Krátka alebo dlhá ?

Veľakrát sa v poľovníckej tlači alebo na fórach objavujú rôzne názory na dĺžku hlavne loveckej pušky. Podľa zverejnených informácií došlo napr. v Nemecku k zmene v spolkovom zákone o poľovníctve a to v otázke dĺžky hlavne loveckej zbrane, ktorá po novom môže mať len 45 cm.
 
Táto zmena spolkového zákona vyvolala širokú odozvu medzi poľovníckou verejnosťou. Medzi poľovníkmi sa objavujú otázky typu aký to má zmysel, či neutrpí pri tom presnosť a pod. Som presvedčený, že podobné otázky si kladú aj kolegovia poľovníci u nás. Otázky súvisiace s dĺžkou hlavne je potrebné hľadať z pohľadu technickej stránky veci. Aj keď niektoré pochybnosti tu stále zostávajú.
 
Jedným z nemenných faktorov je, že s dĺžkou hlavne sa zvyšuje úsťová rýchlosť ( v0 ) strely a naopak. Úsťovú rýchlosť v podstate ovplyvňuje množstvo strelného prachu. No je tu limitná ( optimálna ) dĺžka hlavne, pri ktorej už nedochádza k zvyšovaniu rýchlosti strely v hlavni, nakoľko tlak plynov klesne pod hranicu, pri ktorej strela už nezrýchľuje. Mylné je tiež domnievať sa, že presnosť streľby sa zvyšuje s dĺžkou hlavne. Každý náboj obsahuje presne optimalizované množstvo strelného prachu, čo sa môže niekomu zdať jednoduché ale pravdou je, že je to zložité. Vo väčšine prípadov energetický obsah strelného prachu je rovnaký. Uvádza sa, že 1g nitro strelného prachu dodá asi 9 L plynu. Príklad, ak by sme uzavreli strelu do hlavne s objemom 9 L, strela by sa v nej nepohybovala. Na to aby strela v hlavni zrýchľovala, musia byť splnené určité podmienky. Rýchlosť v0 a tlak plynov ako funkcia množstva prachovej náplne v grainoch ( 1 grain = 0,0647989 g ) pre kaliber 243W, je znázornená na nasledujúcom grafe.
 
1 
Zdroj : Schweizer Jäger Zietschrift, 08/2014
 
Vo všeobecnosti sú lovecké zbrane ďaleko od optimálnej dĺžky hlavne, následkom čoho je k dispozícii prebytok plynu zo strelného prachu a to spôsobuje zvukovú odozvu. Je potrebné tiež pamätať na to, že všetky druhy strelných prachov sú vysoko citlivé výbušniny s rovnakým obsahom energie ale veľmi rozdielnym charakterom horenia. Toto je spôsobené rôznou veľkosťou ich zrna. Na vedľajšom grafe je porovnaný tlak plynov dvoch prachových náplní.
 
 2
Zdroj : Schweizer Jäger Zietschrift, 08/2014
 
V prípade ofenzívnej prachovej náplne ( červená farba ) dochádza k rýchlemu horeniu a tým aj prudkému zvýšeniu tlaku plynov na začiatku ale v prípade progresívnej prachovej náplne ( modrá farba ) k takému prudkému nárastu tlaku nedochádza. Je potrebné zabezpečiť, aby sa využil ak nie celý tak aspoň čo najväčší energetický obsah prachovej náplne náboja. Veď prachová náplň zhorí za ca 2 až 3 milisekundy. Úderník udrie na zápalku a dôjde k zapáleniu prachovej náplne náboja. Dochádza k tvorbe plynov, ktoré sa správajú podľa prírodných zákonov. Po dosiahnutí prahovej hodnoty tlaku sa strela začne pohybovať v hlavni a napr. v hlavni s dĺžkou 60 cm môže zrýchliť z 0 – 1000 m/s.
 
Svoju úlohu zohráva aj gravitačné zrýchlenie ( g = 9,81 m/s2 ). Napr. telo jazdcov F1 je pri jazde vystavené pôsobeniu niekoľkonásobku g. Pri štarte lietadla je každý pasažier vystavený ( zatláčaný do sedadla ) zaťaženiu 1/3 g, na horskej dráhe môže zaťaženie dosiahnuť hodnotu 6 g ale v prípade strely dosahuje hodnotu až 85 000 g. Krátkodobé preťaženie, ktoré môže človek zniesť je 100 g. V určitej dobe dochádza ku kontinuálnemu poklesu tlaku plynov z dôvodu rýchlejšieho zvyšovania priestoru plynov, ako toho pre plyny. ktoré rezultujú zo spálenia prachovej náplne. To má za následok v kombinácii s dĺžkou hlavne, strelou a nábojom typickú krivku priebehu tlaku plynov s ohľadom na dĺžku hlavne. Ideálnou situáciou je konštantný tlak plynov, aj keď výrobcovia čas od času oznámia, že majú takýto strelný prach, ale po čase svoje údaje opravia. Keď strela dosiahne ústie hlavne tlak plynov poklesne na hodnotu okolitého tlaku.
 
