do olovenej skupiny zaradiť aj nejakého američana. Kým v monolitnej skupine je, v tej prvej mi chýba, nie je tu priestor vysvetľovať, že prečo.
5. V súvislosti s prvým grafom by ma zaujímala definícia „účinnosti energie“ a metodika, akou bola vyhodnocovaná.
6. Z ďalších grafov vidieť, že pod pojmom „účinnosť“ sa asi chápe strata kinetickej energie na jednotke dĺžky. Čo asi znamená akúsi priemernú rýchlosť premeny kinetickej energie na deformačnú/odovzdanú. V súvislosti s tým, že tento proces je v protiklade s penetráciou (hĺbkou vniknutia) strely, pokladám v článku použitý termín „účinnosť striel“ za zmätočný. Takto vychádza ako „najúčinnejší“ náboj Moeller KJG, hoci má penetráciu len 5 cm. Ďakujem, o takú „účinnosť strely“ nestojím. Ale asi by stačilo len použiť vhodnejšie pomenovanie pre uvedený jav.
7. „Sivá je teória, zelená je prax života“. Monolitné strely majú určite svoje prednosti, moja osobná skúsenosť s nimi je nevalná. Prestrelené tri kusy vysokej (komory), podľa otvorov súdiac žiadna deformácia, takmer žiadne farbenie. Všetko dohľadané, ale po úmornej dohľadávke jeleňa som sa vrátil ku klasike. Možno niekto povie, že tri prípady sú na zovšeobecňovanie málo (a má pravdu), ale ja už o ďalšiu podobnú dohľadávku nestojím. Uzavrel som to síce pomerne nízkou úsťovou rýchlosťou svojej laborácie, ale keďže to bolo nablízko, zjednodušene tvrdím, že asi by to bolo podobné aj s rýchlejšou strelou naďaleko. Boli to monolitné Barnesy TSX v kalibri 338-06.
Ak je prax oveľa zelenšia od teórie, neviním z toho teóriu, ale jej nevhodné uplatnenie. 🙂

Krnac
Host
Krnac

Chcem poďakovať za komentáre. Odpoveď pre lovca a lesaja znie, áno mal som na mysli zákaz používania olovených brokov pri love vodného vtáctva. Pre belsona, ďakujem aj Vám za komentár, asi som sa pri písaní článkov príliš nechal „uniesť“ interpretáciou informácií a na niečo som pri tom zabudol. Informácie som čerpal zo stránky http://lutz-moeller-jagd.de/Geschosse/Wettbewerb.htm#Wirksamkeit. Mojou snahou pri písaní článkov, a to mám z vlastnej skúsenosti, je snaha nezahltiť čitateľa veľkým množstvom informácií napr.čísel, ktoré mu môžu zneprehľadniť opisovanú problematiku. Preto sa snažím uviesť len to, čo si myslím že je podstatné, čo sa nie vždy podarí aj vzhľadom na problémy z prekladom niektorých technických výrazov napr. z nemčiny. Ak sa dostanem k nejakým informáciám, vždy si predstavím, ako by mohli pomôcť v praxi. okrem toho aj z vlastnej skúsenosti viem, že testy zostanú navždy len testami a real bude vždy „horší“.

Belson
Host
Belson

OK, ale nemyslím, že by som sa svojimi pripomienkami dožadoval nejakých zbytočných čísel. Skôr mi išlo o definičné a terminologické záležitosti. Teraz je už jasné, že na niektoré moje otázky by mi mohli odpovedať len zainteresovaní Nemci.

Ale chcem upozorniť, že stačilo, aby ste uviedli popis zvislej osi v prvom grafe v súlade s originálom a moja poznámka číslo 5 by sa nekonala, pretože by bolo jasné, že ide o pomer odovzdanej a dopadovej energie, nakoniec ste to aj okomentovali ako [b]účinnosť energie[/b] (!). V ďalších grafoch máte zvislú os pomenovanú tiež ako [b]účinnosť[/b], tentoraz ale už nejde o pomer dvoch druhov energie, ale o energiu pripadajúcu na jednotku dĺžky. Takéto narábanie s fyzikálnymi pojmami musí v človeku čo i len s elementárnym technickým citom vyvolať zmiešané pocity.
Stačilo tie osi označiť v súlade s originálom, že ide o strednú hodnotu odovzdanej energie E´ab(gemittelt) a zase mohlo byť o reakciu z mojej strany menej. V nemeckom origináli v komentároch ku grafom (nie v popise ich príslušných osí) použité slovo „wirksamkeit“ by som neprekladal ako účinnosť, skôr ide o energetický účinok alebo pôsobenie. Slovo účinnosť má vo fyzike a v technických disciplínach presne vymedzený význam a balistika nepatrí ani do oblasti obchodu, ani filozofie, ani práva, ani politiky (chválabohu).

Verím, že svoje články nepíšete preto, aby vás po ramene obdivne potľapkávali ľudia, ktorí poriadne nevedia čo si prečítali. Vaša motivácia nezahlcovať a písať z pohľadu praktického využitia je chvályhodná, ale nemalo by to byť na úkor technickej precíznosti a exaktnej terminológie. Tak vám Pán Boh pomáhaj. Mám dosť pripomienok aj k vašim predošlým článkom, ale keďže som sa držal doteraz, vytrvám aj naďalej…