Nasledujúci graf znázorňuje, aký vplyv má skrátenie dĺžky hlavne na veľkosť v0 pre rôzne kalibre a prachové náplne ( červená farba = progresívna, modrá farba = ofenzívna ). Gradient je 3 m/s na 1 cm dĺžky hlavne tzn. že so skrátením dĺžky hlavne o 1 cm dochádza k poklesu úsťovej rýchlosti v0 o 3 m/s.
 
3
Zdroj : Schweizer Jäger Zietschrift, 08/2014
 
V časopise Caliber 6/2009 boli publikované výsledky testu s kalibrom 308W a 9,3×62, pri ktorom sa monitorovala závislosť v0 ako funkcia dĺžky hlavne, ktorá sa pohybovala v rozsahu 50 až 60 cm v 5 cm krokoch. Praktické výsledky potvrdili správnosť teoreticky stanovených hodnôt.
 
4
Zdroj : Schweizer Jäger Zietschrift, 08/2014
 
Vo všeobecnosti je preto na základe vyššie uvedených faktov možné konštatovať, že strata rýchlosť v dôsledku kratšej hlavne nie je až tak markantná ( z pohľadu loveckej zbrane ) ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Lovecká zbraň s krátkou hlavňou je naopak pre lov a samotného poľovníka praktickejšia.
 
Autor: Ján Krnáč
 

4
Komentáre

  Upozorni ma  
Upozorniť na
lovec
Host
lovec

Pár poznámok….
p. Krnáč, konkrétne Vašu snahu prinášať užitočné články si vážim (sám mám málo času napísať tie, ktoré som chcel), ale teraz ste použil zdroje, ktoré sú veľmi diplomaticky povedané „mierne mimo“ a to aj napriek tomu v akých periodikách to bolo uverejnené.

Druhá veta ohľadom dĺžky hlavne je nevhodne formulovaná a umožňuje nesprávnu interpretáciu, že hlaveň môže mať max. dĺžku len 45cm….. nečítal som pôvodný zdroj, ale predpokladám že sa jedná o MINIMÁLNU dĺžku hlavne.

Graf ohľadom vývinu tlakov v 243W – to je totálne zle. Snáď neexistuje nevhodnejší príklad kombinácie strely a prachu ako tento. Praktická skúsenosť hovorí, že táto kombinácia vykazuje veľmi nízku rýchosť pri extrémne vysokých tlakoch. Uvedený prach IMR 4227 je pre kal. 243W vyslovene nevhodný ( „príliš rýchly“ ). Pre uvedenú strelu je optimálny pri zohľadnení všetkých faktorov (nabíjacia hustota, vyhorenie, priebeh tlaku, rýchlosť….) napr. IMR4350.

Pri strelných prachoch treba spomenúť okrem tvaru zrna (sférické alebo trubičkové prachy, veľkosťou a tvarom zrna sa reguluje charakteristika horenia) aj delenie na jedno- a dvojzložkové prachy (zjednodušene, prvé sú z nitrocelulózy, druhé sú kombináciou nitrocelulózy a nitroglycerínu), čo významne vplýva na priebeh horenia a vývin tlaku. Nehovoriac o najrôznejších prísadách, ktoré ovplyvňujú teplotnú stabilitu, zvyšujú odolnosť voči vlhkosti, redukujú záblesk, deterioráciu atď., atď. Už len toto primerane rozobrať by vydalo na základ knihy. Domnievam sa, že pôvodný zdroj nemal ambíciu rozoberať tému v tejto miere, ale je vhodné to doplniť aspoň v informatívnej rovine, aby bol obraz ucelenejší.

Odstavec o zrýchlení a preťažení nedáva žiaden zmysel, nie je jasné aká informácia mala byť sprostredkovaná. A napr. „konštantný tlak plynov“ – to mi takisto nie je jasné…

Graf č.4 je úplny úlet. Neviem, z čoho vychádzali, ale len keď si rozoberiem 9,3×62: V tomto kalibri neexistuje strela KS 200gr. Rýchlosť uvedenú v grafe nie je možné dosiahnuť žiadnou kombináciou prachu a hmotnosti strely, a to ani ak by som si takú strelu teoreticky vymodeloval. Ak by som pripustil omyl v hmotnosti strely – RWS vyrába KS pre 9,3mm o hmotnosti 16,7g (cca. 247gr.), potom dosiahnutie rýchlosti uvedených v grafe je už úplne nereálne, bez ohľadu na dĺžku hlavne. Po overení dát bude s najväčšou pravdepodobnosťou výsledok rovnaký aj pri ostatných kalibroch.

Ďalší odstavec – práve kalibre 308W a 9,3×62 sú kvôli svojim parametrom (objem nábojnice, priemer strely) použiteľné aj v kratších hlavniach, ich voľbu vidím ako účelovú na podporu daného tvrdenia… Posledný odstavec je preto pre bežného používateľa mimoriadne zavádzajúci, pretože v ňom chýba tá najpodstatnejšia informácia – nie každý kaliber je vhodný pre krátku hlaveň. Následný diskomfort pri používaní – enormný výšľah prachu nespáleného v hlavni, nadmerný hluk a zvýšený spätný ráz vďaka vyššiemu úsťovému tlaku – toto všetko dá veľmi rýchlo najavo užívateľovi, že sa pri kombinovaní krátkej hlavne a nevhodného kalibru poriadne kopol a to doslova. Krátka hlaveň je naopak pre poľovníka v drvivej väčšine prípadov zlou voľbou (okrem pochybnej výhody ľahšej manipulácie v stiesnenom priestore)….a navyše sa to neguje so stanoviskom v strede článku, že [i]“Vo všeobecnosti sú lovecké zbrane ďaleko od optimálnej dĺžky hlavne…“[/i] Avšak móda diktuje opačne a mnoho ľudí si opak nepripustí, samozrejme k vlastnej škode ( k tomu obvykle zľahčovanie[i] „….mne to nevadí, zvyknem si…“ [/i] a podobné nezmysly, kryjúce vlastnú neschopnosť a nemohúcnosť riešiť podstatu problému. To by tiež vydalo na samostatný článok). Pred istým časom som stretol na strelnici človeka, ktorý bohoval na kal. .300WM, že ho to kope ako krava (ale vraj výborný na veľké jelene aj pri zlej rane – typický príklad ako kompenzovať neschopnosť strelca výkonným kalibrom. Spýtal som na zbraň – v tom momente bolo všetko jasné. Ľahký štuc s 51cm hlavňou, úplny nezmysel, môže ďakovať tomu, kto ho navliekol do krátkej hlavne v tomto kalibri.

sanchez
Host
sanchez

súhlas s lovcom a navyše:
Len pre ilustráciu uvádzam dačo z vyššej techniky.
Týka sa nového tanku nemeckej armády Leopard 2A7 – zdokonalený typ po skúsenostiach z nasadení v reálnych bojoch.
Tank je vybaven novým dělem (L55) ráže 120 mm s délkou 55 ráží a hladkým vývrtem. Oproti svému předchůdci dělu L44 (délka 44 ráži, 530 cm) od stejnojmenné firmy je o 130 cm delší, ale také váži o 380 kg více (4160 kg). Díky delší hlavni působí energie z exploze prachové nálože déle na střelu, čímž jí je udělena větší rychlost.

Zdroj:
http://www.armadninoviny.cz/leopard-2a7-pro-bundeswher.html

Krátka hlaveň je na niečo – dlhá zase na niečo iné.
A ak sa opravila taká armáda, ako je Bundeswher – asi to o čomsi svedčí.

Slavoslav
Host
Slavoslav

no
delostrelecke hlavne su ina kategoria a najma ide tu aj o technologicke moznosti tej ktorej doby

Apropo, ako zaujimavost k dlzke hlavne. Prilis dlha hlaven zacne strelu spomalovat, az ju nakoniec zastavi. Pre 8×57 vo vojenskej laboracii pouzivanej CS armadou by strela zastala po cca 8,5m.

A i ked suhlasim s tvrdenim, ze pokles ustovej rychlosti vplyvom kratkej hlavne nema pri beznej loveckej praxi a dobre umiestnenom zasahu zasadny vplyv na pouzitelnost toho ktoreho kalibra je to tak silny audiovizualny zazitok, ze vacsina strelcov to bude pri razantnejsich kalibroch strhavat.

Bolo by to na dlhu debatu.

kiri
Host
kiri

Páni, pridám sa k debate
páni, dovolím si sem vložiť pár slov z komunikácie s p.Hýkelom – autorom knihy Náboje do ručných palných zbraní.
V tej dobe rok 2010 sme spolu preberali náboj 7,62×39 Kalach.
Píše: …balistické hlavně pro měření rychlosti náboje 7,62 x 39 jsou dlouhé 600 mm. Podle našich měření se zkrácení nebo prodloužení hlavně o 10 mm projeví
snížením nebo zvýšením počáteční rychlosti o přibližně 2,5 m/s. Střela FMJ našeho náboje 7,62 x 39 stanovená z hlavně dlouhé 600 mm má počáteční rychlost 738 m/s. . Z Vaší zbraně o délce hlavně 470 mm bude tato rychlost
činit 705,5 m/s.

Takže 1cm = 2,5m/sec…..do plusu či do mínusu – podľa toho či skrátite alebo či predĺžite. A energia sa počíta z poklesnutej či zvýšenej rýchlosti.

Takže z 30-06 skrátením hlavne urobíte 308 a menel len tak pleskne.

A k tomu ešte toto – jeden známy si kúpil Remington Seven v 308W. Hovoril, že keď on vystrelil – tri chotáre okolo to bezpečne vedeli, že to práve on je vonku.